Problem s vlastnou maminou pocas obdobia vzdoru dietata
Dcerke (22mes.) zacalo obdobie vzdoru (pomerne "divoke", kedze bola vzdy viac aktivnejsia a uz od 2 mes.babatka prejavovala urcitym sposobom svoj temperament). Dufam, ze tuto fazu prekoname co najlepsie a najrychlejsie. Problem mam vsak s vlastnou maminou. Milujem ju, ona to vie, mame vzajomne velmi dobry vztah. Pri problemoch s dcerkou reagujem pokojne a stanovujem jej limity, ale mamina sa mi zacina miesat do vychovy a co s manzelom zakazeme (napr. pernametne vylievanie vody z pohara na podlahu, atd...), tak mamina dcerke povoli. Vcera mi dcerka urobila prvykrat scenu v obchode, kde sa hodila niekolkokrat na zem (samozrejme, davala som pozor, aby si neublizila) a chcela som, aby sa mala sama ukludnila a isla v pokoji za manzelom, ktory bol od nas vzdialeny cca 30m, ale moja mamina neustale chodila za nami, ze nech ju zoberiem na ruky a rychlo ideme prec. Taktne som maminu upozornila, ze to zvladnem a ze prideme, ale stale pribiehala k nam a nervozne mi chcela malu zobrat, co zacinalo byt uz pomerne neprijemne. Mala to nakoniec relativne na 1x zvladla. Mamine som spomenula, ze by som bola nerada, ked sa mi bude miesat do vychovy ako sa jej miesala moja starka (jej mama), co nemala cele roky rada, na to sa nahnevala a povedala, ze malu tyram, lebo som ju nechala kricat na zemi, kym sa ukludni a nech uz nikdy nemam ratat s jej pomocou (obcas mi postrazila malu, ked bola chora, kym ja som sla do prace). Mrzi ma to, lebo mam maminu rada, ale ked vidite, ze vam vlastna matka nepravom povie, ze si tyrate dieta (pricom dobre vie, ze malej by sme zniesli aj modre z neba a vsetko robime preto, aby mala co najlepsie podmienky, ale zaroven chcem, aby bola slusna a nerozmaznana), tak vas to mrzi.Neviem, ako sa mam k vlastnej matke spravat. Lubim ju, ale mam svoje zasady pri vychove dietata, ktore nepovolim, ale viem, ze ona mi ich bude "podkopavat"... Co dalej?