Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Prešovský kraj

anonym, 03.07.2010 19:28

Ako ste preživali pôrod?

Prosim vas mamičky napište sem svoje počity z porodu,obavy a aj nejake triky na zvladanie bolesti či tlačenia.Potešim sa aj pribehom Dakujem :ups:

  • Cookie
    18.07.2010, 04:01

    Ja som mala porod ako podla knizky. Mala sa mala narodit 5. Maja.
    3. Maja sme sa s manzelom cez obed vybrali na dlhu prechadzku a poobede mi odisla zatka a viac sa nic nedialo.

    O dva dni, teda 5. Maja, som sla na kontrolu, informovala som lekarku, ze mi asi odisla zatka (prvorodicka, v zivote som zatku nevidela, tak som sa chcela uistit). Lekarka ma prezrela a povedala, ze som otvorena na 3cm, ze zatka je prec a ze nam to ide krasne.
    Kontrola bola o 9 rano.

    O 12 (obed) mi zacali kontrakcie - take slabe kramove bolesti, ktore sa mierne stupnovali az do 11 vecer. Medzi tymi kontrakciami som si povysavala, navecerala sa, vykupala, precitala noviny, zahrala karty atd. Do nemocnice sme sa vybrali o 6 vecer.
    Do jedenastej sa bolesti dali vydrzat, ale po jedenastej som si vypitala plyn (nepomoze na bolest ale pomoze perfektne s dychanim)
    Manzel mi vravel, ze som vtipkovala ako opita - no sranda velka ten porod.

    O polnoci som si vypytala injekciu proti bolesti (nerodila som na SK), ta nic nepomohla, ale aspon som sa sustredila na nieco ine.
    O 1:30 rano som bola pripravena tlacit, ale bola som otvorena iba na 8cm, tak som pytala epiduralku. Kym prisla lekarka (o polhodinu), uz som bola otvorena a slo sa na to. Dcerka sa narodila o 2:25 rano.
    Moje myslienky pri kontrakciach?

    * ktory ko...t  (pardon za hresenie) toto vymyslel??!!!
    * boze, dufam, ze toto je uz fakt porod a nepovedia mi, ze sa mam zajtra vratit
    * to ju fakt vytlacim zdola???

    Vravim ti, je to sranda. Najzaujimavejsie na tych bolestiach bolo to, ze kym  bolest trva, tak nevies kde si, vsetko ti je jedno a dokazes sa sustredit len na seba, na bolest a co ti robi s telom. Ale ked bolest prestane, akoby vyslo slnko a ty sa dokazes aj usmiat a povedat si, ze ked si to prezila doteraz, tak to prezijes az do konca. Manzelovi, ktory bol cely cas pri mne som chcela povedat, ze za to zaplati, ale on bol viac ustrachany ako ja, tak som sa na neho vzdy len usmiala a povedala, ze rano uz budeme mat babo a nech sa neboji. Potom pride dalsia bolest a kolotoc zacina odznova.

    O par mesiacov na to vsetko zabudnes. Mne pomohlo vypocut si maminu verziu porodu, ked nas rodila pred 30 rokmi. Som rada, ze nerodim vtedy ale dnes. A ked to zvladla moja mama, bez ziadnych prostriedkov proti bolesti, zvladnem to aj ja. A som tu, s krasnou dcerkou a s manzelom ktory je na mna nesmierne hrdy. Ja sa ale stale pytam: "Ktory blbec to vymyslel?" :)

  • katka148
    24.07.2010, 21:32

    Počas prvého tehotenstva som veľa čítala knihy o tehotenstve a materstve, kde sa písalo aj o priebehu pôrodu, o možných komplikáciách atď, ale všetky tie zlé alternatívy som ako len informatívne. Možno preto som si to musela všetko zažiť na vlastnej koži.
    Pri prvej dcérke som mala vypočítaný termín na 15. januára. Keďže sa do tohto dňa nič neudialo, boli sme s doktorom dohodnutí na hospitalizácii 20.1. (nedeľa), že mi dajú vyvolávačky. Tak sa v nedeľu predobedom začal celý ten proces. Najprv tabletka, po ktorej sa začali veľmi slabučké bolesti (ako pri menštruácii), keďže na CTG začali vyskakovať veľmi vysoké hodnoty aj napriek slabým bolestiam ma ešte v nedeľu večer prijali na pôrodnú sálu, aby ma mali pod dohľadom, keby niečo. Sestrička mi dala aj klystír. Až v pondelok poobede som pocítila trochu silnejšie bolesti, ktoré prechádzali do krížov, ale nič moc. Vypila som asi tri dávky chinínu. Keďže som mala obed, večer ma čakal ďalší klystír. Stále som bola málo otvorená. V utorok ráno som bola otvorená asi len na 3 prsty. Asi o hodinu to bolo na 5 prstov, potom mi prepichli plodovú vodu. To sa už bolesti začali stupňovať, dali mi aj infúziu na urýchlenie (tá vyvolala "konečne" silné kontrakcie) a mohli sme ísť nato. Keď som vyšla na pôrodný stôl, prišiel pôrodník a začala som tlačiť. (Pôrodná asistentka so mnou ešte predtým nacvičila tlačenie). Raz, dvakrát, trikrát, už bolo vidno hlavičku, ale nešlo to. Bolo potrebné nastrihnúť hrádzu (dali mi injekciu na umŕtvenie) a za asistencie druhého pôrodníka "zvonom" bábätku pomôcť.  Malá bola na svete o 12.30. Keď už bolo po všetkom dozvedela som sa, že dôvodom bola opačná rotácia hlavičky. Takže prvý pôrod trval od padania tabletky po vytlačenie okolo 49 hodín :shock:
    Druhý pôrod bol vedený plánovaným cisárskym rezom pod celkovou anestéziou. Termín som mala vypočítaný na 19.decembra a rodila som 9.12. Prijali ma deň predtým, urobili všetky potrebné vyšetrenia a ďalší deň ráno pred ôsmou ma už brali na pôrobnú sálu. O 8.16 bola malá na svete. Keď som sa prebrala, prvé čo som počula bolo, že mám dcérku (nevedeli sme totiž, čo to bude). Až potom som pocítila prenikavú bolesť. Previezli ma na izbu a pichli do žily niečo na utíšenie bolesti. Viac som bolesť necítila, len asi tri dni som mala problém s pretočením sa na bok a vstávaním, kvôli rezu.

    Keď teda môžem odporúčať, zbytočne sa kvôli pôrodu nestresuj a mysli pozitívne. Pri prirodzenom pôrode bolesti budú a budú obrovské, ale určite ich vymaže prvý pohľad na vášho drobčeka. Držím palce

  • mishelin0601
    30.07.2010, 18:05

    Aj ja som rodila dva krát celkom odlišne... Prvé tehotenstvo bolo ukončené 9 dní po termíne: mala som termín 24.1.2002,štvrtok, v ten deň som bola ešte v poradni a lekárka ma vyšetrila strašne drasticky až som začala krvácať, pri tom len sucho skonštatovala že ak neporodím do nedele tak v pondelok ráno sa mám hlásiť v pôrodnici na príjme. Aj tak sa stalo... V pondelok ráno som išla na príjem kde na mňa pozerali, že "čo tam chcem" zavolali lekárku tá ma opäť vyšetrila tým svojím spôsobom a potom ma poslala na izbu. Štyri-krát denne mi pichali injekcie na vyvolanie pôrodu až do piatka rána. V piatok ráno o siedmej, keďže injekcie nezabrali, ma oholili a dali klystír potom ma napojili na infúziu s oxytocínom. Ihneď mi začali kontrakcie. Ako prvorodička som myslela, že konečne porodím... :lol:  Ale po stečení infúzie bolesti ustali a mňa poslali späť na izbu. Celý deň som mala kontrakcie asi každých 20 minút ale nikto sa neunúval ma vyšetriť či náhodou sa niečo nedeje. V noci bolesti zosilneli opakovali sa v 10 minútových intervaloch, čiže som nespala celú noc, ráno o piatej už spoluležiace zvonili na sestričku keďže sa už na mňa nemohli pozerať ako sa tam prevaľujem tá prišla vyšetrila ma a nič nepovedala odišla. Pri vizite bol mladý lekár ktorému som sa nepozdávala tak ma vzal na sálu kde ma vyšetril a povedal, že ideme rodiť to už mi bolo jedno lebo som bola strašne unavená. Ale ešte stále som sa neotvárala tak do mňa napchal nejaké čípky a tak mi oznámil že mu končí služba a prevezme ma kolega ktorý akurát prišiel. Znovu mi dali infúziu s oxytocínom a po ďalšom všetrení lekár konštatoval že som otvorená na 4 prsty a že môžeme začať tlačit :shock: Bolesti som už od únavy nevnímala ledva som po dvoch ďalších hodinách vytlačila hlavičku a to bolo všetko na čo som sa zmohla od únavy a vyčerpania som už nemohla tlačiť a potom mi sestrička skočila na brucho a malý bol konečne von ale ten jej skok ma potrhal zvnútra aj zvonka. To už bola sobota ráno 2.2.2002 10:30 sa narodil Kevin 3,45 kg 51 cm.
    Druhý pôrod bol opäť vyvolávaný 11 dní po termíne. Scénar bol podobný: termín som mala 13.5.2006 na príjem som prišla 14.5 lebo mi bolo dosť zle a ja som si myslela že už to prišlo ale nič. No aj tak si ma tam nechali keďže som už bola po termíne. Opäť týždeň injekcie na vyvolanie, ktoré zase nezabrali. 22.5. pondelok ráno mi dali klistír a poďme na sálu kde mi napichli infúziu s oxytocínom, ale tá nezabrala žiadne tvrdnutie žiadne kontrakcie. Na obed ma pustili na izbu s tým že pre istotu nemám nič jesť. V utorok ráno zas infúzia a zas nič zase som nesmela jesť. V stredu ráno najprv spravili SONO lebo sa im nepozdávalo, že ako je to možné že oxytocín nezabral, ukázalo sa že už mám málo plodovej vody tak mi povedali že ešte jedna infúzia a keď sa to nerozbehne tak bude sekcia. Pomyslela som si že čo už. Napojili ma a čakala som, konečne som cítila aspoň slabučké kontrakcie. Doktorka ktorá ma prišla vyšetriť mi povedala, že to vôbec nepostupuje a asi ma nechá pripraviť na sekciu, po jej odchode mi praskla voda a vtedy konečne začali poriadne bolesti bolo to o 14.00 zavolala som sestričku že mi asi odtiekla voda tá mi dala vložku a po chvíli si po ňu prišla spravila test a naozaj to bola voda. Vyšetrila ma a usmiala sa že sa nemám tešiť lebo to ešte potrvá keďže sa neotváram, bolesti som mala už silné a asi po polhodine som začala cítiť silné tlaky, skričala som na sestričku že rodím a tá ma len ironicky okríkla že to nie je možné keďže ma pred chvíľou vyšetrovala a ešte som bola otvorená len na špičku prsta, nenechala som sa odbiť a povedala som jej že začnem tlačiť. :-D  Tak ma prišla s nevôľou vyšetriť a hneď zbledla s výkrikom "Volajte doktora" bola som už úplne otvorená a hlavička sa už sama tlačila. Doktor dobehol v poslednej chvíli lebo ja som už nemohla netlačiť, akurát mu zazlievam že ma vôbec nemusel nastrihovať a aj tak to urobil. O 16.30 bolo po všetkom malá Vanesa mala 3,59 kg a 52 cm. Čiže keď to zhrniem pri prvom pôrode som mala bolesti 26,5 hodín a pri druhom 2,5 hodiny.
    Teraz som v 38tt takže ma čaká ešte aj tretí pôrod a asi to bude sekcia lebo malá je v polohe KP, tak si asi vyskúšam aj tretiu alternatívu lebo už viem čo je to dlhý ťažký pôrod a aj čo je rýchly ľahký pôrod. ;-) ;-)

  • anonym
    10.06.2011, 16:51

    aj ja by som chcela prispieť svojim zážitkom z pôrodu,aj ked to su už 2roky,živo si spomínam ako sa na mna sestrička vyvrieskala,ked ma lekár poslal na pôrodnu sálu a ja som ešte nebola otvorená na pôrod.Ale pekne poporiadku,kedže som bola po termíne tak ma lekár poslal do nemocnice si poležať 1.5 kedže bol štatny sviatok,ani si ma tam lekári nevšimli.Potom týžden nič,akurat ráno a večer vyvolavačka,kedže boli ozvy ok,nič so mnou nerobili,lebo mali viacero mamičiek ktoré už išli rodiť.O týžden dalši sviatok 8.5 zase sa nič nedialo!to už som bola trošku nervozna :s Až 10.5 počas návštev mi začali bolesti,večer o 22.00 to už bol masaker.Doktor/veelmi zlatý musim dodať/ma o 23.45 poslal na porodnu sálu.No a ked som prisla tam,a sestričke som oznámila,že si mam u nich počkať kym sa nezačnem otvátať nastal pre mna strašny šok,kedže som ako prvorodička nič take nečakala,ako som už písala na začiatku,že sa sestrička na mna vyvrieskala,normalne som mala slzy na krajíčku.Ked tam dobehol doktor,že čo sa deje,bola ešte aj drza!!!krava jedna!!!!Zlatučky pán doktor sa ma "ujal" zobral ma do porodneho boxu,na polohovatelne kreslo,aby som počkala,že o chvilu pride na mna pozrieť.Asi o 15min dobehol s vankušom a prikrývkou :D zlatučky bol.Chodil pozerat každu hodinu,ale nič!Tak mi asi o 4tej rano prepichol plod.vodu,ale upozornil ma dopredu.Lenže ani to nepomáhalo,tak mi asi o 6tej ani neviem presne,od bolesti som nevnímala urobili klystír,ked som zaspala na záchodu :lol: áno,posediačky!!!Tak sprcha,lahnuť na poloh.kreslo,či ako sa to vola,a potom len infuzie do žil,aby som sa rýchlejšie otvorila.Tiež mi sestrička pri prvom zatlačení tlačila na brucho,ale nie moc,nebolelo ma to,a na druhe zatlačenie bol maličky vonku.Aj ked ma doktor nastrihával,zašívanie bolo bezbolestne a ešte som sa pri nom nasmiala,ked mi doktor hovoril zážitky :P , suma sumárum porod super až na sprostu sestričku,a s podobnou som sa stretla aj na novorodeneckom ale to je už na druhý príbeh :-)

+ -
Príspevkov: 19