Mám sa tešiť na druhé dieťa...?
Skôr ako začnem, chcem vás všetkých, ktorí sa k môjmu "problému" vyjadríte, poprosiť a jedno. Neodsudzujte, nehodnoťte ma... Skúste ma niekdy pochopiť a ak sa dá, poradiť.
Čakáme s manželom druhé bábätko. Veľmi sme ho obaja chceli. Máme doma 2 ročné dievčatko, tak som chcela, aby medzi deťmi nebol veľký vekový rozdiel, aby mali k sebe bližšie. Lenže...
Včera som bola na UVZ. Všetko je vraj OK, dieťa zdravé, rastie podľa "knižky". Lekár mi povedal,že to bude chlapček... Ja neviem, čo to do mňa vošlo, no ledva-ledva som sa zdržala sĺz. Celý ten čas som verila, že k našej malej princeznej pribudne ďalšia slečna, že bude mať staršia kamarátku na celý život, že nebude sama, že sa raz bude mať s kým podeliť o svoje babské problémy... Proste som dúfala, že to bude takto.
Asi so mnou lomcujú hormóny, ale i takáto vec ma natoľko vyviedla z miery, že som po príchode domov plakala ako malá. Manžel ma tíšil, nechápal, neskôr už aj zahrešil, ako môžem byť tak hlúpa a plakať kvôli pohlaviu. (Ja sama nechápem, ale asi to budú fakt tie hormóny. Ani pri prvom dieťati som nebola práve v pohode...) Neviem sa zbaviť myšlienky, že dievčatká a chlapci sú predsa len z "iného súdka". Majú iné záujmy, kamarátov, riešia iné problémy a sú si menej blízki než deti rovnakého pohlavia. Hľadám v okolí súrodencov opačného pohlavia, ktorí by ma presvedčili o opaku, ale nepoznám ani medzi deťmi ani dospelými takých. Proste sme od prírody iní... Je mi ľúto malej, fakt som chcela pre ňu "seberovného" partnera do života.
Nech mi odpustí Pán Boh, aj všetci tí, ktorí veľmi chcú a nemôžu mať deti, za tieto riadky, ale potrebovala som to zo seba dostať... Snáď sa nájde niekto, kto ma neodsúdi, niekde aj pochopí, prípadne poradí, povzbudí. Ďakujem!