11 tipov, ako zvládnuť náročné správanie detí
Deti rady testujú hranice, vzdorujú a neraz jednoducho nerozumejú, čo sa od nich práve očakáva. Ako na to reagovať a ako tomuto správaniu predchádzať?
Prečo sa moje dieťa správa „zle“?
Predovšetkým je dôležité uvedomiť si, že testovanie hraníc a neposlušnosť je prirodzenou súčasťou detského vývoja. Dieťa spoznáva, že na rôznych miestach platia rôzne pravidlá – môže byť povolené behať doma, no u starých rodičov to tak byť nemusí. Tým, že skúša nové a nové spôsoby správania, zisťuje, ako okolie reaguje. Okrem toho, malé deti ešte nemajú úplne vyvinutú schopnosť sebaovládania a nerozumejú dôsledkom svojho konania tak ako dospelí. Nemajú dostatok skúseností, aby vedeli, prečo by sa mali práve teraz správať ticho a pokojne. Dieťa častokrát nevie, ako inak vyjadriť frustráciu, únavu či hlad, a tak sa môže prejaviť krikom alebo „vzdorom“.
Ako reagovať, keď sa dieťa správa nevhodne?
Najdôležitejším krokom je zachovať pokoj. Vaša reakcia totiž výrazne ovplyvní, ako sa bude dieťa v podobných situáciách správať aj do budúcnosti. Ak začnete kričať či vybuchnete, dieťa si môže zapamätať práve tento vzorec: „Keď som nahnevaný, môžem kričať.“ Naopak, ak mu ukážete, že náročné momenty sa dajú zvládnuť pokojne a s rozvahou, postupne sa to od vás naučí. Zostať pokojní neznamená byť chladní alebo ignorovať dieťa. Ide skôr o to, aby ste sa vedeli zastaviť, krátko sa nadýchnuť a zvoliť vhodnú reakciu.
11 tipov, ako zvládnuť náročné správanie detí
- Zastavte sa a nadýchnite sa. Krátka pauza vám pomôže získať nadhľad a udržať si emócie pod kontrolou.
- Hovorte pokojným hlasom. Deti lepšie reagujú na pokoj a jasné pokyny. Ak začnete kričať, je pravdepodobné, že dieťa bude kričať tiež.
- Ujasnite pravidlá. Namiesto neurčitého „Nevystrájaj“ zvoľte konkrétne vysvetlenie: „Prosím, behať môžeš vonku, tu v obývačke môžeš niečo rozbiť a ublížiť si.“
- Dôsledky, ktoré dávajú zmysel. Ak dieťa napríklad hádže hračky, je prirodzeným dôsledkom, že mu ich na chvíľu zoberiete. Tak pochopí, že jeho konanie má dôsledky.
- Nenechajte sa zlomiť. Ak raz povolíte, dieťa si zapamätá, že stačí dostatočne dlho protestovať (plakať, kričať) a vy ustúpite. Buďte pevní, no láskaví.
- Zamerajte sa na správanie, nie na osobnosť dieťaťa. Napríklad namiesto „Ty si neposlušný!“ môžete povedať: „Toto správanie nie je v poriadku a nemôžem ti to dovoliť.“
- Vyhnite sa fyzickým trestom. Fyzické tresty môžu narušiť dôveru dieťaťa k vám. Navyše ho neučia lepšiemu spôsobu zvládania emócií, len mu ukazujú, že silnejší vyhráva.
- Keď máte blízko k „výbuchu“, doprajte si pauzu. Ak cítite, že vás zachvacuje hnev, nechajte dieťa na bezpečnom mieste (napríklad v postieľke) a skúste si dopriať pár minút na upokojenie.
- Chváľte pozitívne správanie. Ak si dieťa pekne počká, podelí sa o hračku či správa sa trpezlivo, nezabudnite to pochváliť. Deti sa učia rýchlejšie, keď vidia, že si rodičia všímajú ich dobré skutky.
- Trávte s dieťaťom zmysluplný čas. Čítajte si spolu, hrajte sa alebo sa rozprávajte o tom, čo dieťa počas dňa zažilo. Posilňujete tak vzájomnú dôveru a vzťah.
- Dbajte aj o vlastné potreby. Starostlivosť o seba je pre rodiča kľúčová. Nájdite si chvíľu na obľúbenú činnosť, prechádzku či jednoduchý relax.
Je úplne normálne, že deti občas testujú hranice a prejavujú sa hlučne či vzdorovito. Vždy im však ukazujte rešpektujúci, ale jasný prístup. Nenahrádzajte vysvetlenie ani prirodzené dôsledky fyzickými trestami. Kým ste vy tým pevným, milujúcim základom, dieťa získa istotu a postupne sa naučí regulovať vlastné pocity. Udržiavanie zdravej, láskyplnej a pevnej autority vo výchove je dôležité nielen preto, aby ste zvládli konkrétne náročné situácie, ale aj preto, aby vaše dieťa vyrastalo s vedomím, že ho máte radi a že existujú hranice, ktoré ho chránia. Dieťa, ktoré je vedené s láskou a jasnými pravidlami, si do budúcnosti odnáša schopnosť lepšie zvládať stres a komunikovať svoje potreby.
V minulosti sa o období vzdoru veľa nevedelo
Zaujímavé výskumy o správaní detí
Britský psychiater a psychoanalytik John Bowlby v 50. rokoch 20. storočia ukázal, aká kľúčová je citová väzba medzi dieťaťom a primárnym opatrovateľom. Jeho práca upozornila na to, že pevné a bezpečné puto pomáha dieťaťu zvládať aj náročné situácie a správanie sa formuje v reakcii na spôsob, akým dospelí reagujú.
Marshmallow test (Walter Mischel)
V 60. rokoch psychológ Walter Mischel testoval schopnosť detí odložiť uspokojenie. Ponúkol im sladkosť (marshmallow) a povedal, že ak vydržia chvíľu nejesť, dostanú dve. Deti, ktoré dokázali čakať, dosahovali v neskoršom živote lepšie výsledky v škole a v sebaovládaní. Ukazuje sa, že nácvik trpezlivosti a vedenie detí k sebaregulácii môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na ich rozvoj.
Výskum Daniela Golemana o emočnej inteligencii
Psychológ Daniel Goleman sa preslávil výskumom emočnej inteligencie a tvrdí, že schopnosť zvládať vlastné emócie a rozumieť emóciám iných je pre úspešný život často dôležitejšia než samotné IQ. Keď rodičia pokojne reagujú na náročné správanie detí a pomáhajú im pomenovať ich pocity, zlepšujú tak emočnú inteligenciu dieťaťa.
Mnohé výskumy preukázali, že tzv. autoritatívny prístup – kde rodičia nastavujú pevné, ale láskavé hranice a zároveň berú do úvahy potreby dieťaťa – vedie k lepšej psychickej stabilite detí a zdravým vzťahom v budúcnosti. Ak by sme sa teda pozreli na výchovu komplexne, je dôležité zostať rodičom a nie kamarátom dieťaťa. Nastaviť hranice, a hádam najdôležitejšie je, dať dieťaťu najavo, že je vypočuté, ľúbené a rešpektované.