Trombofília a tehotenstvo
Trombofília: v skratke ju môžeme definovať ako stav zvýšenej náchylnosti na vznik trombózy a pľúcnej embólie (trombembolickej choroby – TECH).
Vrodené trombofílie
- laboratórnym vyšetrením hemostázy,
- presnejšie pomocou moderných genetických vyšetrovacích metód – analýzou DNA (PCR),
- ich výskyt je pozorovateľný aj v genetických analýzach rodinných príslušníkov.
Získané trombofílie
- gravidita
- obezita
- úraz
- systémové ochorenie
- antifosfolipidový syndróm
- nádor...
Prečítajte si: Rh inkompatibilita? Môžete vynosiť a porodiť zdravé dieťa!
Tehotenstvo = zvýšené riziko vzniku tromboembolickej choroby
Počas gravidity sa v tele matky vyvíja plod s priemernou hmotnosťou 3 500 g, obklopený takmer 1 litrom plodovej vody a podporovaný placentou, ktorej hmotnosť sa postupne zväčšuje až na 600 g. Na zabezpečenie výživy a energie pre tento rozvoj a rast je nevyhnutná výrazná adaptácia metabolizmu matky.
Tieto adaptačné pochody sú väčšinou indukované a riadené komplexnou interakciou hormónov. Prítomnosť trombofílie niekoľkonásobne zvyšuje možnosť vzniku spomínaných komplikácií u tehotnej ženy. Preto sa stal tento problém stredobodom pozornosti pôrodníkov v spolupráci s hematológmi.
V posledných rokoch boli zaznamenané početné nové poznatky v tejto oblasti a skúmajú sa stále intenzívnejšie aj ďalšie riziká vyplývajúce z tohto ochorenia.
Hyperkoagulačný stav
Faktory, ktoré majú za úlohu utlmenie hyperkoagulačnej aktivity (inhibítory hemokoagulácie), napr. Antitrombín a Proteín S, klesajú. Často sa laboratórne detekuje rezistencia na aktivovaný proteín C (APC resistencia).
Zvyšuje sa schopnosť krvných doštičiek zhlukovať sa, znižuje sa aktivita fibrinolytického systému a stúpajú markery aktivácie hemostázy (D-dimery, FDP, fibrínové monomery). K protrombotickým stavom v priebehu tehotenstva prispieva aj spomalenie prietoku v žilách dolných končatín vyvolaného tlakom zväčšujúcej sa maternice na veľké žily v bruchu a v malej panve.
Prečítajte si: Problémy a problémiky v tehotenstve vs. pohodové tehuľkovanie
Príčiny vzniku žilovej trombózy
- hyperkoagulácia,
- spomalený krvný prietok,
- poruchy (poranenie) cievnej steny.
Bez prevencie bola táto komplikácia hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtia tehotných žien a žien po pôrode. Jej výskyt sa odhaduje na jeden až dva prípady na 1 000 pôrodov. Objavuje sa od 1. trimestra gravidity, maximum však je po pôrode.
Trombóza však nemusí prebiehať len v žilách dolnej končatiny. Trombóza prebiehajúca v cievach placenty (hlavne menších) spôsobí poruchu prekrvenia placenty a môže byť príčinou samovoľného potratu alebo úmrtia plodu.
Trombofilné stavy
Ostatné známe trombofilné stavy sa tiež dávajú do súvislosti so stratou plodu, ich príčinnosť však zatiaľ nebola jednoznačne preukázaná. Významné sú hlavne vrodené trombofílie s dokázanou homozygotnou mutáciou, alebo kombinácie viacerých trombofilných faktorov.
Dá sa trombofília liečiť?
V prípade vysokého trombofilného rizika je potrebná dlhodobá antikoagulačná liečba. K získanej trombofílii sa pristupuje rovnako ako k vrodeným defektom, pokiaľ existujú. Niekedy vymiznú, keď sa podarí odstrániť vyvolávajúcu príčinu, niekedy ostávajú trvalou hrozbou.
Prečítajte si: Obdobie šestonedelia: Problémy sprevádzajúce šestonedelie
Profylaktická liečba
Predstavuje podávanie liekov, ktoré znižujú citlivosť koagulačného systému na hyperkoaguláciu v situáciách, ktoré zvyšujú riziko trombózy. Profylaxia spočíva väčšinou v podávaní malých dávok nízkomolekulových heparínov alebo pentasacharidov. Dávka lieku a spôsob profylaxie sa odvíja od stupňa trombofilného rizika, ev. od hmotnosti pacientky.
Antikoagulačná liečba spočíva vo vyššom dávkovaní, ktoré je určené aj na liečbu trombózy a pľúcnej embólie. Na krátkodobú liečbu sa používajú injekčné formy heparínov, na dlhodobú sú určené kumaríny, napr. lieky s účinnou látkou warfarín.
V tehotnosti sa uprednostňujú nízkomolekulové heparíny, nakoľko nebol preukázaný negatívny účinok na plod po celú dobu gravidity. Kumaríny sú v prvom trimestri gravidity kontraindikované, pretože bola preukázaná v tomto období súvislosť s poškodením plodu.
Rovnako je kontraindikované použitie kumarínov v 3. trimestri tehotnosti, kde je zvýšené riziko krvácania. Preto sa liečba kumarínmi v súvislosti s tehotnosťou používa menej.
Liečba nízkomolekulovým heparínom je bezpečná po celú dobu gravidity i šestonedelia, krvácavé komplikácie nie sú časté ani pri používaní vysokých liečebných dávok. Liečebná dávka sa podáva väčšinou 1-krát denne. Nevýhodou je nutnosť injekčného podávania, ktoré pre pacientku vytvára istý dyskomfort.
Je pôrod nebezpečný?
Priebeh spontánneho pôrodu predstavuje pomerne vysokú záťaž aj pre cievny systém brucha a malej panvy. Dochádza k vysokému tlaku na panvové dno, čo so sebou prináša aj spomalenie krvného obehu. Z hľadiska rizika tromboembolickej komplikácie je spontánny pôrod menej rizikový a viac sa spája s krvácavými komplikáciami.
Operačný pôrod (cisársky rez) je z hľadiska tromboembolického rizika rizikovejší, nakoľko sa jedná o operáciu v celkovej anestéze.
Najviac tromboembolických príhod vzniká až po pôrode v období šestonedelia, preto je u rizikových pacientok profylaxia (t. j. vopred urobené opatrenia) veľmi dôležitá najmä v tomto období.
Prečítajte si: Radíme vám: Na čo sa pripraviť v šestonedelí?