Udomácnení škôlkari

23.10.2008 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Ľuba Lapšanská, foto: istockphoto.com

Naša materská škola nie je veľká. Dve skupinky detí sa navzájom poznajú a tak je tu veľmi príjemná rodinná atmosféra.

Tak sme sa presťahovali. Zo sídliska Západ na sídlisko Nový juh v Poprade, na ulicu s krásnym názvom Letná. So skriňami, poličkami,  hračkami, paniami učiteľkami a dokonca i deťmi.

Voľačo ale máme aj nové. Nové priestory, nové farby na stenách i koberce a úplne novučičké toalety i okná vo všetkých triedach.

Naša materská škola nie je veľká. Dve skupinky detí sa navzájom poznajú a tak je tu veľmi príjemná rodinná atmosféra. Rodinne pôsobí ešte čosi. Na rozdiel od iných škôlok sú „rodinky“ - súrodenci spolu v triede bez ohľadu na vek.

V dvoch triedach – srdiečkovej a slniečkovej, sú totiž práve z toho dôvodu deti od 2 do 6 rokov spoločne. Veľký sa učia pomáhať menším, mladší sa mnoho učia od starších.

Počas doobedia sa ale na hlavnú činnosť (výchovno-vzdelávací blok) deti predsa len na chvíľu rozdelia.

Keďže v našej školičke je výnimočné i to, že doobeda sú v každej triede dve pani učiteľky, tak to vôbec nie je problém. Každá môže rozumové alebo tvorivé či praktické zručnosti rozvíjať s menšou skupinkou detí, primerane ich veku a schopnostiam. V týchto malých skupinách je jednoznačne využitá možnosť individuálneho prístupu ku naozaj každému dieťaťu. 

Aký je ešte rozdiel medzi našou a inou škôlkou?
Jednou z veľmi veľkých výhod je určite možnosť vstupu rodičov do tried kedykoľvek počas dňa i školského roka. Je skvelé, že  adaptačný proces nových detí je rýchlejší a bezbolestnejší. Prvé dni sú v triede ešte s mamkou, môžu bezpečne spoznávať prostredie, nových kamarátov i pani učiteľky. Mamka si postupne „len tak na chvíľku odskočí a hneď sa vráti“ a dieťa zistí, že zvláda pobyt v triede i samo. Je za to samozrejme patrične pochválené.  Po pár dňoch už deti sebavedomo vstupujú do hry a mamky posielajú preč. A ak má drobček v triede ešte i súrodenca, všetok strach a obavy z neznámeho pominú.

I pre rodičov je výborné, ak z času na čas prídu do triedy a majú možnosť pozorovať svojho škôlkara v kolektíve. Často sa tam práva úplne inak ako doma.  A veru denne sa stáva, že keď mamky prídu po svoje ratolesti, tak musia ešte pol hodinky sedieť na mini stoličkách a čakať, kým sa dieťa dohrá, prípadne sa pustiť do hry s ním.

Náš denný rozvrh začína rannou komunitou. Je to vlastne dôverné posedenie detí s učiteľkami, kde sa rozprávajú o svojich tajomstvách, učia sa nové sociálne zručnosti (priateľstvo, spolupráca, aktívne počúvanie, trpezlivosť,  vytrvalosť... ) každý má možnosť vyjadriť sa, povedať svoj názor, ale aj možnosť nevyjadriť sa. Samozrejme i tu rodičia majú možnosť zapojiť sa a počúvať.

Potom nasleduje hravé  cvičenie. Spolu s riekankami a veselými zábavnými cvičeniami rozcvičíme celé telo.

Po desiate nasleduje „učenie“. Zámerne dávam toto slovo do zátvoriek, pretože deti to ako učenie ani zďaleka nevnímajú. Hravou formou prebehne celý výchovno-vzdelávací blok. Ten je zameraný na precvičenie všetkých  inteligencií, na zapojenie všetkých zmyslov a na príjemnou formou sprostredkované informácie.

Na záver si urobíme hostinku. Vždy pred tým, než ideme vonku si nakrájame prinesenú zeleninku a ovocie a doplníme telíčko vitamínmi. A počas celého dňa máme uvarený čajík, ktorý si môžu deti  kedykoľvek dať. Nooo, niekedy to pani učiteľky musia pripomenúť.

A už šup šup na vzduch...
Vonku sa hráme, pozorujeme prírodu, okolie, ľudí...
Občas spomíname na starý školský  dvor plný zelenej trávy, stromov a preliezok. Ako veľké prekvapenie pani učiteľky a rodičia už pripravujú na nový dvor novučké drevené preliezky, pieskovisko a vláčik.

Do jedálne chodíme ako veľký školáci – presne do tej istej ako oni, ale máme malé stolíky a stoličky. Škôlkari tak denne vidia, ako to všetko počas obedu robia starší žiaci, i ich kamaráti zo škôlky, ktorí sú už teraz prvákmi.

Na veľkú radosť niektorých detí sa v našej školičke nemusí spať. Staršie deti si zoberú matrace, uložia si ich na zem, pridajú voňavý vankúšik od mamky a mäkkú deku. Polhodinku si poležia pri relaxačnej hudbe alebo rozprávke.  A keď si telíčka i dušičky oddýchnu, môžu sa venovať nejakej obľúbenej činnosti. Samozrejme potichučky, lebo mladšie detičky, oddychujúce vo vedľajšej spálni na postieľkach väčšinou zaspinkajú. Nie je to však ich povinnosťou.  A aby som nezabudla, deti sa venujú i krúžkom. Jednoznačne najobľúbenejšie sú výtvarný, tanečný a plavecký krúžok a anglický jazyk, aby sa dohovorili vo svete.

To je naša dennodenná realita... Pýtate sa čo je zvláštne a iné?
Spolupráca s rodičmi je priateľská, naši rodičia žijú spolu s Materskou školou, prežívajú každú udalosť a zúčastňujú sa  deťmi rôznych aktivít.
Hm, a ešte i rodičovské združenia sú neformálne...

Verím, že na Letnej ulici budeme mať vždy všetci leto v duši.