Ranný stres s batoľaťom: TOTO si neoblečiem!
Ak sa to týka aj vašej rodiny, nezúfajte! Pre každý vek existuje riešenie a my sme pre vás pripravili zaujímavé návrhy.
Kto určuje, čo si dieťa oblečie?
Nastane takmer vždy: fáza, kedy sa dieťa nechce nechať obliecť. Neskôr sa deti síce obliekať chcú – ale nie to, čo im vytiahne mama zo skrine. A potom sa u väčších detí a tínedžerov menia presvedčenia opäť: chcú si kupovať oblečenie sami – ale to, čo si vyberú, sa rodičom často nepáči.
Na to, aby rodičia prešli týmito fázami bez toho, aby celkom zošediveli, pomôžu dve veci: pochopiť dôvody detí pre ich obľuby a odmietania.
A potom je to riešenie – určitý „obchod“, veku primeraná dohoda s dieťaťom.
Batoľatá – predškoláci
Dva až tri roky: Štrajk pri obliekaní
„Môj syn (2) sa nechce nechať ráno obliecť. Musím ho pevne držať, aby mi neušiel. Skúšam to s lákadlami, ako napr. keksami, rozprávkou v televízii a pod. Ale nič nepomáha, krpec len plače, kričí, reve a hádže celým telom. Včera trvala ária takmer dve hodiny, pretože Miško má veľa sily...“ – takto sa sťažuje na jednom fóre zúfalá mamička malého odmietavca.
Príčina:
V tomto veku nemá štrajk pri obliekaní absolútne nič dočinenia s oblečením. Oveľa viac tu teraz dochádza k ľahkým záchvatom vzdoru, ak chce dieťa niečo robiť, ale potom ho ktosi v jeho činnosti vyruší. Dieťa však môže štrajkovať aj z inej príčiny, napr. vtedy, keď ho chcú rodičia obmedziť v jeho samostatnosti, keď sa chce obliekať samo.
Metóda stručných pokynov: takto bude dieťa počúvať!
Riešenie:
Všetci vstanú o niečo skôr. Tak bude mať drobec viac času jemne sa so situáciou vyrovnať (ležať v posteli, počúvať CD, hrať sa) a naladiť sa na obliekanie – s oznámením: „Teraz môžeš ešte chvíľočku počúvať pesničky, ale čoskoro sa ideme obliekať.“ Rodičia môžu pritom s dieťaťom uzavrieť dohodu: „Môžeš sa obliekať sám/sama. A keď budeš chcieť s niečím pomôcť, zavolaj ma!“
Malý stimul napomôže k extra výkonu: „Ak sa teraz pekne rýchlo oblečieš, ešte budeš mať dosť času na... (to, aby som ti porozprávala krátku rozprávku, aby si sa pohral so svojím plyšákom, aby si si cestou do škôlky pozrel vo výklade svoje obľúbené myšky, aby si sám otvoril schránku a vybral z nej noviny, aby si sa sám mohol zapnúť v autosedačke a pod).“
TIP
Ak ale vôbec nič nefunguje, ľahnite si bezradne na koberec a povedzte: „Neviem, čo mám teraz robiť. Čo myslíš: Ako by si si vedel/a najlepšie tie veci obliecť?“ Často dieťa dostane nápad – a na štrajk zabudne.
Predškoláci: Ružová, ružová, ružová...
V predškolskom veku sa dieťa väčšinou oblieka bez problémov – ale nie do toho, čo mu mama alebo ocko pripraví. Favoritmi sú napríklad krikľavo ružové gumáky, hoci teplomer vonku ukazuje 31 stupňov Celzia, alebo odvážna kombinácia prúžkovaného trička a kvetovaných nohavíc.
Príčina:
V tomto veku deti milujú krikľavé farby a nápadné vzory. Je to preto, lebo ich prah dráždivosti týkajúci sa tvarov a farieb je ešte poriadne vysoko, decentnosť nie je z tohto dôvodu ich silnou stránkou. Ani súvislosť medzi ročným obdobím a druhom oblečenia im v tomto veku ešte veľa nehovorí.
Riešenie:
Ponúknite dieťaťu večer na výber dva outfity, tak vyjdete v ústrety jeho potrebe byť samostatným a zároveň bude mať drobec pocit dôležitosti, že dáte na jeho názor a rešpektujete ho. A ak vám nie je trápne, čo si dieťa oblečie, potom nechajte jeho fantázii voľný priebeh. Vytvorte mu brošňu so slovami „Obliekam sa sám!“ alebo sa dohodnite, že tie veci, ktoré si chce obliecť, si oblečie až v škôlke.
TIP
Inou alternatívou je dohodnúť si pravidlo, že dieťa sa oblečie podľa seba jeden deň v týždni, po zvyšok týždňa budete vyberať oblečenie vy.
A čo sa týka počasia, ak chce dieťa kráčať v zime v sandálikoch alebo púšťať šarkana v krátkych nohaviciach, tu musíte zasiahnuť. Ak sú potrebné čižmy, rukavice a šál, potom si ich aj musí obliecť.