MAMA BOJOVNÍČKA: Čo život nadelí, to nesieš

Dagmar Baluchová | 4. marec 2022
Mama bojovníčka Eva Mesárošová

Čo by ste urobili, ak by vaše deti mali vážne zdravotné problémy a potrebovali by vás nepretržite? Pani Eva Mészárosová z Dunajskej Stredy neváhala a doslova obetovala svojej rodine všetko. Aj preto jej právom patrí titul mamy bojovníčky.

Evka má 41 rokov, pochádza z Bratislavy a už 20 rokov s rodinou býva v Dunajskej Strede. S manželom Romanom majú spolu 4 úžasné deti.

Eva Mesárošová získala titul Mama bojovníčka v prestížnej ankete MAMA ROKA 2021

Mama bojovníčka

Čo život nadelí, to si nesieš

Simonka má 21 rokov a má mentálnu retardáciu I. stupňa a pervazívnu vývinovú poruchu – autizmus. Navštevuje špeciálnu strednú praktickú školu. Mentálne je na úrovni 8-ročného dieťaťa a jej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť. Jej brat Roman Adam má 19 rokov, je stredoškolák a čaká ho skúška dospelosti – maturita. Nicolas má 17 rokov a medzi jeho diagnózy patria aj ťažká forma autizmu, mentálna retardácia III. stupňa a detská mozgová obrna.

„Jeho príchod na svet bol zdĺhavý a komplikovaný,“ hovorí Evka a pokračuje: „Možno aj to sa podpísalo pod jeho zlý zdravotný stav. V pôrodnici sme boli o niečo dlhšie kvôli silnej novorodeneckej žltačke. To, že nielen so Simonkou, ale aj s Nicolaskom nie je niečo v poriadku, sme si všímali postupne. Neskoro sa posadil, nelozil a prvé kroky urobil až v 16 mesiacoch. So súrodencami ani s inými deťmi sa nehral, vystačil som si sám, so šnúrkami od topánok a s kolieskami z autíčok. Žiadne z bežných detských hračiek a hier ho nezaujímali.

Nicolas trpí celkovou inkontinenciu VI. stupňa a je plienkovaný. Nevie rozprávať a dorozumieva sa len hlasným škriekaním a pišťaním. Je dezorientovaný v čase aj priestore a keďže je chvíľami veľmi agresívny, so sklonmi k sebapoškodzovaniu, treba ho nepretržite strážiť. Je úplne nesamostatný a pomoc potrebuje aj pri úplne bežných činnostiach, akými sú napr. kŕmenie, obliekanie, hygiena...“

... aby toho nebolo málo                                     

Najmladšia dcérka Eva Alexandra má 13 rokov a je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Pred dvoma rokmi utrpela koncom letných prázdnin na kúpalisku ťažký úraz chrbtice. Z pohotovosti ju hneď sanitkou previezli do nemocnice na Kramároch.

„Pred prevozom nám povedali len „hrozí, že jej stavec prepichne miechu a ochrnie“. V tom momente mi celý dcérkin život prebehol pred očami a ten neskutočný strach a bezmocnosť sa nedajú ani opísať. Našťastie, zlé prognózy sa nepotvrdili a po pár dňoch z nemocnice ju prepustili do domácej liečby.“ Vyše 6 mesiacov doma len ležala a bola na domácom vyučovaní. Jej pohyb bol obmedzený len na pravidelné kontroly a neinvazívne zákroky u neurochirurga v Bratislave a Rakúsku. Keď konečne nastúpila do školy, po štyroch dňoch zaviedli dištančné vyučovanie.

Evka s Romanom sa tak starajú o štyroch školákov v štyroch rôznych školách. Bolo to veľmi náročné obdobie. „Aj napriek tomu, že odvtedy ubehlo už dva a pol roka, doteraz nemá chrbát úplne v poriadku a v nepravidelných intervaloch sa jej bolesti vracajú a funguje na liekoch od bolesti. Veľa vecí, ktoré mala rada, má zakázaných, ako napr. bicyklovanie, kolektívne športy...“ 

Vzdala sa práce, aby sa mohla starať o deti                                                                  

Vzhľadom na zdravotný stav detí sa Evka musela vzdať práce chemickej laborantky a stala sa  opatrovateľkou. „Nesťažujem sa, ani to neberiem tak, že som sa musela obetovať. Všetko, čo pre deti robím, robím s láskou a rada.“ 

Čo jej pomáha v ťažkých chvíľach nevzdať sa a pokračovať ďalej? „Úprimne povedané, ani nemám čas vzdávať sa alebo opúšťať sa. Deti ma potrebujú 24 hodín 7 dní v týždni a potrebujú silnú mamu, ktorá všetko zvláda a stíha, a nie kôpku nešťastia, ktorá sa ľutuje, aké to má ťažké. Mne osobne najviac pomáha relax vo forme psychohygieny a tou je pre mňa handmade. Vtedy vypínam hlavu a pracujú len ruky. Tvorím väčšinou po nociach, keď už deti spia, alebo vo vzácnych chvíľach cez deň, keď ma momentálne nepotrebujú.“ 

Mama bojovníčka

Buďte silní

A čo by odkázala mamám, otcom, ktorí sa ocitnú v podobnej životnej situácii?

„... aby boli silní nielen pre svoje deti, ale aj pre seba, lebo keď nie sú mama či otec v pohode, nechtiac to prenášajú aj na deti, ktoré potom cítia, že sa niečo deje. Každý rodič, ktorý sa stará 24/7 o ťažko zdravotne postihnuté dieťa či deti to má veľmi ťažké, a preto potrebuje čas aj sám pre seba. Na svoj koníček, na zrelaxovanie alebo len tak na ničnerobenie,  lebo ako sa vraví „spokojný rodič, spokojné dieťa“.“

Evkinu tvorbu môžete nájsť na FB: Handmade by Eva