Máme doma batoľa: Hry a TIPY pre rodičov
„Na batoľatá existuje viacero názorov. Niektorí ich označujú za hrozné, iní si myslia, že sú úžasné – aj keď týchto ľudí podozrievam, že sa v ich živote momentálne žiadne nevyskytujú... Pravda bude asi niekde uprostred. Niekedy sú to nádherní malí ľudkovia, inokedy zasa spôsobujú svojim rodičom trápenie,“ vyznáva sa kanadská spisovateľka Trish Kuffnerová, matka 5 detí.
Inšpirovaná jej knihou Zábavné činnosti pre batoľatá (na Slovensku vyšla ako Hry pre najmenších, Ikar, 2006) som sa rozhodla priblížiť vám jej praktický a hravý pohľad na toto životné obdobie, ktoré je aj pre rodiča (alebo by určite malo byť) – tak ako pre každé dieťa – z l o m o v é.
Odborník radí: Môžu batoľatá piť vodu z kohútika, alebo radšej prevarenú?
Obdobie batoľaťa je krásne i náročné zároveň
Každé dieťa je perpetuum mobile, a keď sa raz naučí chodiť, život sa zmení. Jemu i vám. Netreba sa však na to pozerať čierno (či melancholicky a unavene), mať dieťa je zázrak a nevnímať krásy, ktoré do života prináša a ktoré nám, zastretým dospeláckym očiam, otvára, je hriech. Sama o tom viem svoje, po byte sa práve tmolí moje tretie dieťa, batoľa ako vyšité...
Batoľa: 1 - 3 roky
T. Kuffnerová o tomto špecifickom veku hovorí nasledovné: „Obdobie batoľaťa je zaujímavé štádium vývoja. Deti sa už dokážu pohybovať samy, ale potrebujú neustály dohľad.
Rozumejú väčšine toho, čo počujú, ale zvyčajne nie sú schopné efektívne vyjadriť svoje vlastné túžby a potreby. Chcú robiť všetko samy, ale ich zručnosti a schopnosti sú ohraničené.
Chcú vyskúšať všetko a to, čo robia, je zväčša motivované záujmom o príčinu a následok typu „Pozrime sa, čo sa stane, keď...“ A okrem toho, batoľatá majú veľké množstvo energie.“ Ale to už asi viete, a ak aj nie, určite to rýchlo pochopíte.
Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!
Zlomový prvý rok vo vývoji dieťaťa
A práve táto stimulácia dieťaťa, uspokojovanie jeho záujmov, podnecovanie k novým poznatkom, objavom je pre rodičov, či to zažívajú vo svojom živote po prvý, druhý, či piaty raz, výzvou.
Táto úloha je popri iných rodičovských (a často aj pracovných) povinnostiach každého dňa veľmi náročná. T. Kuffnerová hovorí: „Mnohí rodičia sa preto často pohrávajú s myšlienkou, že profesionáli (učiteľky v jasliach, škôlke alebo skúsení opatrovatelia) by dokázali ich dieťa zamestnať a stimulovať lepšie.
Väčšina aktivít v predškolských zariadeniach totiž iba imituje situácie, ktoré sa prirodzene a dennodenne vyskytujú doma: rozprávanie, spievanie, obedovanie, hra vonku aj vo vnútri s priateľmi, súrodencami, spánok.
A hoci si niektorí ľudia myslia, že život v kolektíve bude pre ich dieťa prínosom, batoľatá sa v skupine neučia dobre – alebo sa neučia vôbec.“
Stimulujúce prostredie a zážitky pre batoľa
Rodičia, hoci si to možno neuvedomujú, inštinktívne robia veci, ktoré podnecujú učenie sa detí. Hry typu: „Aká veľká vyrastieš?“, telefonovanie hračkárskym telefónom, „Paci, paci, pacičky...“, umývanie rúk pred jedlom, upratovanie hračiek, upozorňovanie:
- usilovať sa o stály denný režim, ktorý pomôže dieťatku pochopiť, čo môže kedy očakávať;
- viesť deti k tvorivým činnostiam, ktoré sa budú opakovať – spievanie jednoduchých pesničiek, čítanie kníh, hranie hier, kreslenie...;
- každý deň tráviť s dieťaťom aspoň trochu času vonku na prechádzke alebo pri nejakej hre;
- nechávať dieťaťu aj dostatok voľného času, aby mohlo samo objavovať zaujímavé veci;
- neriadiť sa iba knihami o výchove, ale najmä vlastnou intuíciou;
- pozorovať, čo dieťa zaujíma a venovať sa tomu, pričom niektoré aktivity dieťa zaujmú možno neskôr, niektoré nikdy.
Batoľa potrebuje objavovať svet
„Začarovaná izba“ – tak volám malú miestnosť, ku ktorej ma moje malé batoľa ťahá vždy, keď je to len možné. Už len pri pohľade na dvere do nej sa mojej dcérke rozsvietia očká.
V tejto izbietke máme totiž rôzne „rárohy“ – malú trampolínu, fitloptu, trojkolku, bicyklík s pomocnými kolieskami, bicyklík à la Mickey Mouse. Ak sa tam moja dcéra dostane, je v siedmom nebi.
Vôbec nevadí, že na mnohé z týchto vecí poriadne nedosiahne a ani netuší, ako fungujú, záujem v jej očiach mi dokazuje, že „mami, raz si toto všetko vyskúšam a potom.“
HRY na rozvíjanie tvorivosti a samostatnosti dieťaťa
Rovnaké nadšenie u nej vidím už len pri dvoch činnostiach – keď sa hrabe v kuchynskej linke a bojuje s varechami, naberačkami, hrncami, a keď sa dostane k obrovskej škatuli, v ktorej je milión hračiek a ona z nich zatiaľ preskúmala iba asi tisíc.
Pri tejto zázračnej škatuli ju pokojne môžem nechať aj hodinu a ako ju vo vytržení opustím, tak ju aj nájdem...
Pripravte pre batoľa bezpečné prostredie
Sú deti, ktoré sa už od narodenia vedia často „zahrať“ (ak to tak môžeme nazvať) samé, a sú zasa deti, pre ktoré je najväčšou hračkou rodič. Druhý prípad je náročnejší, ale aj tu sa dá niečo robiť, a čím skôr, tým lepšie.
Pretože čím skôr rodičia vedú deti k tomu, aby sa hrali, skúšali si rôzne hračky, obracali knižky, buchotali vareškami ap. aj samé, tým skôr deti pochopia, že objavovať svet síce môžu aj s pomocou rodiča, ale ak to budú robiť (aj) bez neho, často to bude väčšia zábava.
Nie každý dospelák má totiž pochopenie pre múku rozsypanú po dlážke, hračky plávajúce v akváriu, či avantgardné umenie na koženej sedačke. Našťastie, mnohým takýmto situáciám možno predchádzať, a to upravením domácnosti potrebám detí a možnostiam (a upratovacím silám) rodičov.
T. Kuffnerová napríklad radí pripraviť pre drobca jeho „vlastnú“ kuchynskú škatuľu (alebo zásuvku), v ktorej bude mať nerozbitné kuchynské potreby, ku ktorým sa hravo dostane a budú slúžiť výlučne na jeho hru (ostatné potreby v kuchyni budú preňho tabu).
Dieťa sa s touto škatuľou môže hrať pri mame, keď varí, pečie, napodobňovať jej činnosť ap. „Predmety v tejto škatuli musia byť natoľko bezpečné, aby sa s nimi dieťa mohlo hrať aj samé.
Pozorujte, čo ho fascinuje a to mu do škatule pripravte, či už sú to viečka od zaváranín, tégliky od jogurtov... Vždy však dbajte na to, aby to bolo bezpečné,“ upozorňuje T. Kuffnerová.
Rozvíjanie zmyslov batoľaťa prostredníctvom hry
Podobné škatule si môžete pripraviť aj v iných miestnostiach. Napr. škatuľa plná oblečenia a doplnkov môže rásť spolu s dieťaťom a bude preňho inšpiratívna možno aj o niekoľko rokov.
Ak do nej vložíte staré tričká, čiapky, papuče, opasky, peňaženky, šály, sukne, karnevalové masky, škrabošky, k tomu oblečenie, na ktorom sú suché zipsy, kovové zipsy, dierky s veľkými gombíkmi, vaše dieťa má o zábavu postarané.
A možno ani netušíte, že hra s touto škatuľou uňho bude rozvíjať nielen fantáziu, ale aj jemnú motoriku.
Trish Kuffnerová mala pre svoje deti „škatuľu na upršané dni“, lebo ako hovorí: „Hoci každý deň strávený s bábätkom, batoľaťom či predškolákom pripadá človeku dlhý, zdá sa, že upršané dni majú ešte nejaké tie hodiny navyše.
Táto škatuľa môže prekonať monotónnosť a zlú náladu, no nepoužívajte ju príliš často, aby ostala pre deti vzácna.“ V „škatuli na upršané dni“ môže byť napr. nová kniha, nové predmety na kreslenie, návod na novú hru, maňuška... ap.
S batoľaťom k lekárovi
Čakanie znáša dobre asi málokto. Dieťa do 3 rokov, ktoré sa chce hrať, behať, skákať a robiť všetko možné, len nie poslušne minúty až hodiny sedieť kdesi v čakárni, určite nie.
Na takéto situácie si môžete pripraviť „špeciálnu tašku“, ktorá obsahuje predmety, ktoré nezaberú veľa miesta, ale dá sa s nimi dobre a najmä dlho zahrať, napr.:
- bábiku a oblečenie pre ňu
- autíčka a vreckovku, na ktorej sú prekreslené cesty, mosty, garáže...
- malú maľovanku/zošitok, farbičky
- drevené puzzle
- hračku – kľúčenku
- farebné štipce
- malý špeciálny fotoalbum, v ktorom sú fotky, ktoré sa vášmu dieťaťu páčia...
- obľúbený plyšák...ap.
Tašku majte vždy pripravenú, ak sa chystáte niekam von a budete potrebovať udržať pozornosť drobca. Nedávajte ju dieťaťu doma, bude tak preň zaujímavejšia.
Psychológ radí: 7 tipov, ako zvládnuť obdobie vzdoru