Izbička pre predškoláka

Ako zariadiť pre dieťa, ktoré vyrástlo z veku batoľaťa a chystá sa do škôlky alebo dokonca do školy? Predovšetkým múdro a s tým, že nesmie chýbať poriadny stôl a stolička! Dieťa rastie, menia sa jeho potreby a vy predsa nechcete meniť nábytok každé dva roky.

Základná požiadavka predškolákov a detí mladšieho školského veku zostáva stále rovnaká – na rozvíjanie svojich schopností a fantázie potrebujú čo najviac priestoru. Pri hraní využívajú pomerne dosť veľký akčný priestor vrátane potreby nechať na podlahe možno aj niekoľko dní rozhádzané hračky. Pokiaľ im takéto prostredie vytvoríte práve v detskej izbe, budú sa v nej rady hrať a do obývačky sa prídu zahrať s loptou alebo rozsypať lego po koberci naozaj len príležitostne. Ak chcete teda prežívať detstvo svojich ratolestí bez nervov, venujte im jednu z väčších izieb v byte alebo dome.

Keď postieľka nestačí
Z detskej postieľky vaše dieťa vyrástlo, ale čo ďalej? Buď mu kúpte bez obáv posteľ pre „dospeláka“, alebo vyberte menší model, väčšinou dlhý 160 cm a aj o niečo užší, ako je klasická posteľ. Dieťa sa v nej nebude cítiť také stratené a vydrží mu určite až do piatej triedy. Pokiaľ sa o jednu izbu musia deliť dve alebo dokonca viac detí, využite váľandy alebo zvýšené postele, pod ktorými sa dá priestor šikovne využiť – buď ako malý bunker, alebo napríklad ako úložné priestory v podobe zásuviek. Pre väčšie deti sú vhodné aj poschodové postele, pod ktoré umiestnite pracovný kút, malú pohovku, alebo možno do pravého uhla aj ďalšie lôžko. Dôležité je, aby každé dieťa malo pocit svojho súkromia. Na posteľ obstarajte najlepšie nový matrac so snímateľným pracím poťahom. Správne by ste ho mali z hygienických dôvodov každých sedem rokov meniť.

Stôl je základ
Štvorročným a päťročným deťom stačí malý detský stolček s obyčajnou stoličkou. Staršie deti kladú vzhľadom k narastajúcej práci pri stole náročnejšie požiadavky. Vzhľadom na to, že deti od šesť do štrnásť rokov vyrastú približne o 60 cm, sú pre ne ideálne modely stolov, na ktorých je možné upravovať výšku pracovnej plochy väčšinou pomocou výškovo nastaviteľných nôh.

V závislosti na ich raste môžete pracovnú plochu zvyšovať do požadovanej výšky od 52 do 76 cm. Lepšie držanie tela umožňuje stôl, na ktorom sa dá nakloniť pracovná plocha o 6 až 16 stupňov. Napokon, ide o overený systém našich prarodičov. Čo sa týka veľkosti plochy pracovnej dosky, dieťaťu základnej školy postačí stôl s doskou s minimálnou dĺžkou 90 až 120 cm a šírkou 50 až 75 cm. Doska by nemala byť lesklá, aby neodrážala svetlo, a navyše by mala mať oblé rohy, aby sa dieťa neudrelo.

Kam s ním
Pracovný stôl umiestnite pozdĺžne pred okno alebo kolmo k nemu tak, aby svetlo dopadalo pravákom zľava a ľavákom sprava. Určite je nevhodné, aby dieťa sedelo chrbtom k dennému svetlu. Pokiaľ je dosť miesta a dieťa bude chcieť využívať svoj počítač, je vhodné ho umiestniť na ďalší stôl (napríklad klasický počítačový stolík) hneď vedľa písacieho alebo usporiadať obidva  stoly do písmena L. To, že používa jeden počítačový stolík na striedačku viac detí, je bežné, ale klasický pracovný stôl by malo mať každé dieťa výhradne svoj, a to aj v predškolskom veku. Čím skôr si krpec zvykne sedieť pri svojom stolíku, tým lepšie sa potom podriadi režimu v škole.

Na stoličke nešetrite
V dnešnej dobe, keď deti trávia nad prípravou do školy, a najmä pri počítači stále viac času, trápia mnohých bolesti chrbta a hlavy. Preto sa nevyplatí šetriť na poriadnej stoličke. Keď kúpite dieťaťu už v piatich rokoch kvalitnú rastúcu stoličku, môže mu dobre slúžiť takmer po celú základnú školu. Na nákup stoličky vezmite potomka so sebou, nech si vyskúša, ako dobre sa mu na vybranej stoličke sedí. Sedák by mal byť pohodlný a o niečo širší ako priestor, ktorý dieťa potrebuje na sedenie. Ak má k tomu anatomický tvar, umožňuje lepšie rozložiť váhu tela. Nesmie tlačiť v podkolení a jeho výška by mala byť nastaviteľná, či už pneumaticky, alebo mechanicky. Najpresnejšie nastavenie dosiahnete, pokiaľ je možné výšku nastaviť priamo pri sedení. Keď sa dieťa posadí, malo by mať kolená v úrovni so sedákom alebo len celkom mierne pod ním a jeho nohy musia pevne spočívať na zemi. Za stolom má sedieť vzpriamene, tak aby sa lakťami pohodlne opieralo o pracovnú dosku stolu.

Synchrónne mechanizmy
Zadné operadlo stoličky pre deti by malo byť nastaviteľné, a to do výšky aj do hĺbky. Rastúcemu dieťaťu tak poskytne správnu oporu pre bedrovú chrbticu a tým aj celý chrbát. Posledné moderné modely sú vybavené tzv. synchrónnou mechanikou, ktorá pri pohybe tela reguluje sklon operadla a dĺžku sedadla (vysunutie opierky) vždy v správnom ergonomickom pomere. A ako je to s opierkami na ruky? Tie síce môžu dieťaťu čiastočne brániť v pohybe paží, na druhej strane zaisťujú pohodlnú oporu predlaktia – pokiaľ sú dostatočne široké, anatomicky vhodné, pružné, s vhodnou výškou, prípadne nastaviteľnou vzdialenosťou. Podnožie stoličky je najlepšie stredové s piatimi ramenami a kolieskami. Pre menšie deti sa osvedčujú aj detské nastaviteľné stoličky (typu Tripp Trapp), ktoré slúžia zo začiatku ako jedálenské stoličky a neskôr sa na nich v závislosti na výške dieťaťa nastavuje zároveň výška sedadla a podpery nôh.

Farby a vzory
Z prieskumu vyplýva, že deti majú rady predovšetkým jasné farby. Napríklad hnedú vnímajú ako priveľmi usadlú a zložitú, rovnako ako všetky zložené farby. Veselo a optimisticky na nich naopak pôsobia jednoduché pastelové odtiene. Pokiaľ má dieťa v izbičke prírodný drevený nábytok a podlahu, úplne postačí dostatok farebných, predovšetkým textilných doplnkov a taktiež hračiek. Iní rodičia alebo väčšie deti dávajú prednosť farebnosti na veľkých plochách, ako sú steny alebo podlahy. Toto riešenie vyzerá lepšie v priestrannejších miestnostiach, pretože malé miestnosti sa  tým ešte viac zmenšia. Lepšie je vyhnúť sa priveľmi intenzívnym farbám a veľkým vzorom, ktoré by mohli citlivé deti znepokojovať. Pokiaľ zvolíte biele steny a svetlý nábytok, izba pôsobí vzdušne a zároveň vynikne zariadenie izbičky. Každopádne výrazné farby na stenách a na podlahe si všimnete skôr ako nábytok. Tiež je možné zvoliť si menej jemnejších farieb, čím izbu dostatočne rozveselíte.

Keď izbička rastie
Ak pre malého školáka zvolíte rastúci stôl a stoličku a navyše izbu zariadite skladaným skrinkovým systémom, ktorý je možné postupne doplňovať a prestavovať, máte vyhraté. Vaše dieťa porastie, ale s premenami jeho izby nebudete mať veľa práce. K výraznej náladovej zmene izby potom postačí už len nanovo vymaľovať, vystriedať doplnky alebo urobiť novú výzdobu izbičky. Postupne budú miznúť detské motívy z textílií a stien a objavia sa úplne iné ponímania, úmerné vyššiemu veku dieťaťa. A nezostáva len popriať, aby ste aj k nemu zostali tolerantní.

Rady k práci za stolom:
Pravidlo pravých uhlov – keď dieťa sedí vzpriamene za stolom, malo by mať chodidlá na zemi, kolená do pravého uhla, rovnako aj ruky v lakťoch položené na stôl by mali zvierať tento uhol.
Výškový rozdiel medzi doskou stolu a sedacou plochou stoličky by mal byť podľa veku dieťaťa od 22 do 29 cm.
Monitor počítača umiestnite tak, aby horný okraj obrazovky ležal v rovine očí dieťaťa.
Malým deťom sa oplatí obstarať k počítaču malú myšku. Veľkú, bežne používanú, držia často v neprirodzenej polohe.
Výborné sú aj mäkké podložky vyplnené špeciálnym gélom. Podopierajú detskú ruku, ktorá je v rovnakej výške ako klávesnica.

Zhrnutie