FREE range rodičovstvo. Išli by ste do toho?
Tento typ rodičovstva nie je pre všetkých, ale je obrovskou výzvou pre dieťa aj pre rodiča. Pre niektorých je príliš nebezpečný. Čo vy na to?
Počuli ste o free range rodičovstve?
Lenore Skenazyová je matka z New Yorku, ktorá pustila svojho 9-ročného syna samého metrom, do obchodu, či na detské ihrisko. Za tieto odvážne rozhodnutia si vyslúžila veľkú kritiku a bola považovaná za nezodpovednú matku a ľudia chceli, aby bola potrestaná za zanedbanie starostlivosti o maloletého.
Na druhej strane sa našla aj skupina ľudí, ktorí ju obdivovali za to, akú veľkú dôveru do svojho syna vložila. Nuž, posúdenie necháme na vás. Tento spôsob výchovy si dokonca vyslúžil aj nové pomenovanie „free range“ rodičovstvo.
5 dôvodov, prečo dovoliť dieťaťu spadnúť na zadok
Rodič by mal dôverovať dieťaťu a pripraviť ho na rôzne situácie
Rodičovský inštinkt nám hovorí, že chrániť svoje dieťa je našou povinnosťou. Je to skutočne tak, ale naša ochrana by nemala byť obmedzujúca. Je celkom prirodzené, že chceme dieťa uchrániť pred všetkým zlým, nechceme, aby mu bolo ubližované. Pokiaľ však dieťa nezažije aj nepríjemné situácie, nenaučí sa ich prekonávať alebo sa s nimi vyrovnať.
Deti potrebujú vo svojom živote aj takéto impulzy. Ak ich život bude príliš jednoduchý a všetky nepríjemnosti budete za ne riešiť vy, nebudú na život dostatočne pripravené. Tým, že ich neustále ochraňujeme, vlastne im hovoríme, že nie sú schopné prijímať rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť.
FRUSTRAČNÁ TOLERANCIA: Vaše dieťa ju potrebuje
Ako stiahnuť ochranné krídla a dopriať deťom zažiť riziko?
Začnite jednoduchými úlohami, pri ktorých má dieťa istú mieru zodpovednosti. Napríklad upratanie kúpeľne, drobný nákup v obchode. Na zodpovednejšie úlohy, ktoré nesú so sebou určité riziko, ich musíte vopred pripraviť.
Aj Lenore Skenazyová, zakladateľka free range výchovy, svojho syna vopred pripravila. „Naučila som ho presne, na ktorú zastávku má nastúpiť a kde zase vystúpiť, uistila som sa, že dobre pozná mesto a vyzná sa v mape,“ hovorí matka deväťročného syna, ktorý sám cestuje v newyorskom metre.
Kedy je dieťa pripravené?
Najdôležitejšie je byť si istí, že to, do čoho sa púšťajú vaše deti, zodpovedá ich veku a vyspelosti. Richard Gallagher, profesor detskej a dorasteneckej psychiatrie z Child Study Center na Newyorskej Univerzite, odporúča, aby sa rodičia, ešte pred tým, než dajú deťom zelenú, spýtali sami seba:
Je moje dieťa dostatočne vybavené na to, aby túto aktivitu zvládlo? Dokáže dodržiavať pravidlá? Vie, čo robiť v prípade, ak nastane problém? Vie, na koho sa obrátiť, keď bude potrebovať pomoc? Vie, ako osloviť rodičov, používať telefón, pozná rozdiel medzi policajtom a iným dospelým?
Čo poviete? Niečo na tom bude. Možno nemusíme deti voziť všade až pred dvere a mohli by sme ich naučiť trochu zodpovednosti.
Pripraviť ich na život. Skúsite?
SAMOSTATNOSŤ dieťaťa = devíza do budúcna