Kariéra verzus rodina

9.2.2009 v kategórii Mama, autor - tf -, foto: istockphoto.com

Moja sestra vždy snívala o závratnej kariére.

Moja sestra vždy snívala o závratnej kariére. Vždy chcela byť nezávislá, samostatná, chcela odísť z rodnej dediny, preraziť vo svete, jednoducho dosiahnuť niečo viac. A tak sa hneď po ukončení vysokej školy rozhodla odísť do Anglicka a skúsiť šťastie. No zároveň sa túžila zotaviť z čerstvo rozpadnutého vzťahu, ktorý sa skončil tak trochu tragicky. Tak teda pozbierala všetky svoje sily, zbalila kufre a potom už len bye-bye milá rodina a zabuchla za sebou dvere.

Veci sa však zrejme nepohli tým správnym smerom a ona zažívala krušné chvíle samoty a opustenosti. Našla si síce iného priateľa, no zrejme ani to nebolo to pravé orechové. No aspoň si splnila svoj sen a naučila sa plynule po anglicky. Keď sa rozhodla odísť na Slovensko, zanechala za sebou ďalší neukončený vzťah – vzťah s mužom, ktorý ako povedala nevedel prejaviť dostatok rozhodnosti zanechať svoj starý život, svojich priateľov a požiadať ju o ruku. A tak sa opäť vrátila do rodnej zeme a zohnala si slušný job v medzinárodnej spoločnosti, kde sa dali zarobiť slušné prachy. Aspoň tak to vždy prezentovala. Pomaly, ale isto sa snažila preraziť v svojom odbore, vydobiť si svoje miesto vo firme a získať kariérny postup.

Až dovtedy, kým dátum v kalendári nenasvedčoval tomu, že dovŕšila tridsať rokov. Vtedy ako by ju bolo niečo osvietilo a ona si zrazu spomenula, že snáď nastal čas myslieť aj na iné veci, ako je kariéra – na rodinu. Človek mieni, Pán Boh mení. Dostala sa do vzťahu s mladším mužom, ktorý jej však nevedel v ničom vyhovieť. Nakoniec, vždy chcela mať vo vzťahu posledné slovo. Skúsila snáď všetko možné, aby ho prinútila usadiť sa, no bez výsledku. Chlapec na to akosi nedozrel. A ona teraz s hlavou v dlaniach nevie ako ďalej. Zostať v tomto vzťahu alebo odísť? Nájsť si iného? Nájdem si vôbec ešte iného? Veď mám po tridsiatke! Pomaly prichádza na to, že kariéra (aj keď dobrá vec) jej lásku bohužiaľ neprinesie, nepritúli a nepoláska po náročnom dni, nepodá teplý čaj, keď ochorie a nepodrží ju v ťažkých chvíľach života.

Dnešný svet je falošný a vypočítavý. Ľudia sa bezhlavo vrhajú do vzťahov, z ktorých niet návratu. Kde sú tradičné hodnoty ako je rodina, láska, vernosť, úprimnosť? Nosí sa to ešte vôbec v dnešnom svete? V tom mojom určite áno. Bez nich si totiž svoj život neviem ani len predstaviť. Moja rodina je pre mňa stredom vesmíru. Je miestom, kde môžem načerpať síl do nového dňa. Je pre mňa mojou oázou lásky, pokoja, nehy, bezpečia. Môj manžel a moja dcéra. To je všetko, čo potrebujem. Ostatné je síce tiež dôležité, ale predsa nahraditeľné a môže sa zmeniť, kedykoľvek si na to pomyslím. A prečo vlastne píšem tento príbeh? Nuž asi preto, že je diametrálne odlišný od toho môjho.

V tom čase, keď moja sestra odišla do zahraničia, som vyštudovala vysokú školu, stretla muža, s ktorým ma spojil osud, zaľúbila sa a našla si prvé zamestnanie. Aj u mňa sa kariéra vyvíjala sľubne a chvíľami som mala pocit, že neviem vyskočiť z rozbehnutého vlaku, no ten zastal, keď som sa dozvedela, že som tehotná. A veci sa pohli iným smerom, smerom k rodine. Ani na chvíľu som nezapochybovala a vybrala som si moju drahú dcérku namiesto tučnej výplatnej pásky. A ako sa zachovala ku mne moja sestra? „Ty ešte kojíš? To nemyslíš vážne, veď malá má už rok. Kedy sa konečne vyberieme na dámsku jazdu bez nej a užijeme si nejaký wellness?“ Zahlásila počas jednej svojej návštevy. A ja odpovedám: „Nechcem ťa sklamať, ale tak skoro to asi nebude, bolo by mi za ňou tak smutno, že by som asi už po jednom dni zbalila kufre.“ „S Tebou je ale zábava“, hlesla otrávene.

Nuž, každý máme svoje priority a tou mojou je moja dcéra a môj manžel. Čo ma však mrzí najviac je fakt, že moja sestra mi moje šťastie nepraje. Závidí mi. Je to vidieť z jej pohľadu, gest, ba aj slov. Niekedy sa so mnou ani nebaví. Stále si kladie otázku, prečo aj ona nemá taký pekný vzťah so svojím partnerom, prečo ešte nemá dieťa, atď. Odpoveď však musí hľadať len v sebe a vo svojom vnútri. Tam sa totiž skrývajú odpovede na všetky naše otázky. Je len na nás, kedy a ako ich nájdeme.