Koľko slobody dieťa naozaj potrebuje? Rodičia strácajú zdravú autoritu
Deti prestávajú byť deťmi priskoro. Túlajú sa po nákupných centrách s namaľovanými mihalnicami (bez rozdielu pohlavia) a s energeťákom (prinajlepšom) v ruke a vy neviete, či máte volať známej, že ste práve videli jej opitú dcéru, alebo sa nestarať. Lebo ani ona sa nestará. Veď je s partiou, má super kamarátov..
Je to smutné
Nie poburujúce, ale smutné.
Stratené deti, ktoré ani nechceli tak rýchlo dospieť a riešiť "dospelácke" veci, ale čo iné majú riešiť? Nič ich nebaví, pri ničom nevydržia, rodičia majú svoje životy, doma sa nič nedeje. Sú to také neviditeľné deti. Keď nie sú doma v čase večierky, je všetko v pohode, veď boli s kamarátmi...
Áno, máme toho veľa. Máme prácu, kde nemôžeme len tak povedať - vieš čo, idem domov, potrebujem sa porozprávať s dieťaťom. Tak len zdvihneme telefón, opýtame sa, čo nové, vezmi si niečo z chladničky a vybavené. Smutné na tom je, že to dieťa by sa s nami aj porozprávalo. Chcelo by mať pocit, že kvôli nemu sme niečo podnikli a že na ňom záleží. Ale keď to tak nebolo, keď malo päť rokov, prečo by sa niečo malo zmeniť v trinástich...?
Koľko času trávite so svojimi deťmi tak naozaj? Chodievate spolu na výlety alebo sa uspokojíte s tým, už sa deťom nechce? Hráte spolu hry? Máte spoločné večere? Idete spolu do kina či na prechádzku? Kde má dieťa nájsť druhú ruku, ktorá ho podrží - lebo ju potrebuje - či má tri alebo trinásť?
Keď deti mlčia, ale pritom hovoria - Mami, potrebujem ťa
Deti strácajú svojich rodičov
Tých, ktorí ich objímu, ale aj nastavia pravidlá.
Ktorí určia hranice, pretože dieťa si ich samo určiť nedokáže a potrebuje mantinely.
Nestraťte svoje deti len preto, lebo sa vám nechce.
Nebojte sa povedať NIE len preto, lebo sa obávate reakcie dieťaťa.
Rodičia deťom nič nezakážu, lebo aj tak by ich neposlúchli, alebo sa obávajú, že ich nebudú mať za to ich vlastné deti v láske.
Rodičia strácajú svoje deti.
Kdesi v sebe tušia, že nemajú "právo" niečo zakazovať, keď nemali čas na dieťa vtedy, keď ich ono potrebovalo. Lebo práca, lebo partner, lebo niečo... Dieťa má v najznačkovejšom mobile GPS a rodič má mylný pocit kontroly. Urobil som dosť. Neurobil.
Dokázať stanoviť hranice a trvať na ich dodržiavaní, nie je otázka temperamentu dieťaťa, ale zodpovednosti rodiča. Nestraťte svoje deti.