ĎAKUJEM: Také obyčajné a zároveň dôležité slovíčko

ďakujem, prosím, dieťa, čarovné slovíčka
23.12.2017 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Na učenie čarovných slovíčok u detí nie je nikdy príliš skoro...

Deti sa oboznamujú so slovíčkami ĎAKUJEM a PROSÍM už v ranom veku. Ak zhodí bábätko lyžičku zo stola, mama ju zodvihne a podá mu ju so slovami „prosím“ alebo „páči“. Obľúbená je i hra, pri ktorej si malé deti vymieňajú predmety – zo svojich rúk do rúk niekoho iného.

Mama prijme loptičku od dieťaťa a povie „ďakujem“. Potom ju podá dieťaťu späť a povie „prosím“ alebo „nech sa páči“.

Keď je dieťa staršie (okolo 2 rokov), bude rado používať slovíčka „ďakujem“ a „prosím“ pri hre, ak vidí, že sa z toho mama alebo ocko tešia. A pritom v tomto veku ešte vôbec nemusí chápať dôvody, prečo má byť zdvorilé.

Aj neskôr pri hre na obchod učíme deti zdvorilosti. Malý predavač podáva jablká spoza pultu so slovíčkami „Nech sa páči“. Zákazník odpovedá „Ďakujem pekne!“  Pri hre s rovesníkmi deti veľmi rýchlo pochopia, aké čaro sa ukrýva v týchto dvoch slovíčkach. ĎAKUJEM a PROSÍM im uľahčujú spolužitie a pomáhajú spĺňať želania.

Dieťa sa veľmi rýchlo naučí, že pomocou „prosím“ dosiahne od iných detí oveľa skôr (aj keď nie zakaždým) splnenie svojich prianí. A jeho „ďakujem“ ukazuje iným deťom, že sa teší z toho, čo dostalo.

Vďačnosť robí deti šťastnými

Jedno je isté: Ten, kto je vďačný, má zo života viac. Lebo vďačnosť sa zakladá na pozitívnom postoji. A tento robí deti bezstarostnými a šťastnými. Takýto postoj podporujú rituály ako ďakovná modlitba pri stole alebo večerné reflektovanie dňa. Rodičia by mali pri tom deti nasmerovať na pekné zážitky a skúsenosti. Optimistickým deťom totiž padne ľahšie povedať srdečné „ďakujem“ ako malým hundrošom, ktorí vidia na všetkom chybu. Rodičia sú im pri tom najlepšími vzormi.

Prečo mám ďakovať?

Vety ako „Poďakoval si už pekne?“„Ako máš povedať?“  alebo „Kde je zázračné slovíčko?“ znejú pomerne staromódne, ale každý z rodičov ich používa občas vtedy, keď ide o to, aby svojim deťom priblížil dobré maniere. Deti takéto napomínania často obťažujú a nezriedka ich komentujú vzdorujúcim „Prečo?“ Aby rodičia pôsobili voči svojmu dieťaťu dôveryhodne, mali by mať na takúto otázku poruke odpoveď v každej situácii.

„Lebo je to v živote dôležité!“, je principiálne síce v poriadku, ale dieťa len ťažko presvedčí o tom, aby sa za podanú vec poďakovalo, prípadne pozdravilo.

Čo teda znamenajú dobré maniere a prečo sú také dôležité?

Tu je možné vysvetlenie, ktoré dokážu pochopiť i malé deti:

Keď ľudia žijú spolu – či už členovia rodiny alebo obyvatelia celej krajiny – existujú pravidlá hry, ktoré musí každý dodržiavať, aby sa všetci cítili dobre.

Ten, kto je priateľský a ochotný pomáhať, nikoho svojím správaním neruší a nikomu neškodí, správa sa dobre.

Ak ide o konkrétne pravidlo poďakovania sa či prosby, napr. ak  sa dieťa pýta, prečo musí hovoriť „Prosím“ namiesto „Chcem...!“ alebo sa musí poďakovať, keď mu niekto pomôže alebo niečo daruje,  môžeme odpovedať nasledovne:
„Lebo aj ty sa tešíš, keď sa niekto takto voči tebe správa.“

A na otázku, prečo si nemôže požičať hračku od kamaráta bez povolenia, možno na otázku „Prečo?“ odpovedať zasa inak:
„Lebo ani tebe by sa nepáčilo, keby sa niekto iný takto správal.“