Chronologický vývoj dieťaťa - piaty mesiac života

4.5.2009 v kategórii Bábätko, autor Mgr. Andrea Baranovská, PhD., foto: istockphoto.com

Toto obdobie je tým, kedy rodičia začínajú pozorovať výsledky svojho úsilia. Dieťa je celým svojím správaním vyspelejšie a zručnejšie.

Po začiatočných problémoch sa výrazne rozvíja motorika dieťaťa. Toto obdobie je tým, kedy rodičia začínajú pozorovať výsledky svojho úsilia. Pokiaľ s dieťaťom cvičili a venovali sa mu aj po ostatných stránkach, teraz zisťujú, že sa ich dieťa výrazne odlišuje od ostatných detí. Celým svojím správaním je vyspelejšie a zručnejšie.

V 5. mesiaci svaly chrbta a šije sú už natoľko silné, že dieťa v ľahu na brušku dočahuje obomi rukami hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň mu pomáhajú udržiavať zdvihnutú hlavu a hruď. Dieťatko už dokáže v ľahu na brušku urobiť lietadielko - súčasne upaží obe ruky a nohy zanoží a hlavičku zdvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik.
Zosilnené svalstvo umožňuje dieťatku, aby sa za prsty dospelého dokázalo takmer samé pritiahnuť do sedu.

Aj napriek tomu však nenechávame dieťatko v tomto veku sedieť dlho samé. Zosilnené bočné svaly umožňujú dieťaťu, aby sa aktívne otočilo z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik.

Piaty mesiac života dieťaťa je charakteristický aj tým, že si dieťatko chytá nohu rukami a strká si ju do pusy. V ľahu na brušku si dokáže pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Rozvíjanie zmyslov a vnímanie skrz  neumožňuje dieťaťu, aby sa lepšie orientovalo vo svojom okolí. Dieťa už dokáže s istotou siahať po predmetoch a rôzne s nimi manipulovať. Tým sa rozvíja koordinácia medzi zrakom, rukou a pohybom. Práve vizuomotorická koordinácia a jej rozvíjanie napomáha dieťaťu neskôr pri vnímaní priestoru a vlastnosti predmetov.

V tomto období narastá množstvo sebarozvíjajúcich aktivít – dieťa nachádza stále viac a viac sa hráva rôznymi spôsobmi.
Na začiatku 4. mesiaca sa vzájomné uchopovanie ručičiek stáva zámerným. Dieťa sa často a veľmi dlho „hráva s ručičkami“ – chytá si jednu ruku druhou, ohmatáva si prsty, preplieta si ich.

Hneď ako dieťa objaví zrakom svoje ruky a neskôr aj nohy, začne sa skoro a opatrne dotýkať rukami a aj nohami (ak nechávame dieťa často nahé) predmetov. Každé spomalenie charakterizuje, že dieťa začína svoj pohyb kontrolovať. Ak zavesíme nad 5 mesačné dieťa hračku, približuje k nej ruku – už svoj pohyb ovláda a snaží sa hračku poznať a rozpoznať jej tvar, veľkosť, polohu... Manipuláciou s rôznymi predmetmi, ktoré mu rodičia poskytnú, získava dieťa množstvo rôznych skúseností. Od ostatných skúseností, ktoré dieťa získava v styku s druhými ľuďmi, či pri iných príležitostiach, sa líšia najmä tým, že ich dieťa získava samo a vlastnou činnosťou pri experimentoch. Je samo aktérom, režisérom pri ich získavaní. Je to aktívne získavanie skúseností.

Príkladom pasívneho získavania skúsenosti môže byť napr. keď dieťa vidí, že mama pripravuje uterák, vaničku, vyzlieka ho a za chvíľu ho okúpe. Ak sa to opakuje niekoľkokrát, spozná, že tieto prípravy signalizujú kúpanie. Pri nadobudnutí tejto skúsenosti bolo dieťa úplne pasívne, nemalo vplyv ani na prípravu kúpeľa ani na kúpaní. Úplne inak je to, keď pri manipulačnej hre dieťa stlačí hračku a tá vydá nejaký zvuk. Ak ešte niekoľkokrát dieťa stlačí hračku, všimne si súvislosť medzi stlačením a zvukom a začne hračku stláčať zámerne, aby dosiahlo vylúdenie zvuku. Je pri činnosti aktívne.

Postrehnutie príčiny a následku je sprevádzané začiatkami myslenia. Manipulačné hry a ďalšie sebarozvíjajúce aktivity sú pre dieťa školou myslenia.
2. štvrťročie je charakteristické rozvíjaním sociálnych vzťahov dieťaťa – dieťa nadväzuje predovšetkým so svojou matkou a otcom veľmi úzky vzťah. Rozlišuje svojich blízkych a veľmi vážne pozoruje cudzích ľudí. Dieťa začína rozumieť niektorým gestám a mimickým výrazom blízkych osôb.

Rozvíjanie pohybových zručností dieťaťa

1. Dieťa sa má naučiť pohybovať hlavou všetkými smermi vo všetkých polohách.
V ľahu na brušku má sledovať predmety pohybujúce sa vo výške – nad úrovňou očí dieťaťa.
Dieťa položíme na bruško na okraj stola alebo postele tak, aby hlava trochu prečnievala cez stôl. Dieťatku ukážeme obľúbenú hračku, ktorou pohybujeme smerom od zeme, aby dieťatko sklonilo hlavu do výšky nad úrovňou očí, aby muselo hlavičku zakloniť. Postupne môžeme cvik sťažiť tým, že hračkou pohybujeme vo výške sprava doľava a späť a tým nútime dieťa, aby sa so zaklonenou hlavou za hračkou otáčalo.

2. je dôležité, aby sme u dieťaťa trénovali úchop natoľko, aby sa dieťa udržalo, keď ho ťaháme do stoja na nohách. A aby bolo schopné sa pomocou rúk doplaziť asi o 50 cm dopredu a udržať sa na štyroch.
a) Priťahovanie sa do sedu a do stoja. Dieťaťu podáme prsty alebo povraz, paličku, či krúžok. Keď ho uchopí oboma rukami, ťaháme ho do sedu.
Dôležité upozornenie: Chránime hlavičku dieťaťa rukou zozadu pred pádom. Nenecháme dieťa sedieť – hneď ho opäť položíme.
b) Keď je úchop dieťaťa dostatočne silný, dokáže sa samo a spoľahlivo udržať ukazovákov rodiča. Pri vztýčení sa zo sedu do stoja skúšame nasledovné cvičenie: Položíme dieťa na chrbátik na mäkký vankúš, podáme mu dva prsty jednej ruky a keď ich chytí, chytíme druhou rukou dieťa za nohy a celé ho dvihneme asi 5 – 10 cm nad podložku tak, aby trup s hlavou boli vo vodorovnej polohe. Tento cvik skúšame asi 1 – 2x za týždeň.

3. Cviky chrbtových svalov
a) Lietadielko. Položíme dieťa na bruško a dáme pred neho, ale mimo jeho dosah hračku. Dieťa sa za ňou naťahuje a pri väčšom vzrušení často súčasne upaží, zanoží, prehne sa v chrbte a vysoko dvihne hlavu. Po 20 – 30 sekundách dáme dieťaťu hračku bližšie, aby si ju mohlo vziať.
b) Nosenie na predlaktiach.  Pripažíme a ohneme ruky predlaktiami vodorovne vpred, dlaňami hore, lakte sú pritisnuté k boku. Na takto nastavené predlaktie si položíme dieťa bruškom dole – napr. hrudník na pravom a stehná na ľavom. Ruky sú podpery, na ktorých dieťa leží. Prehýba sa v chrbte, dvíha vysoko hlavu a rozhliada sa. Takto chodíme s dieťaťom asi 2 – 3 minúty po byte alebo po vonku, aby sa malo na čo pozerať. 

4.  Cviky bočných svalov.
a) Samostatné prevaľovanie. Deti sa obvykle naučia v 4. – 5. mesiaci prevaľovať z chrbta na bruško a o niečo neskôr naspäť. Ak sa dieťa neprevalí samé z chrbátika na bruško, pomáhame mu skrížením nožičiek, potiahnutím preloženej nožičky, zatlačením za zadoček, zatiahnutím za ručičku .... Na motiváciu používame obľúbené hračky dieťaťa, ktoré mu ukazujeme z takej vzdialenosti, aby sa dieťa muselo prevaliť na bruško. Cvičíme prevaľovanie na obe strany.

ROZVÍJANIE ZMYSLOVÉHO VNÍMANIA
 
5. Dieťa sa má naučiť nájsť očami zdroj intenzívneho aj slabého zvuku. Má sa naučiť spoznávať hlas blízkych osôb a rozlišovať rôzne zafarbenie hlasu.
a) Hľadanie zdroja zvuku. Riekanky a pesničky. Od narodenia spievame dieťaťu pesničky a hovoríme rytmické riekanky. Dieťaťu sa páči rytmus, intonácia, aj keď slovám nerozumie. Rytmus zdôrazňujeme tým, že s dieťaťom vykonávame rytmické pohyby – rytmicky ho pohojdávame, hýbeme jeho ručičkami a nohami. Učíme ho rozlišovať ráz pesničky – pri veselej pesničke sa na dieťa smejeme, spievame hlasnejšie, živo hýbeme jeho ručičkami, nožičkami a pri uspávanke spievame potichu ....

Príklady riekaniek:
 
Hladkám, hladkám hlavičku,
chrbát, nohy, ručičky, (hladkanie dieťaťa)
vyhnetiem si jemné cesto,
vyhnetiem si buchtičky. (jemné masírovanie)
Z masla dáždik jemnučký
pokropí mi buchtičky, (poklopkávanie)
pokropí mi hlávku, chrbát,
nožičky i ručičky. (popieskávanie)

Gúľame sa, gúľame,
doľava a doprava,
gúľame sa, gúľame,
je to veľká zábava.

Každá rúčka má prstičky,
zovrieme ich do pästičky.
Bum, bum na vrátka
to je rozprávka krátka.
Ručičky sa spolu hrajú,
roboty sa neľakajú.
Bum, bum na vrátka
to je rozprávka krátka.

 
Ruky, rúčky, ručičky, 
máte malé prstíčky.
Máte malé dlane,
zatlieskajme na ne.

Hups a hups a hupsasa,
vodička ma natriasa.
 Hups dopredu, dozadu,
nech tu máme zábavu.
Na chrbátik polož ma
a dozadu ťahaj ma.
Pomaly si plávam vzad
a to nie som žiaden rak.

Ide vláčik ši-ši-ši,
odvezie nás k Mariši,
potom cez tri tunele
od Mariši Etele.
Ide vláčik ši-ši-ši,
odvezie nás k Mariši,
od Mariši k Etele,
tam nám bude vesele.

Šucha-rucha gevenducha,
vošlo prasa do kožucha.
Mece sa tam, volá kvik!
Nečuje ho ale nik.
 

Ďalšie tipy na činnosti s deťmi:

Hry s predmetmi:

Dávame dieťaťu hrať sa s predmetmi rôznych tvarov, farieb a veľkostí. Môžu to byť predmety, ktoré máme bežne v domácnosti – do igelitového sáčku dáme rôzne farebné predmety, pevne sáčok zatvoríme a necháme dieťa, aby sa s ním hralo. Podnecujeme ho k tomu, aby rôznym spôsobom manipulovalo s predmetmi – ak dlho robí nejakú činnosť, tak mu ukážeme iný spôsob a necháme ho a opäť znovu za chvíľu.. ďalej nechávame dieťa, aby skúšalo pôsobiť predmetom na predmet – búchať kockou o stôl alebo o druhú kocku .... dávame dieťaťu do rúk na hranie plienku, papier, igelit a nechávame ho hrať sa s tým – získava skúsenosti s rôznym materiálom ...

Hry s rukami:

Tlieskať jednou rukou o druhú, tlieskať si spolu s mamou .... počítať pršteky, naťahovať ich – hrať sa na hryzkanie .....hry na rozvíjanie reči, sociálnych vzťahov a emócií.

<strong/>

Rozprávanie:

Dbáme na to, aby sme dieťa nepresýtili. Postupne môžeme zväčšovať vzdialenosť medzi sebou, vtedy je potrebné zvýšiť hlas a tak sa naučí dieťa s matkou na seba striedavo pokrikovať.
Okolo 5. mesiaca sa naučí napr. chrochtať, kvíkať, bručať, vrčať, mľaskať, prskať ....
Tiež začíname hlasové prejavy dieťaťa diferencovať – hlásky, ktoré sú podobné hláskam materského jazyka po dieťati opakujeme, ale vyslovujeme ich tak ako sa vyslovujú v materskom jazyku. Iné zvuky už neopakujeme, len sa na dieťa usmejeme, aby sme ho podporili v jeho snahe.
Mrnkaním sa dieťa učí vyvolávať účinky vo svojom okolí zámerne. Veľmi skoro si všimne, že svet okolo neho je rozdelený na dve časti – ten, v ktorom nevyvoláva jeho mrnkanie žiadnu reakciu, a ten druhý.

 

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.