Chronologický vývoj dieťaťa - 16.-18. mesiac života

AKO SA BÁBÄTKO VYVÍJA
Dieťatko už isto stojí, pevnejšie kráča a dokonca sa rozbehne, aj keď bežanie je ešte ťažkopádne. Pri hre si bez problémov čupne. Keď ho na zemi čosi zaujme, napríklad spadnutá hračka, zodvihne ju bez toho, aby spadlo. Zaujímajú ho kusy nábytku, na ktoré sa dá vyliezť. Bude sa o to čoraz častejšie pokúšať a na nízku stoličku sa mu to aj podarí. Po schodoch dokáže liezť bez pomoci.

Vaše bábätko sa v tomto období bude dožadovať samé jesť – ponúknite mu lyžičku a bude sa snažiť ju použiť. Aj keď polievku bude vylievať, s hustejšou potravou bude úspešnejšie. Z hrnčeka pije bez toho, aby rozlialo. Rozvoj jemnej motoriky uvidíte tiež pri hre s ceruzkou: Uchopí ju, aj keď ešte celou rukou, a dokáže ňou kresliť. Iste ho bude viac zaujímať kresliť po rôznych predmetoch ako po papieri (pozor na novú maľovku!). Ak budete spolu „čítať“ leporelo, dieťa v ňom bude vedieť listovať. Dokonca už bude vedieť navliekať veľké korálky na paličku. Postaví vežu z 3 kociek.

Rozvíja sa aj reč: dieťa pozná 50 - 70 slov. Dozrievanie mozgu je predpokladom na úspešný nácvik udržiavania čistoty. 18-mesačné dieťa obyčajne už pociťuje naplnenie močového mechúra aj konečníka a začne vás nato upozorňovať. Batoľa je fyzicky schopné ovládať zvierač konečníka. Veľmi ho chváľte, ak úspešne urobí svoju potrebu do nočníka – pozitívna motivácia je veľmi dôležitá! Neúspechy prehliadajte. Neočakávajte, že dieťa ostane suché aj v noci, hoci u niektorých detí je práve 18. mesiac prelomom, kedy prestáva nočné pomočovanie.

Vo všeobecnosti je 18. mesiacov spodná hranica ústupu nočného pomočovania.

AKO BÁBÄTKO STIMULOVAŤ

A) MOTORIKA
Hrajte sa spolu hry, pri ktorých si dieťa musí čupnúť alebo zohýbať sa. Naďalej sa spolu hrávajte s loptou – učte dieťatko do nej kopať. Rozvíjate tak jeho stabilitu a podporujete koordináciu pohybov.  Umožnite dieťaťu hru s predmetmi, ktoré musí chytať prstami. Samozrejme, pozor na drobné, voľné predmety, aby ich dieťa nevdýchlo. Podporujte ho, aby si samé vyzliekalo a obliekalo jednoduché veci (čiapka a podobne). Stavajte veže z kociek.

B) PSYCHICKÝ VÝVOJ
Nielen na rozvoj jemnej motoriky, ale aj na mentálny vývoj slúži kreslenie. Ak sa stane, že dieťatko „pokreslí“ stenu, určite ho netrestajte. Nevedelo by totiž pochopiť prečo. Keď kreslí na papier všetci híkajú od nadšenia a dielo na stene nikto neocení. Treba podobnej situácii predchádzať, napríklad upevnením veľkých hárkov papiera na stojan alebo stenu.

V tejto fáze vývoja dieťa veľmi potrebuje počuť pochvalu za svoje výkony a cítiť podporu od okolia. Je až k neuvereniu, že jej nedostatok v individualizačnej fáze vývoja vedie ku vývoju narcistickej poruche osobnosti. Znamená to, že jedinec nie je schopný si udržať pozitívnu predstavu o sebe a potrebuje k tomu pozitívnu reakciu iných ľudí. Potrebuje obdiv v neúmernom rozsahu, a ak ho nedostáva, je depresívny. Ak má dieťa podporu v primeranom množstve, postupne sa u neho vyvíja správne vedomie vlastnej hodnoty, tzv. normálny narcizmus. Dieťa navykajte na nočník (močenie aj stolica) – každý úspech teatrálne chváľte.

PEDIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ

A) OČKOVANIE
Ak má vaše dieťatko absolvované očkovanie proti rubeole, mumpsu a osýpkam, nečaká ho teraz žiadne očkovanie.

B) PORADŇA
Za bežných okolností poradňa v tomto období nebýva. Samozrejme, buďte v kontakte s vaším pediatrom a v prípade akýkoľvek nejasností alebo neistoty sa na neho obráťte. Rast dieťaťa sa spomaľuje, v 2. roku vyrastie o 11cm a priberie cca 2 – 3 kg ročne.

S ČÍM SA MÔŽETE STRETNÚŤ

FEBRILNÉ KŔČE
Febrilné kŕče je najčastejší typ záchvatov, ktoré sa vyskytujú v detskom veku. Vznikajú v spojitosti s horúčkou, najčastejšie pri infekčnom ochorení. Vyskytujú sa pri stúpaní horúčky – najmä ak stúpa prudko, ale niekedy môžu jej vzostup predchádzať. Obyčajne nie sú nebezpečné, ale spôsobia veľké znepokojenie u rodičov, ktorí každý  nasledujúci horúčnatý stav dieťaťa prežívajú s veľkou úzkosťou.

Prečo sa s febrilnými záchvatmi stretávame u detí v ranom veku?
V tomto období je ku kŕčom zvýšená pohotovosť. Umožňuje to špecifická štruktúra bunkových membrán (iónových kanálov) v mozgu. Tam dochádza k vzniku podráždenia nervových buniek a jeho prenosu na svalstvo. Vekom, dozrievaním centrálneho nervového systému, sa mení aj štruktúra týchto kanálov a pohotovosť k záchvatom sa zmenšuje.

Rané detstvo je navyše charakteristické častými infekciami s febrilným priebehom. Sú to predovšetkým vírusové infekcie, ktoré môžu viesť ku kŕčom. Napríklad až 20 % infekcií Herpesvirus 6 human, ktoré sa klinicky prejavujú ako exanthema subitum, je spojených s febrilnými kŕčmi. Asociovaná s nimi býva tiež gastroenteritída spôsobená shigelami.

Postihujú 3 – 4 % detskej populácie, častejšie postihujú chlapcov ako dievčatá a u 1/3 sa opakujú. Predpokladá sa určitá genetická viazanosť – častejšie sa vyskytujú u detí, ktorých rodičia mali febrilné kŕče.

Čo je pre nezávažné febrilné záchvaty typické a aký je priebeh?
Vznikajú medzi 6. mesiacom a 5. rokom života s maximálnym výskytom v období 14. – 18. mesiaca. Objavia sa obyčajne neočakávane v prvý deň horúčkovitého ochorenia, často za plného zdravia. Sú celkové – náhle sa svalstvo tváre, rúk a nôh dieťaťa prudko stiahne a nasledujú trhané pohyby. Hovoríme o tonicko-klonických kŕčoch.  Zášklby sa môžu zopakovať. Celý záchvat trvá zvyčajne niekoľko sekúnd až 5 minút, nepresiahne však 15 minút. Dieťa máva poruchu vedomia, nereaguje na vonkajšie podnety, a keďže nemôže dýchať, býva modré. Dieťa môže zvracať a pomočiť sa. Po odoznení záchvatu býva spavé, niekedy môže byť naopak predráždené, ale celkove záchvat odoznie bez následkov. Na EEG obyčajne nebývajú patolologické zmeny.

Záchvat môže prebiehať aj ako tzv. febrilný kolaps, trvajúci niekoľko sekúnd – náhla bledosť je spojená s poklesom svalového napätia, alebo naopak s hypertóniou.

Ako liečiť febrilné kŕče.

1. volať rýchlu zdravotnú pomoc;
2. zabrániť tomu, aby sa dieťa zranilo; odstrániť nebezpečné predmety z jeho okolia;
   uvoľniť mu oblečenie, najmä na krku;
   ak je v bezvedomí, zvracia alebo sliní, je potrebné ho uložiť na bok alebo najlepšie do tzv. stabilizovanej polohy (na bruchu s hlavou nabok). Táto poloha tiež zabráni, aby jazyk zapadol do dýchacích ciest.
3. nedávať dieťaťu nič do úst (v snahe zabrániť poraneniu jazyka – predmety v ústach zvyšujú riziko poranenia). Tiež nepodávať lieky do úst;
4. ak dieťa malo v minulosti kŕče, treba podať rektálne (do konečníka) Diazepam. Po jeho podaní kŕče ustúpia.
5. treba zraziť teplotu – vlažnými zábalmi alebo umývaním mokrou špongiou. Ak je dieťa pri vedomí, dobrá je vlažná sprcha. Do konečníka je vhodné podať čapík proti teplote.

Prevencia
Predchádzať febrilným kŕčom býva problematické, pretože sa často vyskytnú na začiatku horúčnatého stavu a sú jeho prvým príznakom. Pri horúčke treba znižovať teplotu, ktorá je nad 38,5 °C.

1. Vlažnými zábalmi, prípadne vlažnou sprchou, ktorú deti lepšie znášajú.
2. Antipyretikami – v prípade nutnosti možno striedať prípravky s obsahom paracetamolu alebo brufénu po 3 hodinách.
3. Dostatočná hydratácia – treba ponúkať dieťaťu tekutiny, pretože pri horúčke stráca viac tekutín a dehydratácia môže prispieť ku vzniku kŕčov.
4. Dieťa, ktoré malo opakované febrilné kŕče, je v sledovaní neurológa a treba postupovať podľa jeho doporučení.

Prognóza
Lekár, ktorý dieťa s febrilnými kŕčami vyšetrí, musí, najmä ak majú iný priebeh ako je vyššie uvedené, vylúčiť ich inú možnú príčinu (úraz, metabolické dôvody, zápalové ochorenia mozgu...). Zdiagnostikuje teda, či sa jedná o jednoduché (nekomplikované) alebo komplexné (komplikované) febrilné kŕče. Rozhodne o hospitalizácii –
u opakovaných nekomplikovaných kŕčov nie je hospitalizácia nutná.

Jednoduché febrilné kŕče nie sú pre dieťa nebezpečné, nedochádza k poškodeniu mozgu ani k spomaleniu vývoja. Pravdepodobnosť opakovania závisí od

• veku, kedy sa prvé kŕče objavili – čím je dieťa mladšie, tým je pravdepodobnosť väčšia. Po 2,5 roku je pravdepodobnosť 20 %.
• relatívne nízkej horúčky pri ich vzniku,
• výskytu v rodine v prvostupňovom príbuzenstve,
• krátkeho intervalu medzi výstupom horúčky a ich vznikom.

Výskyt epilepsie u detí s jednoduchými febrilnými kŕčmi je prakticky rovnaký ako v bežnej populácii. Nie je dôkaz o tom, že by dlhodobá liečba antikonvulzívami znižovala riziko vzniku epilepsie.