TAKTO sa pripravte na dojčenie!
Už počas tehotenstva je dobré naštudovať si potrebné informácie, aby vás dojčenie "neprekvapilo".
Vaša otázka
O 2 mesiace budem mamičkou a preto by ma zaujímalo, ako sa môžem čo najlepšie pripraviť na dojčenie, čo po narodení nášho dievčatka zo stravy vynechať a čo je, naopak, veľmi dôležité počas dojčenia v strave mamičky neopomínať? Mohli by ste, prosím, špecifikovať všetky „nafukovacie“ potraviny?
Pre bábätko je najdôležitejšia správna výživa
Na Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová, I. detská klinika LFUK a DFNsP: K otázke rodičovstva sa staviate veľmi zodpovedne, pretože pre bábätko nie je dôležitý iba najmódnejší kočík a luxusná výbavička. Správna výživa dieťatka je určite dôležitejšia.
Vieme, že ak je mamička už pred pôrodom oboznámená o význame materského mlieka, o technike dojčenia a pevne rozhodnutá dojčiť, má zaručený úspech, že bude dobre a dlho dojčiť až v 85 %.
Je všeobecne známy výživový, fyziologický, imunologický, psychologický a ekonomický význam dojčenia.
Význam materského mlieka
Na zdôraznenie významu materského mlieka môžem uviesť, že už v 18. storočí sa deti prikladali niekoľko hodín po pôrode a kolostrum bolo ich prvou stravou.
O jeho význame pre novorodencov niet pochýb. V súčasnosti je na trhu veľkým hitom bovine (kravské) kolostrum, používané pri liečbe širokej škály ochorení od autoimúnnych až po menopauzu a depresie.
Je známe, že Američania za objav funkcie a účinku telomerázy (enzým nesmrteľnosti), ktorá sa v kolostre nachádza, dostali v r. 2009 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Preto je dôležité prikladať dieťatko k prsníkom mamičky ihneď po pôrode v priebehu prvej polhodiny až hodiny.
Novšie sú i poznatky o význame materského mlieka na moduláciu vývoja organizmu a génovú expresiu. V materskom lieku sú dokonca kmeňové bunky. V mliečnych globulách materského mlieka boli dokázané mikronukleotidy RNA (ribonukleová kyselina), ktoré riadia a modulujú vývoj jedinca.
Materské mlieko zabezpečuje i komunikáciu s matkou, tzv. „fyziologické stimulačné pole“. Treba vedieť, že napríklad centrálny nervový systém sa v 70 % vyvíja počas vnútromaternicového vývoja plodu a až 30 % po narodení. Preto je správna výživa novorodenca taká veľmi dôležitá, no nielen pre mozog, ale i ostatné dozrievajúce a vyvíjajúce sa orgány.
Správny jedálniček dojčiacej mamičky je kľúčom k výživovo plnohodnotnému materskému mlieku. Preto väčšina mamičiek rieši otázku, ktoré potraviny sú vhodné pre dojčiacu matku a zároveň bezpečné i pre dieťatko a ktoré sú vyslovene nevhodné.
Vyberáme podprsenku na dojčenie
Zásady stravovania počas dojčenia
Dojčenie si nevyžaduje zásadné zmeny jedálneho lístka, pretože už počas tehotenstva mamičky musia prispôsobiť zloženie svojej stravy a stravovacie návyky vyvíjajúcemu sa bábätku.
Pre obdobie tehotenstva a hlavne dojčenia treba dodržať niekoľko všeobecne platných zásad a princípov správnej výživy a zároveň dať pozor na niekoľko drobností, špecifických pre obdobie dojčenia.
Rozhodne, dojčenie je neopakovateľným obdobím, ktoré si mamičky nemajú znepríjemniť sledovaním toho, čo „sa smie“ a čo „sa nesmie“. Dojčenie je prirodzené, nie je to choroba, aby ste museli držať prísnu diétu.
Totižto, chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje dieťatko pozitívne. Dieťatko si zvyká na rozličné chute, čo má preň význam neskôr, keď prejde na zmiešanú stravu. Vieme, že niektoré deti a hlavne novorodenci sú veľmi citliví na niektoré druhy ovocia, zeleniny či pochutín.
Strava dojčiacej matky - 6 zásad pre dojčiace mamičky
Strava má byť pestrá a vyvážená
Majú v nej byť zastúpené všetky základné skupiny potravín charakteristické pre našu stredoeurópsku polohu.
Obilniny a zemiaky: jednej porcii zodpovedá 1 krajíček chleba (60 g) alebo 1 rožok či 2 kopčeky ryže či 250 g cestovín. Z tejto skupiny má mamička zjesť denne 3 – 6 porcií.
Zelenina a ovocie: jedna porcia predstavuje 1 hrnček surovej listovej zeleniny alebo 1 paradajka alebo 1 paprika alebo 1 mrkva alebo pol hrnčeka nastrúhanej či uvarenej zeleniny, alebo 1 stredne veľké jablko alebo 1 banán alebo 1 pohár ovocnej šťavy (200 ml).
Z tejto skupiny má mamička zjesť najmenej 5 porcií denne. Niektoré bábätká, trpiace viac na vetry alebo s citlivou pokožkou, majú problémy, ak mamička pije ovocné šťavy a džúsy.
Preto v tejto skupine je najviac odporúčaných obmedzení počas dojčenia. Žiadne citrusy, kivi, mango a iné cudzokrajné ovocie. Piť skôr iba vodu pre dojčatá, riedenú Vineu a niektoré ovocné čaje, hlavne bez kamiliek.
Skupina mlieka a mliečnych výrobkov: jednu porciu predstavuje 1 pohár (200 ml) mlieka alebo 1 jogurt alebo 1 kúsok (50 g) nízkotučného syra. Z tejto skupiny má mamička denne skonzumovať 3 – 4 porcie denne.
Skupina mäsa, hydiny, rýb a vajíčok: 1 porciu predstavuje 100 – 200 g kurčaťa bez kože alebo 100 – 200 g našej sladkovodnej ryby alebo pol vajíčka. Z tejto skupiny má dojčiaca mamička zjesť denne 2 porcie. Vajíčka pre riziko salmonelózy odporúčame radšej uvariť natvrdo.
DOJČENIE NA VEREJNOSTI – áno, či nie?
Vhodné či nevhodné potraviny počas dojčenia
Druhou zásadou je, že každá mamička má sama individuálne rozpoznať, na ktoré zložky potravy reaguje jej dieťatko napr. vyrážkou, redšou stolicou či nafúknutým bruškom. Tieto potraviny má, samozrejme, na nejaký čas vynechať.
Pitný režim počas dojčenia
Treťou zásadou je dodržiavanie správneho pitného režimu. Dojčiaca mamička rozhodne nesmie trpieť nedostatkom tekutín, pretože si tak môže nechtiac znížiť i tvorbu mlieka.
Má sa napiť vždy, keď je smädná. Pretože dojčenie môže trvať i trištvrte hodiny, má mať na dosah ruky fľašu či pohár s nápojom. Teda pri dojčení by mala matka piť spolu so svojím dieťaťom.
Tekutiny treba prijímať pravidelne v menších množstvách, pričom polovicu celkového množstva je treba vypiť dopoludnia. Avšak prehnané „nalievanie sa“ tiež nemá zmysel.
K tekutinám okrem minerálok, dojčenskej vody patrí i mlieko, polievky. Neodporúčajú sa nápoje s kofeínom, chinínom a priveľa čierneho čaju (teín).
Technika dojčenia
Správny energetický príjem počas dojčenia
Štvrtou zásadou je dodržať náležitý energetický príjem. Energetický príjem dojčiacej mamičky by nemal klesnúť pod 2 000 kcal za deň.
Väčšina mamičiek po pôrode stratí počas prvého polroka po pôrode cca 2 – 6 kg. Ideálny by bol pokles hmotnosti na úroveň pred tehotenstvom rýchlosťou cca 0,5 – 1 kg za mesiac.
Poznáme však dva extrémy. Niektoré mamičky, v snahe čo najskôr získať postavu akú mali pred tehotenstvom, pristúpia k drastickej redukčnej diéte.
Tá však spôsobí rýchle odbúravanie zásobného telesného tuku, z ktorého sa môžu uvoľňovať niektoré toxické látky, ktoré máme v tele všetci, a tým sa prirodzene zvyšuje aj ich uvoľnenie do materského mlieka.
Dieťa síce príde do kontaktu s toxickými látkami aj v bežnom živote, ale načo zvyšovať ich prísun do detského organizmu prudkým znížením hmotnosti mamičky počas dojčenia. Teda chudnúť, ale pomaly.
Druhým extrémom je nadmerné prejedanie sa a tým aj nadmerný príjem kalórií. Je to skôr psychický problém, pretože nie je pravda, že prejedaním sa zlepší kvalita materského mlieka.
Odporúčame radšej striedmosť v konzumácii sladkostí, bieleho pečiva, tučných syrov, smotany, šľahačky, zemiakových hranolčekov, tučného a vyprážaného mäsa, surového mäsa (tatarský biftek a krvavé steaky pre riziko infekcie), mletého mäsa, salám, paštét a údenín.
Prednosť má celozrnný chlieb, tmavé pečivo, chudé mäso a, samozrejme, zelenina a ovocie. Nuž a tu sa dostávam k vašej priamej otázke o „ nafukovacích“ potravinách.
Vhodný pitný režim dojčiacej ženy ale pozor na prehrešky!
Ktoré potraviny sú počas dojčenia "zakázané"?
Na to by mala prísť každá mamička sama, individuálne podľa reakcie a problémov jej dieťatka. Niektoré deti reagujú plynatosťou, dojčenskými kolikami, redšou stolicou alebo výsypom či vyrážkou na určitú potravinu, ktorú mamička skonzumovala.
Zo skúseností poznáme viacero „inkriminovaných“ potravín, ktoré môžu pripraviť bábätku a rodičom krušné chvíle. Treba si ale uvedomiť, že prevažná väčšina detí dietetické chyby svojich mamičiek veľmi dobre toleruje. Ak dieťatko nemá príznaky koliky (napínanie bruška, plač, ...), plynatosť alebo iné spomínané problémy do 6 hodín od konzumácie podozrivého jedla, nie je dôvod si ho odoprieť.
Nadúvací, kolikovitý účinok majú najmä niektoré druhy zeleniny – cesnak, cibuľa, kapusta, špenát, pažítka, petržlen, brokolica, hrach, fazuľa, kaleráb, reďkovka. Z korením je to tymián, čierne korenie a z ovocia jablká, hlavne neošúpané!
Predné a zadné materské mlieko: aký je medzi nimi rozdiel?
Potravinové alergény v materskom mlieku
Vieme, že viaceré potravinové alergény z matkinej stravy môžu prejsť do jej mlieka. U dedične predisponovaného dieťatka (rodičia s alergiou), môže aj kontakt s minimálnym množstvom potravinových alergénov viesť k senzibilizácii (vytvoreniu chorobnej precitlivenosti) detského imunitného systému.
Preto je vhodné, aby sa mamička v období dojčenia vyhýbala najznámejším potravinovým alergénom a, samozrejme, tým, o ktorých vie, že ona sama je na ne alergická. K hlavným potravinovým alergénom patria: morské ryby, kraby, oriešky, arašidy, kakao, čokoláda, exotické ovocie (citrusy, kivi a sója).
Najnovšie niektorí autori tvrdia, že vynechanie potenciálnych alergénov neochráni dieťa pred alergiami. Nemusí ho ochrániť, ale ani ho nemusíme takto testovať. Vymenované potravinové alergény mamičke počas dojčenia naozaj nemusia chýbať v strave.
Na záver chcem zdôrazniť, že najlepšia je zlatá stredná cesta. Netýrať sa zbytočným obmedzením, ani to nepreháňať, hlavne s cudzokrajnými potravinami. Treba zohľadniť individuálnu toleranciu i vek dojčeného dieťa.
