Chronologický vývoj dieťaťa - 9. - 10. rok života

30.7.2009 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Tak, milí rodičia – je to tu. Začína obdobie postupného dospievania a dozrievania vášho dieťaťa. Je to obdobie, kedy sa začína meniť a výraznejšie presadzovať aj doma.

Tak, milí rodičia – je to tu. Začína obdobie postupného dospievania a dozrievania vášho dieťaťa. Je to obdobie, kedy sa začína meniť a výraznejšie presadzovať aj doma. Práve toto zrenie prináša so sebou potrebu zvyknúť si na to, že dieťa bude vyžadovať stále viac slobody a nezávislosti.

Nastalo obdobie, kedy si aj vy rodičia musíte začať zvykať na to, že dieťa začína meniť aj svoje postavenie v rodine. Bezvýhradná akceptácia formálnej autority rodičov sa mení veľmi rýchlo. Dieťa začína spochybňovať zákazy a príkazy rodičov. Snaží sa vydobyť si viac priestoru pre seba a svoje záujmy. Dôležitosť pred rodinou získavajú kamaráti a partia.

V tomto období prechádza výraznou zmenou aj vzťah otca a dieťaťa. Ak mu predchádzala viacročná fáza každodenného súžitia, tak otec v tomto období môže a slúži deťom ako zdroj informácií a skúseností – úplne odlišných od matkiných. Do popredia vystupuje jeho význam pri formovaní sebavedomia detí a tiež pri modelovaní mužskej roly v živote dievčaťa aj chlapca.

Najvýraznejšie tento vzťah ovplyvňujú a formujú očakávania otca voči svojmu dieťaťu. Práve tento vek je vekom, kedy sa môžu a majú začať napĺňať sny a ideály otca v podobe jeho dieťaťa. Necitlivosť, podceňovanie a ponižovanie môže veľmi poškodiť vedomie vlastnej hodnoty hlavne u chlapcov, ktorí majú potom tendenciu hľadať mužský vzor mimo rodinu. Za model vzájomného vzťahu medzi mužom a ženou si deti berú a ukladajú v sebe vzájomné vzťahy medzi matkou a otcom. Ale už ich začínajú podrobovať kritike. Práve v tomto období začína potreba ochraňovať rodiča, ak si to podľa dieťaťa vyžadujú okolnosti.

Obdobie stredného školského veku je tiež charakteristické tým, že dieťa začína byť fascinované smrťou a začína si ju uvedomovať a chápať. Vyžaduje konkrétne odpovede na svoje otázky.

Stále viac a viac získava na dôležitosti vrstovnícka skupina, ku ktorej sa dieťa začleňuje alebo sa chce začleniť. Práve narastajúci význam rovesníckej skupiny a jej normatívnosť signalizuje zmenu v správaní detí v škole. Okolo desiateho roku života deti prestávajú žalovať. Normy prezentované učiteľom ustupujú pred normami, ktoré sú prezentované skupinami v triede. Identifikácia a solidarita sa prejavuje tým, že nežalujem.

Rovesnícke skupiny sa vytvárajú väčšinou na základe dostupnosti vzájomného kontaktu. Vznikajú v rámci školskej triedy, v okruhu bydliska, príp. športového klubu, či víkendovej chaty.

Skupina kamarátov sa líši od tej súrodeneckej v troch hlavných znakoch, ktoré ju určujú:

  1. Vekom – kamaráti sú mi vekom seberovní a tiež si ich vyberám podľa pohlavia.
  2. Vzťahy medzi súrodencami sú formované skúsenosťami a dlhými rokmi vzájomného súžitia, a teda sú nedostupné tým, ktorí žijú mimo rodinu. Na rozdiel od toho je skupina kamarátov atraktívna aj novými skúsenosťami a zážitkami, ktoré poskytuje.
  3. Súrodencov si nemožno vybrať.

V rámci kamarátskej skupiny platí veľmi dôležité pravidlo – faktor rovnakosti – uniformity.
V rámci skupiny:

  1. Deti kladú dôraz na spoločne vykonávané aktivity, ale aj na vzájomnú solidaritu a pomoc.
  2. Deti preferujú rovnako staré deti, rovnakej vývinovej úrovne. Takéto skupiny majú tendenciu vytvárať sa najmä v škole – v triede. V mieste bydliska – ak tam nie je dostatočný počet detí, sa vytvárajú skupiny z rôzne starých detí, avšak vzťahy, ktoré sa tam formujú, majú inú kvalitu ako v rovesníckej skupine. Staršie deti majú tendenciu chovať sa k mladším prezieravo a protektorsky a naopak, mladšie deti hľadajú u starších podporu a pomoc a idealizujú si ich.
  3. Preferujú potrebu identifikácie sa so skupinou detí rovnakého pohlavia. Toto obdobie je charakteristické nápadnejším oddeľovaním chlapčenských a dievčenských skupín. Súvisí to najmä s uvedomením si svojej mužskej a ženskej roly a rozdielov z toho vyplývajúcich. Chlapčenské a dievčenské skupiny sa líšia nielen v záujmovom zameraní, ale aj vo veľkosti skupiny, type vzťahov a spôsobe komunikácie. Chlapci sú viac zameraní na spoločnú aktivitu a vzájomné vzťahy nie sú natoľko dôležité. Chlapčenská skupina býva tiež väčšia a vzťahy medzi nimi tvoria reťazec, ktorý spája celú partiu. Dievčatá sa združujú do menších skupín a v rámci nich si vytvárajú ešte dvojice alebo trojice. Sú viac sústredené na vzájomné vzťahy a priateľstvá a spoločné aktivity z toho vyplývajúce.

Skupina detí vo veku medzi 9. – 10. rokom má tendenciu konať ako celok. Deti sú ešte veľmi sugestibilné a ľahko sa dajú ovplyvniť. Sú tiež veľmi impulzívne. Môžu tak spoločne dávať najavo ako sympatie, tak odmietanie, či dokonca agresivitu voči niekomu, kto do skupiny nepatrí. Skupina má tendenciu neustále sa utvrdzovať vo svojich kompetenciách a význame. Má tendenciu rozširovať svoje hranice pôsobnosti na úkor ostatných. Od svojich členov vyžaduje prispôsobivosť – konformitu a na oplátku im ponúka pocit istoty, spolunáležitosti a prestíže. Konformita sa môže prejavovať aj heslom: My sme rovnakí, a preto bez problémov vieme určiť, kto k nám patrí. Vieme, ako sa k nám bude chovať a čo môžeme od neho očakávať. Vieme tiež, kto je iný a nepatrí k nám.

Dieťa hodnotí svojich rovesníkov podľa vonkajšieho vzhľadu, podľa očakávania a tiež podľa príjemnosti. Prijateľný je ten, kto má správne oblečenie, správne meno, vie všetko, čo je potrebné...  V tomto období získavajú popularitu deti sociálne zdatné, ktoré dokážu nadviazať a udržiavať sociálny kontakt, chovať sa v zhode so skupinovými normami... Nepopulárnymi sa stávajú deti, ktorú sú ostatným nejakým spôsobom nepríjemné, rušia ich a nestačia ich požiadavkám. Napr. odlišné skúsenosti, úroveň mentálneho vývinu, zvýšená úzkostnosť, citové problémy, choroba... Dieťa nedokáže pochopiť, že sa tieto deti nemôžu chovať tak ako ostatné, pretože za to nemôžu. Správajú sa tak, ako by si deti za svoje nedostatky mohli samy. Domnievajú sa, že požadovaná zmena závisí len na ich vôli. Práve tu sa stretávame s tendenciami a snahami získať si kamarátov akýmkoľvek spôsobom – vnucovanie, šaškovanie, podplácanie... Ďalšou možnosťou je vymýšľanie a prekrúcanie si reality, či rezignácia a únik z detskej skupiny. Negatívnou stránkou je to, že deti sa môžu stať agresívnymi a zlomyseľnými a snažiť sa pomstiť ostatným, že ich nechcú prijať medzi seba.

V období medzi 9. – 10. rokom života sa objavujú prvé prejavy rodičovského správania. Deti sa dokážu k malým chovať ochraniteľsky, starať sa o ne, aj keď ich to nik nenaučil. Automaticky dokážu hovoriť na malé deti podobným spôsobom ako matky z optimálnej skúsenosti... A to ako chlapci, tak dievčatá.

Ako formovať schopnosti a zručnosti dieťaťa

Práve v tomto období nadobúda najväčšiu intenzitu potreba mať nejaké zviera, ktoré by doplnilo a obohatilo jeho skúsenosti. Deti obvykle preferujú malé zvieratá, ktoré môžu žiť s nimi v byte – psov, mačky, škrečky, rybičky, andulky... Ak máte možnosť a ste ochotní prijať nejaké zvieratko v domácnosti, tak ho dieťaťu zadovážte. Dieťa si vo vzájomnom styku so zvieraťom rozvíja najmä schopnosť neverbálnej komunikácie a empatie. Pri starostlivosti o ne sa učia chápať pocity a potreby druhých, taktiež to prináša do života dieťaťa skúsenosť s takými prirodzenými javmi, ako je narodenie a smrť a učí sa vyrovnávať sa s nimi.
Vo vzťahu k zvieraťu sa rozvíja aj potreba opatrovateľského správania, taká potrebná pre budúcu rodičovskú rolu.

Spoločné aktivity
Aj v tomto období je potrebné tráviť čo najviac času spolu ako rodina. Ale môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj jeden alebo dvaja najlepší kamaráti vášho dieťaťa. Preto by bolo dobré nadviazať vzájomné priateľské vzťahy aj s rodičmi týchto priateľov, a ak je to možné, zorganizovať nejaké spoločné akcie pre svoje deti. Prípadne, ak máte medzi svojimi priateľmi rovnako staré deti, práve vaše spoločné dovolenky, opekačky či výlety im poskytnú možnosť pre lepšie zoznámenie sa a zabezpečia, že sa nebudú na týchto spoločných akciách s rodičmi nudiť.

Vo veku okolo 10. roku sa formuje identita dieťaťa. Jej obsahom je všetko to, čím sa dieťa cíti byť, za koho sa považuje. Je to subjektívny obraz vlastnej osobnosti. Veľmi ovplyvňuje smerovanie a správanie dieťaťa a predurčuje jeho budúcnosť. Vyvíja sa v závislosti na skúsenostiach so sebou samým, ktoré spracováva na základe aktuálnych zážitkov a zovšeobecňuje ich. Sebahodnotenie v tomto veku je veľmi nestále a ovplyvniteľné a je tiež určované názormi, postojmi a hodnotením iných ľudí, ktoré vníma ako danosť, najmä ak sú mu podávané tieto výroky nejakou autoritou, či milovanou osobou. To znamená, že je stále veľmi ovplyvniteľné a veľmi senzitívne reaguje na to, čo vidí a počuje. A práve počítač a televízia sú prostriedkami, ktoré formujú a utvárajú idoly a ideály. To znamená, že je veľmi dôležité vedieť, aké programy dieťa sleduje, ktoré internetové stránky navštevuje najčastejšie, s kým si dopisuje cez chat alebo telefón. Zaujímajte sa o to, čo robia a ako získavajú informácie. Ponúkajte im programy a www stránky, ktoré by boli pre ne atraktívne a súčasne bezpečné pre ich vývin.

Všímajte si ich a rozprávajte sa s nimi – všade a o všetkom. Počúvajte ich.

Tradície
Venujte čas a priestor budovaním rôznych rodinných tradícií a spoločných záujmov. Dieťa je už zvyknuté na určitý chod domácnosti, vie a pozná svoje povinnosti, ktoré mu s pribúdajúcimi rokmi určujeme stále náročnejšie, ale tiež mu poskytujeme aj väčšie výhody a úľavy. Tradície, ktoré sa zavedú v rodine, majú tendenciu udržiavať rodinu súdržnejšiu. Takou tradíciou môže byť – podľa možností rodiny – spoločný obed v reštaurácii. Ďalšou môžu byť rôzne oslavy, na ktoré si môže dieťa pozvať svojich kamarátov. Práve príprava párty môže poskytnúť priestor pre rozvíjanie schopností a zručností dieťaťa – veď vyrobiť menovky, ozdobiť stôl, byt, pripraviť menu, nakúpiť, pomôcť uvariť a následne upratať je veľká úloha, do ktorej je možné zapojiť dieťa.

Vzhľadom na to, že sa dieťa mení a dospieva, nechajte mu priestor na zariadenie si svojej izby – detská izba sa postupne stáva izbou študenta – menia sa záujmy a záľuby dieťaťa a formuje sa jeho charakter, preto by sa to malo odrážať aj v jeho izbe.

K novým schopnostiam, ktoré by sa malo naučiť dieťa aj rodič zvládať – v súvislosti s blízkou budúcnosťou – je aj schopnosť presadzovať svoj názor, uznať svoju chybu a vedieť sa ospravedlniť. Práve hry – rolové hry, kedy môžeme byť niekým iným, nám môžu pomôcť  naučiť sa to. Deti strácajú záujem o hry založené na fantázii, radšej sa držia konkrétnych zážitkov a situácií. Takto si môžu v bezpečnom prostredí svojho domova a bez rizika vyskúšať rôzne správanie – „Čo budeš robiť, ak sa ti stane nasledovná vec...“, „Ako najlepšie zareagovať na takúto situáciu...“ – a sú schopné spracovať informácie z hier a využiť ich aj v iných situáciách. Majú tiež veľmi rady, ak môžu byť za niečo zodpovedné.

V hrách je možné využiť názor a rôzne pomôcky, napr. veľký papier, na ktorý sa dá značiť a zapisovať potrebné.

Šport
Potreba aktívneho pohybu je pre deti stále veľmi naliehavá. Aj keď u niektorých detí môže byť tento záujem tlmený tým, že majú potrebu skôr sa zavďačiť rovesníkom ako zvíťaziť. Preto deti treba podporovať a budovať ich nadanie a talent, ktorý majú.

Už sme hovorili o tom, že dieťa si uvedomuje, kto je, čo je pre neho typické a čím sa líši od druhých. Chápe stabilitu vlastnej identity – vie, že bude stále tým istým človekom, aj keď sa jeho vlastnosti zmenia – a je si vedomé aj svojej originality – uvedomuje si svoju odlišnosť od ostatných, svoju jedinečnosť. Má sklon byť citlivé k pocitom viny a už vie odlišovať dobré od zlého.

A práve knihy deťom môžu pomôcť ďalej túto identitu a jedinečnosť rozvíjať. Identifikáciou s hrdinami kníh, či odmietnutie zločincov dotvára hodnotový systém dieťaťa. Vhodná literatúra podporuje zdravý osobnostný vývin dieťaťa, tak ako rôzne náučné knihy môžu pomôcť dieťaťu, aby uspelo v škole.