Hýbte sa!

Hýbte sa!
20.7.2015 v kategórii Mama, autor PhDr. Gabriela Kanalašová, foto: istockphoto.com

Budeme naďalej pasívni, alebo zmeníme svoj štýl života v prospech nášho zdravia?

Pohyb patrí od nepamäti k človeku - vďaka nemu si zháňal potravu, zušľachťoval svoje telo a staral sa o svoje zdravie. Už z antiky je známy termín „kalokagathia“, čo znamená súhru duševných a telesných síl. Pohybovej aktivite pripisovali veľký význam aj Hippokrates, Galenos či učiteľ národov Jan Amos Komenský, ktorý pohyb prirovnával ku vzduchu a život k ohňu. V súčasnosti sa však pohyb pomaly vytráca z našich životov. Človek začína „vypúšťať“ pohybovú aktivitu zo svojho života. V súčasnom modernom, civilizovanom a pretechnizovanom svete sa ľudia prestávajú pohybovať - vlastniť auto je prestížou, tak prečo chodiť peši do zamestnania či do školy? Prečo chodiť po schodoch, keď máme výťah? Prečo ísť na prechádzku, túru či cyklistiku do prírody, keď máme počítače s pripojením na internet, kde virtuálne stretneme priateľov a známych? Moderný človek tak skoro celý svoj život „presedí“ a pokiaľ sa nevenuje nejakej pohybovej aktivite v rámci svojho voľného času, tak jeho kondícia a telesná zdatnosť sú takmer nulové. Veď väčšinu telesnej práce za nás vykonávajú stroje a automaty.

Faktory ovplyvňujúce pohybovú aktivitu

Faktory, ktoré môžu pozitívne či negatívne ovplyvniť pohybovú aktivitu človeka, môžeme zhrnúť do nasledujúcich skupín:

1. fyziologicko – biologické faktory

a) funkčná schopnosť pohybového aparátu – pohybový aparát možno rozdeliť na aktívny (svaly) a pasívny (kosti, chrupky, tkanivá). Obe tieto zložky zabezpečujú harmonickú súhru pri vykonávaní všetkých pohybových aktivít;

b) funkcia zmyslových orgánov – má nenahraditeľný význam pre pohyb človeka. Zmyslové orgány sa na pohybe zúčastňujú aktívne, preto ľudia so zmyslovými deficitmi, najmä zrakovými a sluchovými, majú pohybové schopnosti obmedzené;

c) vek – vek a štádium vývoja sú veľmi dôležité z hľadiska hodnotenia pohybovej aktivity v tom – ktorom období:

- dieťa je neustále v pohybe, „neposedí“. V dojčenskom a batolivom období je pohybová aktivita a vývoj motoriky úzko spojený s psychickým vývojom, najmä rozvojom poznávacích procesov. Každý nový pohyb poskytuje nové možnosti k podnetom a rozvíjaniu kognitívnych procesov. Každé obdobie je v oblasti pohybového vývoja dieťaťa špecifické, no vždy sa spája s osvojovaním si určitej formy pohybu a vedie k osamostatneniu sa;

- dospievajúci sú plní sily, pohyb je pre nich prostriedkom uvoľnenia napätia, nadväzovania priateľstiev, napomáha vytváraniu sebaúcty ako aj sebaprezentácie;

- dospelý človek vie zhodnotiť a posúdiť svoje pohybové schopnosti, u každého človeka je však potreba pohybu individuálna;

d) telesná konštitúcia človeka – do určitej miery ovplyvňuje pohybové schopnosti a telesnú aktivitu človeka. Rozoznávame tieto typy:

- astenický typ (leptosomný, ektomorfný) – krehký, citlivý, chudý, šľachovitý, pohybuje sa rýchlo a ľahko;

- atletický typ – dobre stavaný, vzpriamený, svalnatý, má „veľké“ kosti, ťažké svaly, je aktívny, športovec, pohybuje sa ľahko, rád a veľa, vykonáva viacero pohybových aktivít;

- pyknický typ (endomorfný) – mäkký, guľatý, stredne veľký, zavalitý, so širokou tvárou na krátkom krku, má rád pohodlie, pohybuje sa málo, často môže byť obézny;

e) ochorenie – pri akomkoľvek ochorení, zvlášť pri postihnutí pohybového, nervového, kardiovaskulárneho a dýchacieho systému, je schopnosť pohybovať sa do značnej miery obmedzená. Preto ľudia sami často posudzujú svoj zdravotný a fyzický stav práve schopnosťou bez ťažkostí sa pohybovať.

 

2. psychické faktory

a) emocionálne ladenie a typ osobnosti – temperament má veľký význam aj v oblasti pohybovej aktivity človeka, napr. sangvinik sa pohybuje ľahko, „vznáša sa“, cholerik rýchle a mohutne, melancholik nedôverčivo a kľudne a flegmatik pomaly a rozvážne;

b) hierarchia hodnôt, sebakoncepcia, sebaúcta – pocit užitočnosti, samostatnosti a i.

 

3. sociálno – kultúrne faktory

a) spôsob života a kultúrne zvyky

b) rola jedinca, jeho status

c) využívanie voľného času – má zodpovedať typu zamestnania, napr. duševne pracujúci človek by mal odpočívať aktívne (napr. športovať, pracovať na záhrade...), ale fyzicky ťažko pracujúci človek by mal odpočívať pasívne (napr. počúvať hudbu, čítať knihu...)

 

4. faktory životného prostredia

- aktivitu človeka ovplyvňujú geografické a klimatické podmienky, napr. v hornatých krajinách sa ľudia pohybujú viac ako v nížinách, v teplých krajinách menej než v chladnejších

 

Vplyv pohybu na človeka

Pohyb má na ľudský organizmus nenahraditeľný mnohostranný význam. Dotýka sa mnohých oblastí, ako napr.

a) preventívnej

- zvyšovanie odolnosti voči negatívnym vplyvom civilizácie (osteoporóza, hypertenzia, diabetes mellitus a i.);

- zvyšovanie imunity a obranyschopnosti organizmu – organizmus je odolnejší voči chorobám, alebo choroby prebiehajú miernejšie;

- prevencia svalovej nerovnováhy;

- kompenzácia nedostatočnej pohybovej aktivity, zmena vynútených pracovných polôh, zlepšenie koordinácie;

b) zdravotnej

- zlepšenie celkového zdravotného stavu – pohyb priaznivo ovplyvňuje všetky orgánové systémy (zvyšuje výkonnosť srdcovocievneho a dýchacieho systému, zvyšuje metabolizmus, zlepšuje svalovú silu, koordináciu a pohotovosť);

- zlepšenie spánku;

- zníženie hladiny cukru, tukov a cholesterolu v krvi;

- zvyšovanie úrovne celkovej kondície a svalovej sily;

- udržanie optimálnej telesnej hmotnosti;

- zvyšovanie imunity a obranyschopnosti organizmu;

- predlžuje dĺžku života;

c) psychickej

- odreagovanie sa, pocit telesného a duševného uvoľnenia;

- zlepšenie nálady, radosť zo života (v dôsledku vyplavenia endorfínov);

- dodanie životnej energie, elánu;

- psychické uspokojenie, posilnenie vôle;

- zlepšenie schopnosti sústredenia sa, vytrvalosti;

- zmierňovanie strachu a úzkosti;

- poskytnutie zábavy, nadväzovanie priateľstiev;

- sebarealizácia;

d) výchovnej

- rozvíja záujem a aktívny prístup k životu;

- podporuje zodpovednosť za svoje zdravie;

- prijatie pohybu ako súčasti životného štýlu;

- podporovanie a zvyšovanie kultivácie pohybového prejavu.

 

Tak keď sme sa teraz oboznámili s účinkom pohybu na naše zdravie, pouvažujme, aký k nemu zaujmeme postoj. Budeme naďalej pasívni, alebo zmeníme svoj štýl života v prospech nášho zdravia?