Vývin reči medzi 3. a 4. rokom alebo „Porozprávať, čo sa stalo Aďke?“
Na dieťa čaká v treťom roku života tiež výrazná zmena, ktorá sa viaže s jeho nástupom do predškolského zariadenia.
Tretí rok dieťaťa znamená pre mamu väčšinou koniec materskej dovolenky a nástup do práce (ak tak neurobí skôr). Na dieťa čaká v treťom roku života tiež výrazná zmena, ktorá sa viaže s jeho nástupom do predškolského zariadenia. V materskej škole čaká na každé dieťa nové prostredie, trávenie podstatného času dňa s relatívne cudzími ľuďmi (učiteľky, a ďalší zamestnanci MŠ), na druhej strane tu však dieťa zároveň nájde množstvo svojich rovesníkov, ktorí prežívajú podobné pocity. Dieťa sa postupne zapája do rôznych aktivít, hier, čo okrem iného predstavuje výborné pozadie pre rozvíjanie a ďalšie napredovanie v jeho komunikačných a jazykových schopnostiach.
„ROLOVÉ“ HRY
Obľúbenou a hlavnou činnosťou detí v tomto veku je hra. Deti majú rady pohybové, konštrukčné, ale najmä tzv. rolové hry. V nich sa dokážu „prevteliť“ do mamy, učiteľky, lekára, vodiča autobusu i artistu v cirkuse. V priebehu takýchto hier sa dieťa snaží každú svoju činnosť plánovať a opisovať.
Jednu hrovú tému (napr. u lekára, v škole, v obchode, varenie obeda...) už dokážu deti rozvíjať 30 až 45 minút a neodbiehať pritom do iných tém. Spočiatku si dieťa k hrám vyberá skutočné reálne predmety. Napr. vyberá skutočné riady z maminej kuchyne. Tie sa stávajú aj prvým impulzom k hre. Neskôr dokáže nahradiť skutočné predmety inými vecami. Napr. červené korálky sú paradajky, kniha je sporák, palička predstavuje varechu i lyžicu, v inej hre predstavuje koníka. Obracia sa tiež poradie pri výbere hry – najprv dieťa si zvolí danú tému, až potom hľadá vhodné „pomôcky“, hračky. V rolových hrách sa dieťa učí meniť a vyjadrovať inú perspektívu pohľadu na svet.
Hra, myslenie i reč sú veľmi úzko prepojené. Prostredníctvom hry dieťa vyjadruje svoje myšlienky a zároveň sa učí
- spájať sekvencie do poradia (najprv ideme k lekárovi, potom pozrie lekár do pusy, potom dá sirupček a potom ideme domov),
- porozumieť príčinným vzťahom (keď ma bolí bruško, mama dá sirupček; keď spadnem a zašpiním si nohavice, potom ich mama musí vyprať...),
- orientovať sa v čase (niektoré činnosti vykonávame len ráno, iné večer; čo bolo a čo bude...).
Všetky tieto predpoklady sú nesmierne dôležité pre objavenie sa ďalšieho dôležitého medzníka vo vývine reči.
OBJAVENIE SA ROZPRÁVAČSKÝCH, RESP. NARATÍVNYCH SCHOPNOSTÍ
Vieme, že na prelome druhého a tretieho roka sú deti schopné vyjadrovať v reči veľmi zložité myšlienky. Formálne ich prerozprávajú v podobe súvetí, kde sa objavujú spojky „a, keď-tak, a potom, kedy, lebo, že, ktorý, ale, kde, či...“. Po treťom roku tieto zložité myšlienky (v podobe súvetí) začínajú viazať k jednej téme. Úplne prvé takéto detské monológy (stačia dve až tri vety dieťaťa k jednej téme) sa objavujú už po druhom roku.
Väčšinou v nich deti rozprávajú jednoducho a stručne o tom, čo sa stalo v nedávnej minulosti. Sú to udalosti, ktoré v nich zanechali hlboký citový dojem. Napr. narodeniny, návšteva ZOO, ak sa dieťa pociká, keď vidí niekoho plakať a pod. Neskôr sa v reči objavia opisy (ľudí, zvierat, miesta), vysvetľovanie alebo podrobnejšie objasňovanie udalostí a prerozprávania príbehov (rozprávok).
Pomerne často rodičia očakávajú od detí perfektné prerozprávanie práve prečítanej rozprávky. Deti sa tejto schopnosti ale musia postupne naučiť. Najprv deti hovoria o všetkom naraz, všetko je porozprávané „v kope“. Navonok dieťa bez súvislostí vymenováva oznamovacími vetami, čo sa stalo alebo čo robí. Tak počas hry dieťaťa na cestovanie môžete počuť aj toto: „To je naše auto, idem do Ameriky, mama ide do Ameriky, to je taká zastávka, tu dáme a ja budem mať takéto, takto ja budem nosiť veci domov...“
Neskôr dokáže jednotlivé sekvencie zážitku, príbehu poukladať do radu za sebou. Zaujímavé je, že nemusia byť usporiadané chronologicky, časovo. Dieťa pokojne popíše udalosti tak, že napríklad spadlo, plakalo a nakoniec povie, že na ceste bol kameň (preto vlastne spadlo). Konkrétne, keď trojročná Mimi opisuje, že jej braček bol chorý, vyzerá to takto: „Ale to je lenže tuto v Dávidkovej izbičke a mal tu treba dať tu tanierik taký, no lebo umývali a tam grcal a potom povedal, že už je zdravý.“
PRVÉ JEDNODUCHÉ PREROZPRÁVANIE PRÍBEHU SA OBJAVUJE V ŠTVRTOM ROKU
Až vo štvrtom roku sa objaví prvé jednoduché, ale už naozajstné prerozprávanie príbehu. To už by malo obsahovať úvod, zauzlenie príbehu (konflikt, vyvrcholenie) a záver (ako to celé skončilo). Štvorročná Janka už dokáže prerozprávať zážitok zo škôlky takto: „Porozprávať, čo sa stalo Aďke? Keď už išla na obed domov Aďa, tak skákala z tej lavičky, sa naháňala, a predstav si, mala pančuchy, gate, a trieska do jej dupy vyšla, do dupy, a potom išla do lekára a dlho, dlho nebola v škôlke a jej pichali injekciu a už chodí.“ Postupne sa dieťa zdokonaľuje v tejto schopnosti a toto zdokonaľovanie trvá až do dospelého veku. Ešte aj my, mamy a tatovia, máme čo robiť, aby sme jasne, stručne a s pointou vedeli prerozprávať, vysvetliť a objasniť naše zážitky, postoje, udalosti.
Ak chceme byť deťom nápomocní, môžeme im pomáhať rozprávať podľa osnovy (obrázky v knihe, fotky, osnovu môžeme nakresliť spolu s dieťaťom). Deti si tak ľahšie zapamätajú, že v úvode vždy musia povedať základné informácie (o kom, o čom budú rozprávať, kde sa dej odohráva a pod.), ďalej povedia, čo sa vlastne odohralo (konflikt, niekto spadol, bol chorý, v rozprávke sa stratil a pod.), a na konci vysvetliť, ako sa to skončilo. Rozprávanie podľa štruktúry, osnovy dieťaťu výrazne pomôže aj v školskom veku, pri učení sa. Na konci štvrtého roku by dieťa malo rozprávať bez nápadných chýb pri skloňovaní alebo časovaní slov. Čo sa týka výslovnosti, do štvrtého roku by si dieťa malo osvojiť až 80 % všetkých hlások. Zo spoluhlások by malo čisto vyslovovať tieto: „n, m, p, h, t, k, f, v, b, g, j, d“.
Vo všeobecnosti na konci tohto obdobia dieťa dokáže nielen nadviazať rozhovor, ale kladením ďalších otázok (Prečo to tak robíš? Čo zoberieme teraz ? a pod.) ho dokáže aj predlžovať.
Všetko, čo vás môže zaujímať o vývine reči dieťatka, nájdete v článkoch na našej stránke:
Vývin reči medzi 1. a 2. rokom dieťaťa
Vývin reči medzi 2. a 3. rokom dieťaťa