Ako mu pomôcť k väčšej priebojnosti?

Ako mu pomôcť k väčšej priebojnosti?
13.2.2014 v kategórii Mama, autor prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc., foto: istockphoto.com

Nie je dobré dieťa nasilu tlačiť niekam, kde sa necíti doma, môžeme však vždy hľadať vhodné podnety k dozrievaniu.

Najhlbšie tajomstvo rodičovskej výchovy leží v poznaní predpokladov svojho dieťaťa. A veľké nebezpečenstvo nevhodnej manipulácie vyviera z túžby viesť dieťa tam, kam smerujú sny dospelého, nie možnosti samotného dieťaťa.

Výchova nie je všemocná a dynamika detského vývinu nám prináša nečakané prekvapenia. Utiahnuté a nesamostatné dieťa sa neraz v zážitkoch školských úspechov doslova prebudí a rozžiari, inokedy priveľmi dobiedzavé dievčatko alebo aktívnejší chlapec dostanú od kolektívu nepríjemnú príučku. Inak povedané, zvážme vždy najprv, či správanie dieťaťa nie je jeho celoživotný prejav temperamentu a či vôbec má zmysel mu nasadzovať masku, v ktorej sa nebude dobre cítiť.

Aj sociabilita, príklon k vrstovníkom má svoje individuálne postupnosti a formy. Je tam silná biologická zložka, ale aj príklad rodičov, sťažujúcich sa na nedostatok kamarátov detí, pričom sami žijú značne izolovane a nespoločensky.

Prvý krok v zamýšľanej prevýchove svojej ratolesti je dobré urobiť s pohľadom na seba. Ak dieťa vidí srdečný kontakt rodiča s druhými ľuďmi, zatúži tiež po komunikácii. Vývin pokračuje od jedného-dvoch rovesníkov k postupne väčšej skupine. Niekomu však prekáža hluk detí, inému prelietavosť ich pozornosti a záujmu a ešte ďalší má priveľmi bohatý vnútorný svet vlastnej fantázie, z ktorého sa nerád necháva vyrušiť. Existuje prirodzená zaujatosť sebou a svojimi snami a na druhej strane nevhodný únik od druhých. Ak má dieťa dobrý kontakt doma so súrodencami, ak má v susedstve primeraného kamaráta a prejavuje záujem o iných ľudí, je všetko v poriadku. Ale aj mnohé veľmi inteligentné deti sa osmelia ku komunikácii s druhými značne neskôr.

Pravda, čím viac dobrých kontaktov získame, tým sa nám žije podnetnejšie a ľahšie. Jedináčikovi je dobré pozvať domov aspoň občas milého malého hosťa. Niekedy na citové uvoľnenie dobre poslúži kontakt so psíkom či iným zvieratkom. Čo však rodinná atmosféra? Neleží problém v tom, že sa málo rozprávame, že je každý vo svojom kúte a vďačný iným, pokiaľ ho nevyrušujú? Postupne možno uvažovať aj o vhodnom športe. Úspech v akejkoľvek činnosti nás ľahko vytiahne z nespoločenskej škrupinky.

Rozprávky, hudba, divadlo (aj bábkové) provokujú k vyjadreniu. Nie je dobré dieťa nasilu tlačiť niekam, kde sa necíti doma, môžeme však vždy hľadať vhodné podnety k dozrievaniu. Nemôžeme do detailu rozhodovať o tom, aké bude naše dieťa, môžeme sa však tešiť z každej maličkosti v jeho rozvíjajúcej sa osobnosti.