Problémy so správaním dcéry a ako sa zachovať...
Ahojte,
ja by som potrebovala poradiť ohľadom svojej dcéry. Má 6 rokov a v septembri nastupuje už do školy. Máme ešte dvojčatá chlapcov sú od nej o 4 roky mladší.
Neviem ako sa zachovať alebo čo urobiť v niektorých situáciách, ktoré sú v našej rodine a v jej správaní dosť časté. Prípadne ako ju motivovať alebo ako sa zachovať. Ak mi niekto bude vedieť poradiť, prípadne mal niečo podobné s dieťaťom, budem rada keď mi napíše.
Problémom je napríklad, že ju musím pomaly vždy prosiť aby sa obliekala, alebo upratovala či jedla. Keď niekam ideme napríklad von alebo na výlet, na ktorý aj chce ísť, tak aj tak jej všetko neskutočne dlho trvá, musíme ju niekoľkokrát hnať aby sa obliekala, ak jej zoberiem za to nejakú hračku (keď už neviem čo robiť), tak začne vrešťať a neoblieka sa už vôbec. Skúšali sme to aj tak, že sme jej dali čas na to aby sa obliekla napríklad, že keď bude veľká ručička na osmičke nech je hotová. Ale nepomohlo to, nepomáha ani súťaženie kto bude prvý oblečený ani nič podobné. Neviem ako ju motivovať.
S jedením je tiež problém, často nechce jesť, pritom musí byť dosť hladná, povie napríklad že ju napína a skončili sme, potom má stiahnutý žalúdok a nechce ani obľúbené jedlá. Boli sme aj u doktorky, predpísala nám Peritol alebo som jej dávala aj nejaké sirupy na podporu chuti do jedla, ale málokedy sa stane že príde za mnou, že je hladná.
Upratovanie je pre ňu ďalší problém, platí to isté ako s obliekaním. Veci porozhadzované všade. Dnes mala narodeniny, chceli sme to ísť osláviť, len som pred odchodom chcela aby si upratala, lebo prídeme podvečer a budú sa deti kúpať, večerať a nestihne upratovať tak sme chceli že nech si pred odchodom ešte uprace izbu. Aj začala ale stále sa niečím iným zaoberala, pravdaže nami stanovený čas prešvihla, po hodine som to vzdala s tým, že nejdeme nikam. Ani sme nešli, ona nič, ako keby jej to bolo jedno. POtom muž šiel s chlapcami do pivnice a keď zistila že nie sú doma, začala revať že aj ona chce von a ako keby sa prebudila, že chce ísť tam kde sme predtým ísť chceli a že chce ísť hneď... povedala som jej, že už je veľa hodín, že to už nestíhame a mala urobiť to čo sme jej povedali, čo neurobila. Vôbec neviem ako som sa mala zachovať alebo čo jej povedať alebo ako ju prinútiť aby urobila to čo má. Nezabralo ani to, že som povedala, že keď si nestihne upratať, nikam nepôjdeme. A takto sa s ňou naťahujeme vždy.
Je pravda, že ako sa chlapci narodili nemôžeme sa jej toľko venovať ako predtým, jednoducho sa to niekedy nedá.
Školy sa obávam, ona je inak veľmi šikovná, patrí k najšikovnejším v škôlke, vie čítať, počítať... rýchlo sa vie naučiť akúkoľvek básničku, vie veľmi veľa vecí, je ukecaná, hoci Ďalším problémom je, že sa nechce nikomu pozdraviť aj keď ju niekto pozdraví ona je ticho. Neviem ani tu ako sa zachovať, či jej povedať: Pozdrav sa, alebo to nechať tak alebo neviem. Viem, že tu píšem toho veľa ale naozaj by mi pomohlo keby mi na toto niekto odpísal, čo robiť.
Chodíme aj na logopédiu, ona väčšinou absolútne nespolupracuje ani u logopedičky, cítim sa tam vždy trápne, správa sa ako rozmaznané dieťa, naťahuje čas... doma keď cvičíme tak to isté, ale teraz už aspoň trochu začala spolupracovať aj to som jej povedala, že budeme cvičiť do rána kým to nebude robiť ako má...
Nevie sa tak normálne ani tešiť z vecí, ktoré dostane napríklad na narodeniny, neváži si veci, hračky povaľuje všade po zemi. My jej málokedy kúpime hračku, ale ostatní jej stále niečo nosia, ona je tým asi už presýtená neviem. Pritom vždy vravím aby jej nič nenosili. Nevravím, vie sa z niektorých vecí aj tešiť ale to je veľmi málo... príde mi to ako nevďačné dieťa čo si nič neváži. Neviem ako by som to ovplyvnila alebo zmenila, nechcem aby z nej bolo rozmaznané dievča čo si nič neváži. Ďakujem.
Okrem ocka, lebo nestiha do skolky a do prace.