Diskusie

Problémy so správaním dcéry a ako sa zachovať...

Ahojte,
ja by som potrebovala poradiť ohľadom svojej dcéry. Má 6 rokov a v septembri nastupuje už do školy. Máme ešte dvojčatá chlapcov sú od nej o 4 roky mladší.
Neviem ako sa zachovať alebo čo urobiť v niektorých situáciách, ktoré sú v našej rodine a v jej správaní dosť časté. Prípadne ako ju motivovať alebo ako sa zachovať. Ak mi niekto bude vedieť poradiť, prípadne mal niečo podobné s dieťaťom, budem rada keď mi napíše.

Problémom je napríklad, že ju musím pomaly vždy prosiť aby sa obliekala, alebo upratovala či jedla. Keď niekam ideme napríklad von alebo na výlet, na ktorý aj chce ísť, tak aj tak jej všetko neskutočne dlho trvá, musíme ju  niekoľkokrát hnať aby sa obliekala, ak jej zoberiem za to nejakú hračku (keď už neviem čo robiť), tak začne vrešťať a neoblieka sa už vôbec. Skúšali sme to aj tak, že sme jej dali čas na to aby sa obliekla napríklad, že keď bude veľká ručička na osmičke nech je hotová. Ale nepomohlo to, nepomáha ani súťaženie kto bude prvý oblečený ani nič podobné. Neviem ako ju motivovať.

S jedením je tiež problém, často nechce jesť, pritom musí byť dosť hladná, povie napríklad že ju napína a skončili sme, potom má stiahnutý žalúdok a nechce ani obľúbené jedlá. Boli sme aj u doktorky, predpísala nám Peritol alebo som jej dávala aj nejaké sirupy na podporu chuti do jedla, ale málokedy sa stane že príde za mnou, že je hladná.

Upratovanie je pre ňu ďalší problém, platí to isté ako s obliekaním. Veci porozhadzované všade. Dnes mala narodeniny, chceli sme to ísť osláviť, len som pred odchodom chcela aby si upratala, lebo prídeme podvečer a budú sa deti kúpať, večerať a nestihne upratovať tak sme chceli že nech si pred odchodom ešte uprace izbu. Aj začala ale stále sa niečím iným zaoberala, pravdaže nami stanovený čas prešvihla, po hodine som to vzdala s tým, že nejdeme nikam. Ani sme nešli, ona nič, ako keby jej to bolo jedno. POtom muž šiel s chlapcami do pivnice a keď zistila že nie sú doma, začala revať že aj ona chce von a ako keby sa prebudila, že chce ísť tam kde sme predtým ísť chceli a že chce ísť hneď... povedala som jej, že už je veľa hodín, že to už nestíhame a mala urobiť to čo sme jej povedali, čo neurobila. Vôbec neviem ako som sa mala zachovať alebo čo jej povedať alebo ako ju prinútiť aby urobila to čo má. Nezabralo ani to, že som povedala, že keď si nestihne upratať, nikam nepôjdeme. A takto sa s ňou naťahujeme vždy.

Je pravda, že ako sa chlapci narodili nemôžeme sa jej toľko venovať ako predtým, jednoducho sa to niekedy nedá.
Školy sa obávam, ona je inak veľmi šikovná, patrí k najšikovnejším v škôlke, vie čítať, počítať... rýchlo sa vie naučiť akúkoľvek básničku, vie veľmi veľa vecí, je ukecaná, hoci Ďalším problémom je, že sa nechce nikomu pozdraviť aj keď ju niekto pozdraví ona je ticho. Neviem ani tu ako sa zachovať, či jej povedať: Pozdrav sa, alebo to nechať tak alebo neviem. Viem, že tu píšem toho veľa ale naozaj by mi pomohlo keby mi na toto niekto odpísal, čo robiť. Chodíme aj na logopédiu, ona väčšinou absolútne nespolupracuje ani u logopedičky, cítim sa tam vždy trápne, správa sa ako rozmaznané dieťa, naťahuje čas... doma keď cvičíme tak to isté, ale teraz už aspoň trochu začala spolupracovať aj to som jej povedala, že budeme cvičiť do rána kým to nebude robiť ako má... Nevie sa tak normálne ani tešiť z vecí, ktoré dostane napríklad na narodeniny, neváži si veci, hračky povaľuje všade po zemi. My jej málokedy kúpime hračku, ale ostatní jej stále niečo nosia, ona je tým asi už presýtená neviem. Pritom vždy vravím aby jej nič nenosili. Nevravím, vie sa z niektorých vecí aj tešiť ale to je veľmi málo... príde mi to ako nevďačné dieťa čo si nič neváži. Neviem ako by som to ovplyvnila alebo zmenila, nechcem aby z nej bolo rozmaznané dievča čo si nič neváži. Ďakujem.

  • Iva
    18.06.2012, 14:48

    Ahoj, ja by som ti poradila detskú psychologičku, nie preto že si myslím že ju tvoja dcéra potrebuje ale preto že človek ktorý sa deťmi zaoberá vie veľmi dobre poradiť kde robíš chybu a čo treba napraviť alebo kde vlastne vzniká problém ak nejaký je. Možno odhalí kde vzniká jej nezáujem a osobne si nemyslím že je rozmazlená len nevie presne vyjadriť svoje pocity tak vyvádza. Želám veľa síl.

  • janicka
    18.06.2012, 23:03

    Ahoj, ja si myslím, že tvoja dcérka proste normálne žiarli na svojich bratov a preto sa snaží na seba upútať vašu pozornosť. Myslím si, že na nu asi kladieš neprimerané nároky, možno sa ti zdá, že už je veľká, ale podľa mna 6ročné dieťa ešte nie je schopné vnímať čas tak ako my dospelí, jednoducho je to pre nu neznámy pojem, ktorý si nedokáže predstaviť. Pamatám si v tomto veku svojho staršieho syna, mýlil si pojmy ako včera a zajtra a očakávať od neho aby sa do nejakého časového limitu sám obliekol alebo upratal si hračky bolo proste absolútne nemysliteľné. Samozrejme, každé dieťa je iné, ale ja teda nepoznám ani jedno 6ročné dieťa, ktoré si samo a ochotne uprace detskú izbu. Ja si myslím, že by pomohlo, keby ste si niekedy našli čas len pre nu, neviem, či máte možnosť dať niekedy chlapcov babičke a venovať sa napr. jeden den len svojej dcérke, myslím, že to potrebuje. Určite nie je nevďačná, to že hračky sa povaľujú po zemi, neznamená že si ich neváži, jednoducho je ešte malá aby si vedela vážiť veci tak ako si to možno ty predstavuješ. Dnešné deti majú veľa hračiek, takže je to asi normálne, že si ich tak neopatrujú, ako keby mali len jednu bábiku ako moja mama, ked bola malá. Moj starší syn sa vobec nechcel hrávať s hračkami, pokiaľ sa niekto nehral s ním, jeho izba bola stále uprataná, ked bol doma sám a poviem ti bola som z toho nešťastná. Teraz mám 1,5-ročného syna a hračky sa povaľujú po celom byte, aj ked frflem, že ich musím upratovať, som šťastná, že toto dieťa sa vie aspon polhodinu samo zahrať. :) Ja by som skúsila pozitívny prístup, treba ju pochváliť, ked sa sama oblečie, povedať jej, že je šikovná, že si na nu hrdá, možno by pomohlo, keby si ju zapojila do obliekania mladších chlapcov a pochválila ju, že ti pekne pomohla s nimi, neviem, treba skúšať, hádam dačo zaberie. Držím ti palce. 

  • monči
    19.06.2012, 13:30

    osobne si myslím,že máš doma normálne 6 ročné dieťa.nemôžeš od nej chcieť,aby vedela,čo je to čas,alebo aby chápala rozdiel medzi hodinou a minutou.aj tebe občas čas uteká rýchlo alebo pomaly.a ona je len dieťa. -že sa nechce obliekať?no,čo ja poznám deti,tak väčšina detí doma nespolupracuje,dokonca aj v škôlke im to dlho trvá.motivácia?asi skôr žiadna.len upozorňovanie,pripomínanie............a to isté platí o upratovaní? -že sa začne hrať pri upratovaní?aj mne sa stáva,že upratujem a pozabudnem sa,pretože zrazu zbadám staré fotky,zabudnuté veci.............a to som dospelá. -neváži si hračky?ani sa jej nečuduj,ked ich má plnú detskú izbu.treba len prízvukovať,že nie vždy všade je to samozrejmé,že deti majú veľa hračiek,ale či to zaberie na takéto "staré" deti,to neviem.len to skúšame touto cestou.   -logopédia?musíš tam byť s ňou?možno keby si tam nebola,bude lepšie spolupracovať,veľa detí je takých -juj a jedlo?ak nie je podvíživná,ak nemá iné problémy,tak ju nenúť.kamoškina dcérka tiež papá strašne máličko a ak ju na začiatku nútila,bolo jej zle a vracala jej.proste má menší žalúdok a málo sa do neho vojde.treba ponúkať menšie množstvá a ked tak častejšie   inak si myslím,že máš doma fakt úplne normálne zdravé 6 ročné dieťa,ktoré chce mať svoju osobnosť,chce byť milované a chce mať detstvo.

  • maminkaIvanka
    20.06.2012, 12:27

    Ahoj, vobec si nemyslim, ze Tvoja mala potrebuje pomoc. Je to uplne normalny vyvoj, moja mala bude mat tiez takmer 6 rokov, tiez ju musime do vsetkeho hnat, aj do upratovania, aj do jedla aj do obliekania....Niekedy prekvapi, ze sama sa dokaze rychlo aj najest aj upratat izbu, ale je to vynimocne. Ked sa mi narodil druhy syn, ziarlila a svoju ziarlivost prejavovala tym, ze okrem maminky bojkotovala vsetkych a vsetko. Je velmi dolezite, aby si bola s malou sama niekedy bez synov. Skus aj Ty niekedy len tak si ju zobrat na kolienka, precitat rozpravku, porozpravat o "zenskych" veciach (v jej hlavke samozrejme o barbinach, kamaratkach v skolke a pod.), zobrat len ju na prechadzku, u nas to zabralo na 100%, teraz dokonca neprekaza ked zoberieme na nasu babsku jazdu aj maleho, je priam unesena, ze mamka sa venuje jej a len jej, dokonca chape, ked mam maleho na rukach a  absolutne neziarli. Len to co davam jemu, musim v ruzovom dat aj jej. Niekedy samozrejme padam od unavy vecer ked ich ulozim spat, nechce sa mi uz absolutne nic, ale ked vidim, aka je stastna a spokojna tak to stoji za to. Tiez sme sa dohodli s ucitelkami v skolke, aby zvladla obdobie ziarlivosti po narodeni syna co najlepsie, tak som ju napr., vyberala zo skolky o 12,00 predtym ako isli spat, to bolo terno, ze mamka je s nou aj s bracekom a nenechala som ju v skolke....Tiez to zabralo na 100%. Tie nase deturence vsak stoja za to, aby sme sa im v prve roky zivota odovzdali uplne, vsetko sa nam vrati...Skus to mas krasne deti, krasnu rodinu, uzi si to....

  • bertyna
    25.06.2012, 22:15

    ahoj, ked tak citam o tvojej dcere, mam presne tie iste problemy, akurat, ze nasa ma 5 a dvojicky su dievcatka. Este do skoly neide, ale k samostatnosti aku si u nej predstavujem ma poriadne daleko. My s manzelom si myslime, ze vsetko sposobuje ziarlivost.Neide o nieco zle, myslim,ze je to normalny jav, s ktorym sa musia rodicia 2 a viac deti pobit. Presne viem, ako to vyzera s chystanim sa von. vychadzam z bytu spotena, neupravena, zadychcana, a vsetci na mna gania,ze co tak dlho robim. Proste, keby sa nasa starsia aspon sama obula, ale so vsetkym na mna caka, akoby odmietala byt samostatna, ked vidi, ze beham okolo dvojiciek. Ked ma dobru naladu, tak na nu plati hra, ze je starsia sestra a ukazuje malym co a ako treba robit. ked naladu nema, tak neurobi nic, este mi to stazuje aj tym, ze okolo nej musim viac behat ako okolo dvojiciek - stale ma nejake poziadavky (toto neviem,..podaj mi to,...kde mam... a podobne.) V najhorsom pripade mi rupnu nervy a navrieskam na nu, potom uz vie co ma robit, v lepsom pripade ju chvalim za kazdu malickost a tak posuvam dopredu v jej chystani. S jedenim mame takisto problemy, riesime to tym, ze obmedzujeme sladkosti -kolacik, zmrzlinu a pod. podmienujeme zjedenim normalneho jedla. Ustavicne skusame nejake finty, hry, sutaze, ak nic nezabera,zase navrieskame  a udelime trest. Nedavno sme zarazili jej oblubene rozpravky,lebo odmietala zjest veceru. Mozno to niekto neuzna za spravne, ale dieta si uz zacalo uvedomovat, ze pravidelna normalna strava je nevyhnutna, a uz sa mi aj sama chvali, ked vsetko v skolke zje, obzvlast zeleninove salaty. To, ze sa jej nemozes popri dvojickach viac venovat, je v pohode, den ma totiz len 24 hodin, a ty musis stihat kopec veci, ktore su dolezitejsie ako napr. kreslit s malou. ja mam obcas aj vycitky svedomia, ked malu zamestnavam uz aj narocnymi ulohami typu "pohraj sa 5 min. s malymi,kym nieco urobim". A ona ma zrazu ako pestunka na starosti dve male deti, este aj dava pozor, aby si neublizili. Snazim sa jej to vynahradit obcasnymi vyletmi "len ona a ja", kym manzel strazi dvojicky. Cez vikendy mame dost nabity program, na upratovanie kaslem, pretoze sa chceme detom, hlavne nasej starsej aktivne venovat. naposledy ju manzel vzal na turu, kym ja som s malymi travila cas okolo chaty. vymyslame program tak, aby sme sli spolocne, ale vsetky deti si nasli to svoje. je to dost narocne, clovek je z toho utahany ako pes, ale potom dieta nema pocit, ze sme o nu nejavili zaujem, a kludne sa sama pohra v izbe a funguje bez znamok ziarlivosti. Co sa zdravenia tyka, tiez ignorovala ludi, ktori sa jej pozdravili, tak som jej parkrat doma v klude vysvetlila ako velmi sa za nu musim hanbit, ze na mna ludia pozeraju, ake mam nevychovane dieta, a ze som z toho strasne smutna. A zabralo to. zakazdym, ked sa pozdravi, ci odzdravi, jej hned poviem, ze som na nu pysna. Mozno si na nu viac nervozna, dieta odmieta vsetko, lebo chce viac lasky a pozornosti. Mozno staci uplna malickost - napr. ja vezmem kazde rano vsetky tri k nam do postele a mojkame sa, blaznime - a vsetky su spokojne, Laughing Okrem ocka, lebo nestiha do skolky a do prace.Wink netrap sa preto, skus sa viac uvolnit, ries problemy postupne ( urcite nechci od malej vsetko naraz) a bud rada, ze napriek neporiadku v izbe je tvoja mala inteligentna, sikovna a hlavne zdrava. Urcite nie si so svojimi problemami sama , tak drzim palce, nech sa vam dari.

  • mirka
    12.11.2013, 15:12

    dnes som prisla do skolky pre 3 ročneho syna ktory od septembra je chory takže dokopy v skolke bol tri tyzdne. oznamila mi dnes ze nespolupracuje..ci vobec on počuje?? že sa nevie utriet do utieraka kde je jeho znacka s čerešnami :)že sa nevie obliect ked idu von  a kedže maly ešte nerozprava že je uplakany ...a podobne veci.... neviem co s nim ale nieje prijemne pocuvat kritiku aj ked je možno pravdou,no každe dieta ma iny vyvoj. no plakal mi asi pol hodinu ako sme odisli zo skolky ... uz neviem co si mam mysliet čo je pravda a co dalej. :(

+ -
Príspevkov: 6