Veru...aj mne je smutno, keď také veci čítam, a ešte smutnejšie, keď si taký život predstavím. Ale je dobre, že sa o tom niekto nebojí hovoriť, že už to nie je ako kedysi, keď bolo nemysliteľné, aby niekto svoje manželské problémy vypustil do sveta, hoci len anonymne. Tiež tým ľuďom želám to najlepšie, nech v sebe nájdu silu vidieť to dobré a všetko úspešne prekonať. :flowers:

Ja som to šťastie nemala ale snažím sa  o istý náhľad a pohodu.

ale uprimne sa tesim s tebou. tiez sa snazim pozitivne naladit a verim, ze to raz pride. Takychto prispevkov by tu mohlo byt viac

Na dovolenke som videla starší pár,často som ich stretávala.Z nich priam sršala harmonia,škoda že ja nemám takýto vzťach s priateľom.Sme už spolu viac rokov,máme synčeka ale vydávať sa nechcem,v poslednej dobe sú u nás hádky aj pre maličkosti.

Dakujeme za pozitivnu energiu, my sa v poslednom case tiez len hadame a to sme manzelia len tri roky... Diametralne odlisny pristup k vychove nasho dietata tomu len napomaha.......

dobre sa to cita ked sem niekto napise aj nieco pozitivne. ja som s manzelom uz 10 rokov z toho sme 3 roky manzelia a musim povedat,ze sme naozaj stastny. aj ked to samozrejme neznamena ze sa sem tam nepochytime,ale to je podla mna normalne potom to udobrovanie stoji za to:)

zelam kazdemu pekne vztahy

ja mam s manželom celkom pekný a fungujuci vzťah, za čo však nemožem vďačiť ani bohu, ani osudu, ale len nám dvom. Nikto vam pekný vzťah ani manželskú lásku len tak nedá ... každy sa oň musí snažiť.

My sme spolu cez 16 rokov, z toho sme skoro 11 rokov manželia a samozrejme, aj my mame odlišné názory na veci, aj my sa pohádame, aj my mame chyby ... závisí len na tom, ako sa k problemom človek postaví a či ich hned ide riešiť hádkami a útekom, alebo to dokáže riešiť komunikáciou, často položartom, s rešpektom k tomu druhému a hlavne s LÁSKOU.

Prve roky manželstva boli asi najťažšie, ono to chvílku trvá, kym sa dvaja zžijú, naučia sa spolu komunikovať, kedy si možem dovoliť manželovi niečo povedať a kedy mam radšej pomlčať a odložiť to na neskor.

Chybu vidím v tom, že ludia dnes nechcú mať problemy, napriek tomu, že vlastne k partnerstvu prirodzene patria. Radšej utečú, než aby sa to snažili riešiť.

Aj my sme mali s manželom krásny fungujuci vzťah pokiaľ sa nám nenarodila dcérka.Teraz sa často hádame kvoli výchove,muž je prísnejšia ja pravý opak.Potom mi často vykrikuje(aj pred rodinou) že ju rozmaznávam,že je zle vychovaná a pod. A tiež kvoli peniazom podľa neho veľa utrácam na dcérku.

my sme spolu už vyše 12 rokov, polovicu z toho ako manželia, môžem povedať, že máme krásny vzťah, stáli sme pri sebe skutočne v dobrom i v zlom,

len sa občas tiež pohádame, máme problémy, ktoré sa však snažíme riešiť, aspoň teda ja som vždy radšej, keď si jeden druhému povieme, čo nám vadí, akoby sme sa mali ofučať jeden na druhého, odísť k rodičom, alebo podobne, je to naozaj o riešení problémov, majú sa riešiť spoločne a nie každý sám vo svojom vnútri, potom keď už niekto vybuchne, tak už je to Hirošima.