Je tu augustové vydanie MAMA a ja!

Moja kamarátka sa veľmi tešila na zaslúženú dovolenku s rodinkou. Mali za sebou náročný rok, a tak sa pochopiteľne tešili na oddych, morom zaliatu pláž, teplo, ale aj bláznenie sa s drobcami v bazéne a bezstarostné spoločné chvíle s blízkymi.

I dočkali sa. Privítal ich luxusný hotel, služby na úrovni, milý personál, všetko bolo all inclusive a family friendly – skrátka dovolenkový sen. No to by neboli deti, keby v nich práve na dovolenke nezačal „šarapatiť“ bacil, a tak sa po dvojdňovom exluzívnom relaxe začal problém. Diagnóza: rotavírus. Dcérka ho znášala horšie ako zle, a tak bola hospitalizácia nevyhnutná.

Hoci som Turecko navštívila a krajina i ľudia sa mi páčili, predsa len som bola v obavách, keď som sa pýtala, ako to v nemocnici pre „obyčajných“ ľudí prebiehalo. Priznávam, v mysli sa mi vynorili aj ošarpané steny, typické „turecké“ záchody... Nuž, z jej rozprávania to teda šok bol! Veď uznajte...

Izba, ktorú mali v nemocnici, bola vlastne apartmán zariadený asi ako u nás obývačka. Sedačka, domáca plazma, k tomu non-stop prísun tekutín, výber z niekoľkých druhov vákuovo balených jedál. O zabezpečení hygienických potrieb nehovoriac. A starostlivosť lekárov i personálu? Tiež perfektná. Žiadny prístup ako k „druhoradým“ občanom, žiadne odsudzovanie iného vierovyznania – iba ľudia, rodina a ich choré dieťa, ktorému sa snažili zo všetkých síl pomôcť.

Uff... tak toto by som si to vedela predstaviť aj u nás. Máme úžasných lekárov, špičkových odborníkov, ktorí sa snažia, to je jasné, ale... je tu to ale, však? Keď si spomeniem na zariadenie niektorých našich nemocníc, nasucho preglgnem – namiesto samostatného rozťahovacieho gauča – pre rodiča stolička alebo čosi, čo bolo kedysi rozťahovacím kreslom, namiesto plazmy – prázdna stena, alebo televízor cez niekoľko izieb, a kým vám nepovedia, kde je zvuk, „zírate“ s dieťaťom na izolačke aspoň na mihajúce sa obrázky... A toaletný papier či hygienické potreby? Snáď viete, že ich máte mať v kabelke pre každý prípad. No a strava? Kedy-ako...

Hovorí sa „turecké“ hospodárstvo – nuž pokiaľ by sa týkalo práve spomínanej nemocnice, tak by som to celkom brala. Vy nie?

Dúfam, že toto číslo nebudete musieť čítať kdesi na posteli detského oddelenia, ale v parku, pri mori, na chate, alebo hoci i doma na balkóne, ale v zdraví.

Pekné letné dni, stále voňajúce zaváraninami, morom s chuťou čerstvého melóna, skrátka stále správne prázdninové...

Vám úprimne želá

Eliška Fričovská