Ahoj, tak môj malý chodí do škôlky od minulého roka, ale v poslednej dobe je taký ako tvoj. Má tri a pol roka, ale momentálne si myslím ,že aj ja budem chvílami z neho na psychiatriu. Ráno si chce obliecť len čo si on vyberie, aj keď je zima tak chce krátky rukáv..., nedá si povedať, všetko si vymáha plačom, staršiemu robí zle a ten slovník ani nehovorím. No jedovaté a protivné decko je z neho :*-( 

Len teda dúfam, že ho toto časom prejde a asi teraz len pevné nervy. Moc som ti neporadila, ale aspoň vieš, že nie si sama s takým jedošom  ;-)

Viem , že teraz je také trucovité obdobie u neho....a ešte asi aj u tvojho...no ale ked to takto pôjde ďalej, neviem čo z neho bude...a zo mňa už duplom... Pevné nervy aj tebe........      

boze ako by si o mojom starsom synovi /4r/ pisala .... tiez v skolke v pohode ale pride domov a je otrasne co robi za vsetko sa uraza a place uplne sa sam dohana do extremu minule sa mi skoro dovracal co sa tak rozplakal a nicim sa nedal utisit a vysvetlit si co a ako... tiez si lamem hlavu nad tym co s nim ... zatial som na nic neprisla .... :( vyvadza uplne za vsetko za uplne malickosti.... :(

No tak my sme na tom podobne.Nas stvorrocny syn je v skolke ako anjelik,ucitelky ho chvalia aky je sikovny,ako poslucha,hracky si po sebe uprace,pomaha druhym detickam a doma pravy opak.... tiez sa za vsetko oduva,za hocijaku malickost hned place,hracky porozhadzuje po celom dome,odvrava..... vobec nevieme ako na neho  :-( :-( :-(

no ahojte,

aj moja mala zacala chodit od septembra do skolky, Do vtedy doma fungovala uplne v pohode. Teraz je ale doma jedovata, vsetko chce, neposlucha, za vsetko place. Neviem, ci ju ta skolka zmenila, pretoze tam poslucha na slovo a je dobrucka, ale akonahle prideme domov, potrebuje sa asi vyburit.....

Ahojte, zaujala ma tato tema, syncek chodi tiez do skolky, ale co opisujete nepozname. Maly je vzdy prirodzeny a nemeni takto extremne spravanie. Jedine medzi 2 a 3 rokom mal obdobie vzdoru, taky bol hnusny ze az, ale prezili sme to a teraz je uz vybureny a kludny. To co pisete vy, som este nepocula ani necitala. Co keby ste hodili otazku do casopisu? Tam by sa tomu mohli venovat, hlavne ked sa to tyka viacerych a aj odpoved by mohla byt kvalitnejsia. Drzim palce a vela stastia s detickami 

http://www.mcbublinka.sk/index.php?s=poradmesi11

tu je o tom trocha pisane

Ahojte...tu autorka témy....
Vždy bol čertik....že živý, prefíkaný, ale tesne pred škôlkou sa tak skludnil, zmenil, že si nechal veci vysvetliť, nerobil okolo ničoho žiadny cirkus....Proste bol dobručký...
Prvé dni v škôlke super.....aj doma bol kludný, akurát asi z toho že kým sa adaptovali tie deti tak tam moc nenaspali a potom doma nevystrájal....
No a tento cirkus nastal len tento týždeň od pondelka.... :*-( :*-( :*-(

možno sa niečo stalo v škôlke,možno to niekde videl a napodobňuje a možno len skúša.je veľa možno.ako reagovať na amoky ti neporadím z vlastnej skúsenosti,budú to skôr len rady typu,čo som počula a čítala,takže ak o také nemáš záujem,toto tu preskoč.vraj pomáha nevšímať si dieťa,odísť z miestnosti (ale nenápadne ho sledovať,aby si neublížilo),silno objať,aby sa nemohlo metať.v riadnom amoku vysvetľovanie nepomáha,ani dohováranie,kričanie,nič.musí vraj len prejsť.

a k tomu obliekaniu.do škôlky by mali nastupovať deti,ktoré sa vedia samé obliecť.je pravda,že niekde berú aj mladšie deti,ale tam by mali na to učiteľky dohliadať.porozprávaj sa s učiteľkou,ale úplne normálne,možno je chyba niekde úplne inde,možno má pocit,že tvoj syn je šikovný a dobre to zvláda a venuje sa deťom,ktoré to zvládajú ešte horšie.popros ju,či by ho nemohla kontrolovať,či je správne oblečený,obutý.máš asi pocit,že sa na tvoje dieťa vykašlala,chceš na ňu nakričať,ale možno to tak nie je a zbytočne by si na ňu navrieskala.rozhovor dokáže divy.

Nas maly toto robil, ked bol u opatrovatelky. Asi po dvoch mesiacoch u nej zacal vecer co vecer strasne vyvadzat, hadzal sa o zem krical ako o zivot, nic nechcel, trvalo to zakazdym take dve hodinky, potom uplne vycerpany prestal, ale bol strasne precitlively....... A tak som dala v praci vypoved a spravanie sa znormalizovalo. Z toho vsetkeho mi vyslo to, ze kedze bol u opatrovatelky od pol osmej rana do pol siestej vecera, zvykol si, ze vlastne ona je mama (mal rok - do roka a pol) a tak nechapal, preco ho vecer co vecer berieme prec. Rano ale plakal, lebo nechcel ist odo mna.. Dieta nevedelo, kam vlastne patri. A tak som doma, peniazkov je sice zalostne malo, ale maly hovori mama mne a nie opatrovatelke.

U väcsich deti to bude podobne, potrebuju si len v hlavicke utriedit, kam vlastne patria: Cez den skolka s kamaratmi, vecer a cez vikend mama......