Neuveriteľné: Dieťa vyprodukuje jednu tonu odpadu

Neuveriteľné: Dieťa vyprodukuje jednu tonu odpadu
23.10.2018 v kategórii Dieťa, autor Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Časy vyvárania látkových plienok sú preč. Našťastie? Pre mamičky sa život zjednodušil. Málokto z nás si však uvedomuje, aký je dopad ich používania na životné prostredie. Sú takmer nezničiteľné, doslova.

Časy vyvárania látkových plienok sú preč. Našťastie? 

Dnes sa už väčšina z nás len pousmeje nad rozprávaním našich mám o tom, koľko času im zabralo vyváranie, sušenie, žehlenie plienok pre naše zadočky. Aj keď v poslednom období sa opäť dostávajú do povedomia látkové plienky. Sú šetrnejšie k detskej pokožke a hlavne k životnému prostrediu.

Stále sú však na trhu jednotkou jednorazové plienky. Mamičky na ne nedajú dopustiť. Málokto z nás si však uvedomuje, aký je dopad ich používania na životné prostredie. Sú takmer nezničiteľné, doslova.

Recyklácia plienok už existuje. Hoci len v plienkach.

Keď o niekoľko storočí budú archeológovia skúmať pozostatky z doby, v ktorej žijeme my, možno natrafia aj na plienku nášho dieťaťa. Prírode to dá zabrať vraj až asi 500 rokov, kým si poradí s jednorázovou ochranou pred pocikaním. No zrejme z tohto nálezu ani oni nebudú nadšení. Zem bude plienkami zaplavená.

Jedno dieťa spotrebuje za svoje detstvo okolo štyritisíc jednorazoviek.

Pokakalo sa vaše dieťatko? Nie je nič jednoduchšie, ako vybrať zo zásuvky novú plienku a jednoducho zalepiť ju okolo pása drobčeka. Pre väčšinu rodičov je potom najdôležitejšou úlohou odstrániť použitú plienku čo najďalej z dosahu čuchových receptorov. Najjednoduchšie je vyniesť ju do smetnej nádoby. A tým sa pre nás záujem o životný cyklus plienky skončil.

Plienková revolúcia zachráni planétu

Revolúcia v prebaľovaní jednorázovými plienkami mamičkám veľmi uľahčila život. Aj v tomto prípade má však minca dve strany. Mamičky s výrazným ekologickým cítením sa na prebaľovanie pozerajú aj z iného uhla. Každú plienku vnímajú ako záťaž pre prírodu. Malý novonarodený človiečik ešte o svete ani netuší, no už produkuje toľko odpadu, čo dvaja dospelí ľudia.

Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme – SPZ upozorňuje na nepríjemnú stránku jednorázového prebaľovania. „Pri výrobe modernej verzie plienok sa spotrebuje až desaťkrát viac surovín, trikrát viac energie a taktiež sa znečistí vzduch viac ako pri výrobe plienok bavlnených. Nevýhodou jednorázových plienok je, že obsahujú aj umelé hmoty – priepustnú polypropylénovú fóliu na zabezpečenie „suchého pocitu“, nepriepustnú polyetylénovú fóliu na ochranu oblečenia, polyakryláty k zvýšeniu absorbčnej schopnosti celulózy.“

Obsah použitej plienky spôsobuje problémy podobne ako ostatné biologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Ich rozkladom sa v nevhodných podmienkach uvoľňujú kyseliny, ktoré rozpúšťajú kovy a tieto látky potom zamorujú skládku. Hrozí nebezpečenstvo priesaku skládky a kontaminácie podzemných vôd. Odborníci bijú na poplach kvôli tvorbe skládkových plynov, kde má majoritné zastúpenie metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zmene globálnej klímy (tzv. skleníkový efekt). Hnijúci odpad takisto zaťažuje okolie zápachom a parazitmi.

plienky odpad

Jedna tona plienkového odpadu je priveľa

Jedna tona plienkového odpadu, ktorú za niekoľko mesiacov vyprodukuje dieťa do času, kým sa nenaučí používať nočník, už dlho straší odborníkov a ochrancov životného prostredia. Len donedávna boli plienky považované za odpad, s ktorým sa už nedá nič robiť. Pre ekologicky vnímavých rodičov, no stále dosť pohodlných, aby používali látkové plienky, prichádza z britských ostrovov dobrá správa.

Istá spoločnosť spustila vo West Bromwichi pilotnú prevádzku na recykláciu použitých hygienických výrobkov obsahujúcich absorbenty. Prevádzka je schopná zrecyklovať za jeden rok až 36-tisíc ton najmä použitých jednorazových detských plienok a to s celkom slušným výsledkom. Až 95% z objemu odpadu dokáže zhodnotiť a premeniť na opätovne použiteľnú surovinu. Podobné pokusy s nevábne voňajúcim odpadom robia aj v neďalekom Škótsku.

Miestne orgány v skúšobných oblastiach zbierajú použité hygienické výrobky a tie posielajú do recyklačnej jednotky. Tam sa pri 125 stupňoch urobí sterilizácia. Ľudský odpad poputuje do kanalizácie a zo zrecyklovanej suroviny sa vyrába záhradný nábytok, strešné krytiny či dopravné značky.

Ak sa recyklácia jednorázových detských plienok stane bežnou aj v ostatných regiónoch, zásadne môže znížiť množstvo nebezpečného odpadu na skládkach. Hoci by sa mohlo zdať, že ekológovia budú zo zhodnocovania hygienických potrieb nadšení, aj v tomto prípade stoja pri zemi.

Podľa ochrancov životného prostredia je oveľa lepšie predchádzať vytváraniu odpadu, ako potom hľadať spôsoby na jeho recykláciu. Na mysli pritom majú bezplienkovú metódu, alebo používanie látkových lienok.