Rh inkompatibilita? Môžete vynosiť a porodiť zdravé dieťa!
Poznanie vlastnej krvnej skupiny a tzv. Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa. O čo vlastne ide?
Krvné skupiny
Sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách. Ide vlastne o určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Tieto bielkoviny v systéme AB0 sú dve.
Jedna je označená písmenom A a druhá písmenom B. Ak je prítomná bielkovina typu A, má človek krvnú skupinu A, ak je prítomná bielkovina B, tak má skupinu B, ak sú obe, tak má krvnú skupinu AB, ak žiadnu, tak má skupinu 0. Je zaujímavé, že v krvi sa vždy nachádzajú protilátky proti neprítomnej krvnej skupine, teda skupina A má protilátky proti B, B má protilátky proti bielkovine A a 0 má protilátky proti obom skupinám. AB nemá protilátky žiadne.
Tehotenské problémy s krvou a nervovým systémom
Pri transfúziách možno v zásade podať človeku len krv darcu tej istej krvnej skupiny, ale výnimočne sa dá každému pacientovi podať isté množstvo krvi krvnej skupiny, ktorá sa označuje aj ako skupina „univerzálneho darcu“.
Ide o skupinu „0“ Rh negatív. Teda platí, že ľudia s krvnou skupinou AB sú univerzálnymi príjemcami všetkých krvných skupín, pretože ich krv neobsahuje žiadne protilátky. Ľudia s krvnou skupinou 0 sú univerzálnymi darcami pre všetky krvné skupiny, pretože ich krvinky neobsahujú žiadne antigény.
Pre zaujímavosť - vo svete je rôzne zastúpenie krvných skupín. Najviac A skupiny majú Eskimáci a Laponci, najviac B skupiny majú Kórejci a najviac 0 majú Španieli a Indiáni.
Dedičnosť krvných skupín
Pri oplodnení získava každý jedinec polovicu genetickej výbavy od matky a druhú polovicu od otca. Preto je každá krvná skupina tvorená dvoma génmi.
To, akú krvnú skupinu bude potomok nakoniec mať, nakoniec však záleží od toho, ktorý gén (matkin alebo otcov) je dominantnejší. Platí, že silnejší je gén pre krvnú skupinu A a pre krvnú skupinu B. Slabší je gén pre krvnú skupinu 0.
Teda ak človek zdedí od jedného rodiča skupinu A a od druhého 0, bude výsledná krvná skupina A. Ak zdedí A a B, bude výsledná skupina AB a ak zdedí od oboch 0, bude skupina 0.
Určenie krvnej skupiny bolo niekedy jedinou metódou na vylúčenie otcovstva dieťaťa. Zakladá sa na pravidlách dedičnosti krvných skupín. Napríklad dieťa matky so skupinou „A“ a otca so skupinou „A“ nemôže mať krvnú skupinu B. Aj tu však platí, že výnimky potvrdzujú pravidlo.
Na základe známych asi 20 prípadov zo sveta sa zistilo, že v ojedinelých raritných prípadoch môže dôjsť ku genetickej chybe, kedy sa gény rodičov nelogicky skrížia a vznikne tak nezodpovedajúca krvná skupina potomka.
Odlišnosti sú aj pri dvoj- a viacerčatách. Jednovaječné dvojčatá majú vždy zhodnú krvnú skupinu, pretože pochádzajú z jedného oplodneného vajíčka, ktoré sa po oplodnení rozdelilo. Dvojvaječné dvojčatá môžu mať rôzne krvné skupiny. U viacerčiat to platí rovnako, avšak ak sa napríklad medzi štvorčatami nachádzajú jednovaječné dvojčatá, tieto majú zhodnú krvnú skupinu, pričom ich ďalší dvaja súrodenci môžu mať krvnú skupinu rôznu, ale aj rovnakú.
Mama troch detí porodila šestorčatá!
Ako vznikajú krvné skupiny
Systém ABO môže prezradiť eventuálnu príslušnosť k matke, resp. otcovi. Tieto informácie však majú obmedzenú vypovedaciu hodnotu, nakoľko viac ako 80% obyvateľstva má krvnú skupinu „0“ alebo „A“ a existujú len štyri krvné skupiny. Aby bolo možné presne určiť príslušnosť k rodičom, je potrebná analýza DNA.
Nasledujúca tabuľka ukazuje možnú krvnú skupinu dieťaťa podľa toho, akú krvnú skupinu majú jeho rodičia:
| Otec A | Otec B | Otec 0 | Otec AB | |
|---|---|---|---|---|
| Matka AB | A,B, AB | A,B,AB | A,B | A,B,AB |
| Matka 0 | A,0 | B,0 | 0 | A,B |
| Matka B | A,B,AB,0 | B,0 | B,0 | A,B,AB |
| Matka A | A,0 | A,B,AB,0 | A,0 | A,B,AB |
Legenda:
• V ľavom stĺpci boldom je označená krvná skupina matky
• V prvom riadku je označená krvná skupina otca
• Vnútri tabuľky je označená možná krvná skupina dieťaťa
Rh faktor
Bol objavený v roku 1940 Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac – Rhesus. Rh faktorom rozlišujeme, či je krv Rh pozitívna, t. j. či červené krvinky majú tzv. antigén Rh faktor, alebo je negatívna (Rh faktor chýba, nie je prítomný). Ľudí s Rh pozitívnym faktorom v našej populácii prevyšuje, je ich asi 85 %. Zvyšných 15 % je Rh negatívnych.
Tento fakt je veľmi dôležitý pri transfúziách. Platí, že pacient Rh negatív (Rh-) nesmie dostať krv Rh pozitív (Rh+), pretože by si pacientova krv vytvorila protilátky, ktoré by spôsobili rozpad krviniek darcovej krvi, čo by mohlo viesť k vážnemu poškodeniu zdravia pacienta, dokonca i k jeho smrti. Opačne to však neplatí, pacient Rh+ môže dostať krv Rh+ i Rh-.
Za normálnych okolností Rh negatívny jedinec nemá vytvorené protilátky proti Rh faktoru, tak ako to je pri AB0 systéme. Tieto sa začnú tvoriť až v prípade, kedy sa jeho krv dostane do kontaktu s Rh pozitívnou krvou. Na rozdiel od AB0 systému však tieto nové protilátky sú menšie a prenikajú placentou a môžu spôsobiť ochorenie plodu. U AB0 systému protilátky sú tzv. triedy IgM, ktoré sú veľké a cez placentu neprechádzajú, takže matka so skupinou A pokojne môže vynosiť dieťa so skupinou B a naopak.
Rh negatívna matka a Rh pozitívne dieťa
Krvná skupina a Rh faktor sa vyšetruje počas prvého prenatálneho vyšetrenia aj u všetkých tehotných žien. Prítomnosť možných protilátok sa počas tehotenstva vyšetruje trikrát. Problém nastáva, ak je žena Rh negatívna a muž Rh pozitívny. Hrozí tak nebezpečenstvo, že dieťa bude tiež Rh pozitívne. Čo z toho vyplýva?
Ak Rh negatívna matka čaká Rh pozitívne dieťa, je riziko, že organizmus matky vytvára protilátky voči krvi vlastného dieťaťa, t. z. organizmus matky „sa nebude znášať“ s organizmom dieťaťa. (Kedysi bol tento problém častou príčinou potratov a úmrtí novorodencov. Dnes už vieme k tejto komplikácii pristupovať úspešne.)
Problém Rh inkompatibility (t. j. neznášanlivosť v Rh systéme) nehrozí pri prvom tehotenstve, pretože, ak sa počas tehotenstva neudialo nič závažne, krvinky z krvi matky a z krvi dieťaťa sa nepremiešali. Pri pôrode však môžu krvinky Rh+ dieťaťa preniknúť do krvi Rh- matky. (Ak by tvorba protilátok anti-D dramaticky stúpla už počas tehotenstva, pôrod by musel byť vyvolaný skôr.)
V záujme predchádzania možným rizikám sa dnes preventívne podáva Rh negatívnej matke v 28. týždni tehotenstva prvá dávka injekcie Rhega (anti-D globulín), ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich vplyvu – zatiaľ nie je štandardom.
Po pôrode sa vyšetrí Rh faktor u narodeného dieťaťa. Ak je Rh+, matka dostane do 72 hodín po pôrode druhú dávku injekcie Rhega. Ak je dieťa Rh-, Rhega sa nepodáva.
Jednoducho možno povedať, že táto protilátka zničí v krvi matky Rh+ krvinky plodu skôr, než si telo matky začne voči nim tvoriť protilátky. Tie by mohli počas ďalších tehotenstiev vážne poškodiť plody. Platí, že s každým ďalším tehotenstvom stúpa tvorba protilátok anti-D a tým aj riziko poškodenia plodu.
A ešte niečo – injekcia Rhega sa aplikuje nielen u Rh- žien po pôrode, ale aj u tých, ktoré prekonali alebo podstúpili potrat. Odporúča sa však aj ženám po transfúziách krvi, amniocentéze, či po mimomaternicovom tehotenstve.
Zaujímavosti o krvi
- V krvnom obehu človeka koluje 4 – 5 litrov krvi.
- Celkom má človek asi 25 až 30 biliónov červených krviniek. Celková plocha povrchu červených krviniek predstavuje asi 3 000 m2, t. j. približne polovicu futbalového ihriska. Červené krvinky jedného človeka, zoradené v rade, by obtočili Zem 4 189-krát okolo rovníka.
- Jedna biela krvinka pripadá asi na 600 – 800 červených krviniek.
- Žily obsahujú v každom okamihu asi 75 % krvi celého organizmu. Asi 20 % krvi sa nachádza v tepnách a iba 5 % vo vlásočniciach.
- Červené krvinky prúdia v pľúcach tak blízko vzduchu, že kyslíková výmena trvá iba jednu štvrtinu sekundy.
- Červené krvinky zomierajú asi po 75 000 obehoch vykonaných medzi pľúcami a tkanivami, čo im trvá asi tri mesiace (120 dní).
- Každú sekundu sa vytvorí 3 000 000 nových červených krviniek a asi ten istý počet ukončí svoju púť.
- Obličky prefiltrujú každý deň všetku krv tela 60-krát.
- Krvné bunky sústavne odumierajú a nahradzujú ich iné. Červené krvinky žijú 90 – 125 dní, biele od niekoľko hodín do niekoľko mesiacov (záleží od druhu). V krvi dospelého človeka odumiera každú hodinu asi 1 miliarda červených krviniek a 5 miliárd bielych krviniek. Takto sa za 24 hodín zregeneruje 25 g krvi.
- Za minútu prejde mozgom 740 – 750 ml krvi.
- Srdce vypudí jedným sťahom v pokoji asi 60 – 80 mililitrov krvi, srdcový výkon je teda 5 – 10 litrov za minútu, čiže až 12 000 litrov denne. Po namáhavom cvičení môže byť výkon srdca až 45 litrov za minútu.
- Kostná dreň dospelého človeka váži priemerne asi 2 600 g. Za 70 rokov života vytvorí 650 kg červených a 1 000 kg bielych krviniek.
