Epilepsia mýtov zbavená

Jitka Hinková, odborná spolupráca doc. MUDr. Pavel Kršek, Ph.D. | 27. júl 2016
epilepsia

Každé aj sebamenšie poškodenie mozgu môže za nepriaznivých okolností viesť k vzniku epileptického záchvatu. Asi 5 ℅ všetkých ľudí prekoná v priebehu svojho života aspoň jeden epileptický záchvat. K vzniku epileptického záchvatu môžu prispieť niektoré okolnosti, napríklad nedostatok spánku, horúčka, vyčerpanie, niektoré lieky, alkohol a iné. V Európe, kde žije asi 400 miliónov ľudí, trpí epilepsiou asi 2 milióny detí. Epilepsia sa tak radí k najčastejším chronickým detským ochoreniam.

Hlboko do minulosti

Máloktoré ochorenie má tak dlhú a pohnutú históriu ako epilepsia. V starovekom Egypte a Grécku bola epilepsia pokladaná za „božskú chorobu“, pretože sa verilo, že sa chorí stretávajú s bohmi a prijímajú od nich dôležité posolstvá. Po mnoho storočí neskôr boli títo chorí naopak perzekvovaní, pretože boli pokladaní za posadnutých diablom. Krutý a nezmyselný bol novoveký pohľad na epilepsiu ako na duševné ochorenie, čo niekedy viedlo k zatváraniu chorých do ústavov a psychiatrických liečební. Našťastie, v treťom tisícročí liečené dieťa s epilepsiou môže žiť plnohodnotný, šťastný život. Dnes už áno...

...a dnes je našťastie všetko inak

Epilepsia nie je jedna choroba. Pod  názvom epilepsia sa ukrývajú desiatky chorôb, ktoré majú jednu vec spoločnú: vznik opakovaných spontánnych záchvatov, ktorých zdroj je v mozgu.

Existuje mnoho typov epilepsie s rôznymi príčinami, prejavmi, priebehom aj prognózou. Riziko ich vzniku je najvyššie v detskom veku a potom v starobe. V diagnostike aj liečbe epilepsie nastal v posledných rokoch ohromný pokrok. K dispozícii sú ako aj lieky (vrátane použitia moderných antiepileptík), tak aj neurochirurgická liečba. Epilepsia môže byť primárna (vrodená) a sekundárna (získaná), jej príčinami bývajú najčastejšie úrazy, nádory a cievne malformácie.

Vedúcim motolskej Kliniky detskej neurológie a Centra pre epilepsiu špecializovaného pracoviska je doc. MUDr. Pavel Kršek, Ph.D. a podľa neho je potrebné u každého pacienta v prvom rade zistiť, či vôbec ide o epileptický záchvat, pretože „zďaleka nie všetko, čo sa trasie a padá, je prejavom epilepsie. Často sa stretávame s tým, že k nám privezú dieťa, ktoré máva akési záchvaty, dokonca sú mu neurológom v mieste bydliska predpísané aj antiepileptiká, ale my vďaka video/EEG a ďalším moderným metódam (napríklad magnetickej rezonancii) zistíme, že vôbec nejde o epilepsiu a môžeme začať liečiť pacienta inak. Za pätnásť rokov prešlo monitoringom 2500 detských pacientov a v celej jednej tretine nakoniec epilepsia preukázaná nebola. Bežné EEG vyšetrenie trvá dvadsať minút. Je len minimálna pravdepodobnosť, že sa podarí počas tohto krátkeho času práve nejaký záchvat zachytiť. To, že dnes môžeme sledovať vďaka dlhodobému videomonitoringu zároveň správanie pacienta pri záchvate a súčasne porovnávať aj zmeny v mozgu – to je obrovský posun vpred.“

Krátke výpadky vedomia

Veľký epileptický záchvat (predtým nazývaný grand mal), ten rozpozná bez ťažkostí aj nezasvätený človek. Takáto podoba záchvatu, napriek tomu, že je paradoxne najznámejšia, je však relatívne výnimočná. Oveľa častejšie sú takzvané malé záchvaty (predtým známe ako petit mal). Sú oveľa menej nápadné a často unikajú pozornosti okolia. Ani človek v bezprostrednej blízkosti postihnutého nemusí poznať, že ide o epileptický záchvat. Čo ale bohužiaľ neznamená, že by tento typ záchvatu bol pre chorého nutne priaznivejší.

Aké sú teda ďalšie podoby záchvatu u detí?

Odpovedať na túto otázku nie je tak ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Epileptických záchvatov je mnoho druhov a v niektorých prípadoch je ich spoľahlivé rozpoznanie orieškom aj pre odborného lekára, ktorý nemá k dispozícii najmodernejšie prístrojové vybavenie, nieto ešte pre laika.

  • Pre niektorých chorých býva napríklad typická krátka strata vedomia, ktorá sa môže opakovať dokonca niekoľkokrát denne.
  • Jediným príznakom môže byť napríklad to, že dieťa zrýchlene žmurká alebo vyvracia oči „v stĺp“, alebo sa len nachvíľku „zahľadí“.
  • Niekedy záchvat prebehne tak rýchlo, že môže ľahko uniknúť pozornosti. Vzniká pri ňom chybný dojem, že dieťatko je akosi len „duchom inde“.
  • V škole môže počas záchvatu žiačikovi uniknúť sluchová informácia alebo pokyn a učiteľkou je potom neprávom napomínaný kvôli tomu, že sa nesústredí. Záchvat rýchlo odznieva (maximálne počas niekoľkých sekúnd) a dieťa po ňom zvyčajne ihneď pokračuje v činnosti.
  • Ojedinelý epileptický záchvat ešte nutne neznamená začiatok epilepsie. Počet detí, ktoré v dojčenskom alebo batoleneckom veku prekonajú jeden alebo viac záchvatov, pričom sa u nich neskôr rozvinie epilepsia, je mnohonásobne vyšší ako počet detí trpiacich chronickou formou epilepsie.

Čo robiť pri veľkom epileptickom záchvate

Vyzerá veľmi hrozivo, avšak napriek tomu nie je životu nebezpečný a zvyčajne ustáva sám od seba počas 1 – 3 minút.

Laická prvá pomoc:

Dieťa je potrebné uložiť do vodorovnej polohy na zem a uvoľniť mu odev, najmä na krku.
Dieťa je potrebné čo najrýchlejšie dopraviť do bezpečia, napr. z dosahu cestnej premávky, z vody a podobne, odstrániť z jeho bezprostredného okolia všetky predmety, o ktoré by sa mohlo pri kŕčoch poraniť.

Pokiaľ pri záchvate dieťa silno sliní, je potrebné otočiť jeho hlavu na stranu tak, aby mohli sliny z úst voľne vytekať. To isté platí aj o zvracaní, ktoré sa môže niekedy objaviť pri záchvate alebo tesne po jeho odznení. V týchto prípadoch je ideálna takzvaná stabilizovaná poloha dieťaťa na boku. Polohovanie dieťaťa počas záchvatu (pri kŕčoch) môže byť niekedy ťažké. Nikdy nepoužívajte násilie pre dosiahnutie optimálnej polohy.

Ak nie ste rodič dieťaťa a ak nemáte s epilepsiou skúsenosti, poskytnite prvú pomoc a ihneď volajte lekára.

...a čo sa, naopak, robiť nesmie

  • Kriesiť dieťa počas záchvatu akýmkoľvek spôsobom (preplieskavaním, trasením, polievaním vodou, pokusy o umelé dýchanie z úst do úst a pod.).
  • Násilne brániť kŕčom a naťahovať kŕčmi skrútené končatiny
  • Násilne otvárať čeľuste zvierané v kŕčom, a to aj v prípade, keď si dieťa pri kŕči hryzie do jazyka, ktorý zvyčajne krváca.

Prečo je dôležité nezanedbať liečbu

Mamičky, pozor...!
Tradovaná domnienka, že epilepsia sama od seba vymizne v puberte alebo v dospelosti, vo veľkej väčšine prípadov neplatí. Liečba je potrebná pre niekoľko dôvodov:

Pretože sa väčšina záchvatov dostavuje bez predchádzajúceho varovania, sú choré deti, u ktorých sú záchvaty sprevádzané bezvedomím, poruchou vedomia, poruchou rovnováhy alebo pádom, ohrozené úrazom – napr. pri lezení vo výške, v cestnej premávke, pri jazde na bicykli, chôdzi po schodoch, pri kúpaní či plávaní, pri pohybe v blízkosti horúcich predmetov a pod.

V priebehu epileptického záchvatu nie sú spravidla mozgové bunky poškodené, a to bez ohľadu na charakter záchvatov (malý či veľký). Až pri veľkom počte opakovaných veľkých záchvatov, najmä pri epileptickom statuse (to je veľmi dlho trvajúci záchvat alebo nahromadenie veľkého množstva záchvatov tesne po sebe) môžu byť nervové bunky mozgu nenávratne poškodené nedostatkom kyslíku, výživy a ďalšími nepriaznivými vplyvmi.

Ako sa lieči epilepsia

Základnou liečbou epilepsie je úprava životosprávy dieťaťa a podávanie liekov, tzv. antiepileptík. Len v niektorých prípadoch je vhodná liečba chirurgická. Základom „epileptickej“ životosprávy je u detí pravidelný rytmus s dostatkom spánku. Dieťa s epilepsiou by nemalo byť vystavované extrémnej záťaži, a to ako fyzickej, tak i psychickej. Pravidelné užívanie antiepileptických liekov (dnes je ich na českom trhu približne dvadsať) zostáva základom liečby v drvivej prevahe väčšiny epileptikov. Niektoré deti užívajú len jeden preparát, iné kombináciu hneď niekoľkých antiepileptík. Celé tri štvrtiny pacientov na lieky zaberajú. A až v zostávajúcej štvrtine sú kandidáti na epileptochirurgiu. Lieky sa nemusia v mnohých prípadoch užívať doživotne. Veľa detí má našťastie tzv. vekovo viazanú epilepsiu. To znamená, že v určitom veku dieťatko ochorie a v určitom veku jeho ochorenie aj skončí.

Operácia mozgu

Ak sa ukáže, že mozog epileptického pacienta na lieky nereaguje, odborníci zvažujú neurochirurgické riešenie. Podľa doc. Krška je na motolskej Klinike neurológie 70 percent operovaných epileptických pacientov aktuálne bez záchvatov. Je to podľa jeho názoru veľmi dobré číslo – napríklad v porovnaní so zahraničnými centrami.

Pri operácii je potrebné odstrániť tzv. epileptogénnu zónu. Ide o oblasť mozgovej kôry, z ktorej sú spúšťané epileptické záchvaty a ich úplné chirurgické odstránenie je potrebné. Týmto odstránením je možné dosiahnuť úplného vymiznutia všetkých epileptických záchvatových prejavov. Ich správne ohraničenie je zvyčajne veľmi ťažké a vykonáva sa najčastejšie vzájomným porovnávaním výsledkov rôznych pomocných vyšetrení, medzi ktorými dominuje video – EEG monitorovanie záchvatu a vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie.

Za vyliečeného je možné považovať človeka, ktorý nedostane záchvat počas dvoch rokov od úspešnej operácie.

Čo trápi deti s epilepsiou najviac?

V rozpore s prevažujúcou mienkou  laikov pre dieťa nie sú najviac traumatizujúce samotné epileptické záchvaty. Priebeh väčšiny z nich si chorí vôbec neuvedomujú. Je dôležité vedieť, že až na niektoré výnimky deti nepociťujú počas záchvatu žiadnu bolesť. Dieťa s epilepsiou je traumatizované predovšetkým tým, že ho rodičia nútia sedieť doma a nepúšťajú ho von, medzi ostatné deti – v strachu, že práve dostane záchvat a zostane bez pomoci. Lekári sa snažia rodičom malých pacientov neustále vysvetľovať, že zdravá fyzická aktivita epilepsiu určite neprovokuje. Najväčším prínosom pre väčšinu detí s epilepsiou je naopak ich integrácia do spoločnosti zdravých detí.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: