O rok SKȎR do školy

To, že niektoré deti začínajú (z rôznych dôvodov) so školskou dochádzkou o rok neskôr, je dnes už pomerne častý jav.

Pedagógovia, psychológovia, učiteľky v materských školách sa však čoraz častejšie stretávajú u rodičov s požiadavkou, aby ich dieťa nastúpilo do školy o rok skôr.

Je to možné? Znamená to pre dieťa prínos alebo mu to môže uškodiť?

Skorší nástup do školy najviac preferujú rodičia tých detí, ktorým, ľudovo povedané, „zle vychádzajú roky“. T.j. narodili sa v mesiacoch september až december a podľa rokmi zaužívaného úzusu v našom školstve takéto deti nenastupujú do školy so svojimi rovesníkmi narodenými v tom istom roku (no v mesiacoch január až august), ale o rok neskôr. Dôvodom je zohľadnenie (ne)zrelosti vo vzťahu detí narodených v odstupe niekoľkých mesiacov (napr. na začiatku a konci roku).

Litera zákona

Legislatíva upravujúca školskú dochádzku však myslí aj na deti, ktoré by síce podľa veku do školy ešte nemali nastúpiť, ale podľa žiadosti rodičov a podmienok, ktoré musia splniť, by do školy mohli nastúpiť.

Zastavme sa však najprv pri „povinnej školskej dochádzke“. Zákon č. 245/2008 (nazývaný aj „školský zákon“) hovorí o povinnej školskej dochádzke v § 19 nasledovné: „Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6. rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Ten istý zákon (okrem iného) však upozorňuje aj na možnosť, ktorú v tejto téme rozoberáme. A teda: „Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo 6. rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.“ V skratke to teda znamená, že ak rodičia chcú, aby ich dieťa nastúpilo do školy o rok skôr, musí byť vyšetrené pediatrom a psychológom, ktorí odobria tento krok. Bez ich vyjadrenia nemôže dieťa nastúpiť do školy.  

Aká je prax?

Percento detí, ktoré nastúpia do školy ešte ako 5-ročné (v prípade, že 6. narodeniny oslávia v septembri až decembri), nie je vysoké. Základné školy môžu tieto deti (okrem vyššie spomenutých podmienok zákonom) prijať iba v prípade, ak majú pre ne v 1. ročníku voľné miesto, čo môže byť problém. Vo všeobecnosti sa však tomuto kroku bránia, pretože ako nám povedala istá pani učiteľka, ktorá si nepraje byť menovaná: „Tieto deti sú síce šikovné, mnohé už čítajú, počítajú, dokážu písať, ale emočne a sociálne často nestačia svojim starším spolužiakom, čo sa vo vyšších ročníkoch môže ešte viac vyhraniť.“

Pripravenosť na školu

Je dôležité, aby každé dieťa dosiahlo pred vstupom do školy primeraný stupeň fyzickej, psychickej, ale aj emocionálnej, sociálnej a rečovej zrelosti. Výkyvy v týchto oblastiach, labilnosť, prílišná hravosť, to všetko ovplyvňuje výkon dieťaťa v škole, jeho postoj k povinnostiam, celkovú adaptáciu a v konečnom dôsledku aj prijatie seba samého v novej životnej úlohe – ako školáka.

Školskú zrelosť hodnotí počas prípravky v materskej škole u dieťaťa pedagóg spolu s psychológom. Čo všetko sa sleduje?

Motorika – jemná – testuje sa, ako dieťa dokáže napodobiť tvary písmen, geometrické tvary, nakresliť čiary, postavu človeka, ako pracuje s nožnicami, aký má úchop ceruzky. Hrubá – aj fyzická pripravenosť je dôležitá, preto sa hodnotí, ako vie dieťa skákať, behať, pracovať s loptou, aká je jeho obratnosť ap.

Reč – u dieťaťa pred nástupom do ZŠ by mala byť dostatočná slovná zásoba, reč by mala byť čistá a zrozumiteľná. Dieťa má ovládať údaje o sebe (meno, adresa), poznať dni v týždni, farby, geometrické tvary, časti tela, zvieratá ap. Testuje sa aj sluchová analýza – aké písmenko je na začiatku slova, na konci, ďalej delenie slov na slabiky atď.

Práca s číslami – počítanie do 10, rozoznávanie číslic a ich správne priradenie, logické myslenie, vyriešenie ľahkých matematických hádaniek ap.

Sociálna a emocionálna zrelosť – hoci mnohé deti sú po stránke vedomostnej na školu pripravené už v 5 rokoch, po stránke sociálnej to tak často nie je. Deti nastupujúce do školy by nemali mať problém akceptovať cudziu autoritu, nadväzovať primeraný kontakt s rovesníkmi i dospelými, ostať na dlhší čas bez rodičov, slušne sa správať, byť empatickí. Veľmi dôležitá je schopnosť sústrediť sa, odčlenenie práce od hry.

Samostatnosť – veľmi dôležitá a napriek tomu veľmi slabá u dnešných detí. Potvrdzujú to aj učitelia na základných školách. Deti už v 1. ročníku musia byť samostatné v obliekaní, toalete, stolovaní... Musia mať vzťah k povinnostiam, dokázať sa postarať o svoje osobné veci, poznačiť si úlohu, počkať, kým na ne príde rad...

Slovo odborníčky

To, že vyriešiť dilemu, či je vhodné niektoré deti zaradiť do vyučovacieho procesu predčasne, skutočne nie je ľahké, potvrdzuje aj Mgr. Barbora Vodičková, PhD., špecialistka na raný a predškolský vývin dieťaťa, zo súkromného detského centra BlueBerry Hill: „Dnešné deti majú veľa informácií, mnohé sú aj múdre. Svojimi vedomosťami z rôznych oblastí ohurujú aj nás dospelých. Prvá trieda však kladie na dieťa určité nároky, ktoré sa netýkajú len vedomostí, ale aj iných oblastí vývinu dieťaťa, ako sú napr. pozornosť, grafomotorika, emocionálna zrelosť, sociálne správanie. Mladšie deti môžu mať problémy práve v týchto oblastiach, ktoré sú nezanedbateľné pre zvládanie školských nárokov.“

Mgr. Vodičková upozorňuje na často opomínaný problém u mladších detí – ťažkosti so sústredením. „Rodičia si často ani neuvedomujú, že pozornosť je veľmi dôležitý predpoklad učenia sa. Ak má dieťatko problémy s pozornosťou, často má problém komplexne zachytiť informácie, v takom prípade je naozaj potrebné počkať. Veľkým problémom dnešných detí je tiež reč. Ďalej, mladšie deti, často aj veľmi nadané, majú problém v sociálnom správaní alebo v regulácii svojich emócií (v škole je potrebné sedieť, počúvať, dávať pozor, komunikovať požiadavku, byť emocionálne nezávislý, samostatný, zvládnuť záťaž, mať istú dávku frustračnej tolerancie a pod.). Ak má dieťa problém v týchto oblastiach, je takisto určite lepšie počkať a v rámci posledného roka sa práve zamerať na rozvoj jeho sociálnych zručností a zvládanie emócií. V anglických školách idú deti do 1. triedy už ako 5-ročné a mnohé nástup v pohode zvládnu, horšie je to pre deti, ktoré naozaj potrebujú v niektorých oblastiach ešte dozrieť a hrať sa. Z tohto hľadiska sa mi náš systém zdá lepší, lebo deti, hlavne tie nezrelšie, majú viac času dosiahnuť svoje schopnosti a byť lepšie pripravené na školu.“

Kam sa ponáhľať?

Na názor ohľadne našej témy sme sa opýtali aj čitateliek na našej FB-stránke. A reakcie boli rôzne...

Silvia skorší nástup zažila u svojej dcéry a má dobrú skúsenosť: „Dcérka je narodená začiatkom októbra, ale vedela čítať a písať už veľmi skoro, takže sme boli na psychotestoch a všetkými desiatimi ju odporučili o rok skôr do školy. Navštevovala triedu pre mimoriadne nadané deti, školu milovala a bolo ich málo v triede, mali individuálny prístup. Takže ja to len odporúčam.“

Valéria si myslí, že všetko záleží od konkrétneho dieťaťa. „Od jeho individuálnych schopností, nie od dátumu jeho narodenia. Prváčik toho potrebuje vedieť v dnešnej dobe dosť veľa, a preto to  netreba unáhliť, ale zasa, ak dieťa na to má, určite mu to treba umožniť, aby sa o rok neskôr v škole nenudilo.“ Jana má podobný názor: „Určite individuálne posúdiť jednotlivca u viacerých odborníkov, vrátane rodiča, učiteliek v materskej škole. A podľa toho rozhodnúť, čo je pre dieťa najlepšie. V každom prípade si myslím, že rodič a učiteľ v materskej škole by mali mať hlavné slovo. Veď oni poznajú  dieťa najlepšie. Pohovor u psychológa môže mať často veľmi skreslené výsledky, keďže dieťa nemusí mať náladu, psychológ vidí dieťa prvýkrát a pod. Ak učiteľ a rodič súhlasia s nástupom do školy o rok skôr, malo by to byť rozhodujúce.“

Martina skorší nástup pred časom riešila u svojho syna a rozhodla sa nasledovne: „Ja som bola rozhodnutá dať moje októbrové dieťa do školy skôr. Ale keď vidím, aký má bezstarostný prístup k učeniu a hravý – priam humoristický prístup k písmenkám, napr. S je had, ktorý sa vlní všelijako po celom papieri, tak som to prehodnotila a nech sa teda ešte ďalší rok bezstarostne hrá v materskej škole...“

Chce to dieťa alebo (iba) rodič?

Nástup do školy, kedykoľvek k nemu dôjde, je dôležitým medzníkom v živote dieťaťa. Je preto dôležité už počas predškolského veku dieťa správne motivovať, pripravovať ho na to. Ak však rodič uvažuje nad skorším nástupom, mal by túto skutočnosť viacnásobne prebrať s učiteľkou  v materskej škole a, samozrejme, so samotným dieťaťom. Chce to tiež? Dokáže si uvedomiť, čo ho čaká? Je pripravené na zmenu kolektívu, na to, že viac času strávi prácou ako hrou? Pomôže mu to?

Je isté, že na mnohé takéto otázky 5-ročné dieťa nie je schopné odpovedať, pretože doposiaľ okrem materskej školy nezažilo inú realitu, a tak hoci očakávania zo školy má, nič z toho ešte nemá prežité. Aj preto bezvýhradne verí rodičovi, jeho postojom a názorom.

A tak je veľmi dôležité rozlíšiť, či okrem pripravenosti dieťaťa na školu je aj jeho túžbou stať sa školákom, alebo je to len zbožné prianie rodiča. Pretože, hoci spočiatku sa dieťa môže v škole „chytiť“, s rastúcim náporom požiadaviek, ale aj stretov so staršími spolužiakmi (väčšina spolužiakov predčasne zaradeného dieťaťa môže byť o rok i o dva staršia i fyzicky väčšia, silnejšia) už situácia nemusí byť ideálna a pre dieťa vhodná. A hoci cesta späť existuje – je možné dieťa aj po nástupe do školy (za určitých okolností) vrátiť naspäť do škôlky, či by to bol šťastný krok, je už otázka druhá...

Na strane druhej, ak je dieťa skutočne na školu zrelé a materská škola mu už nemá čo ponúknuť, je lepšie, ak do školy nastúpi. Je však dobré, ak rodičia v spolupráci s psychológom zvážia, či dieťa nastúpi klasicky do 1. ročníka, alebo ak to škola umožňuje – do prípravného (nultého) ročníka, či ak je dieťa mimoriadne nadané, do školy pre takéto deti.