u nas to bolo podobne, len s tym, ze starsia dcera nastupovala do skolky ked mladsia mala 1 rok. od septembra vsetko ok, ostatne deti plakali a my v pohode. ale tato idylka trvala do velkej noci. potom nastal prevrat a plac skoro az do konca skolskeho roka. pani ucitelky su skusene, takze si vedeli poradit. mne to bolo zo zaciatku tazko, bolo mi to luto, ale nepovolili sme. ked sa dieta chce dlho lucit, prosi, aby mohlo ist domov a pod. no komu by to netrhalo srdce. ja som sa aspon snazila riesit to tak, ze vzdy poobede sme niekam sli aj na malu prechadzku s tym, ze som sa snazila menit trasy alebo sme isli cela rodina niekam a potom rano som vzdy hovorila terezke, ze musi porozpravat detickam kde sme boli, ci tam boli aj oni, smazila som sa najst nieco extra, aby ju to zaujalo a deti sa radi pochvalia. teraz od septembra je to uz ok aj ked niekedy este vymysla, ale uz je to zase rozumnejsi cloviecik, tak sa to da.

Ahoj, moze to byt aj tym, ze je syncekovi doma lepsie.

My sme si podobnym presli od zaciatku decembra, aj po sviatkoch. Pred dvomi tyzdnami sa to zmenilo a uz opat chodi rad. Ked sa mu nechcelo, nedal sa rano ani riadne obliect, do skolky som ho musela odniest, nechcel chodit a ostaval natruc lezat na zemi a tiez som ho musela vychovavatelke vzdy podat do narucia.

Mam ale pocit ze u nas to bolo z toho, ze tam zacalo chodit jedno dievcatko, co plakalo a plakalo a syncek sa pred nou schovaval do skrinky a bal sa jej. To dievca sa medzicasom ukludnilo, rano tam uz nie je pocut nijaky plac a tak aj maly sa skludnil. Tazko povedat. Pytala som sa stale vychovavateliek ze aky je cez den, ci sa pekne hra, ci mu niekto nerobi zle a pod. Vzdy mi povedali, ze ked som odisla, po chvili sa upokojil. Inak ked bol uz doma, tak som si nevsimla u neho nijake negativne vplyvy napr. ze by zle spinkal, ze by bol nejaky podrazdeny alebo tak.

Ale myslim ze pomohla aj zmena cesty do skolky. Ked sme chodili povodnou, tak utekal prec a nechcel ist do skolky. Tak ma napadlo zmenit cestu, asi aj to pomohlo, bol taky prekvapeny a tesil sa z pekneho noveho autobusu, ktory chodi tym smerom. Chodi nad zeleznicnou stanicou a vzdy pozerame na vlaciky. Je to taka zaujimavost pre neho pocas cesty.

Dalej maly ma velmi rad vlaciky. V Bille mali take pekne aj so zvukmi, neboli velmi drahe. Kupila som mu tri - kazde v inej farbe. To ma v skolke, na ne sa tesi, tam sa s nimi hrajka.

A syncek Ti aj povedal, ze preco tam nechce? Ci nechce o tom hovorit?

vdaka za odpovede.viem,že nie sme jediný,len ma to dosť trápi.podľa jeho slov chce zostať doma a hrať sa.lenže ja nemám dosť času sa s ním hrať,kedže som doma už s jedným synom,ktorý momentálne potrebuje dosť času a som tu sama,kedže manžel pracuje na týždňovky.viem,že sa mu už toľko nevenujem,ako predtým,viem,že sa veľa vecí v živote zmenilo,a nechcela by som,aby nastal náhodou u nás nejaký regres.tak dúfam,že to časom prejde.že je to len fáza

Monči, to je uplne normálne a bežné ... zo začiatku je všetko nové a zaujímavé a deti chodia radi, hoci niektoré prejdú obdobím ranných plačov, zvyčajne plačú len pri matkinom odchode a ako zavrie dvere, o pár minút su v pohode.

No teraz už v školke nič nové nie je. Navyše zistil, že mama je doma a ked mohol byť doma cez vianoce - potom si myslí, že može byť doma aj teraz. Dieťa ešte celkom nechápe, čo znamená skovo "prázdniny". Podla mna ani nie je dobré, že tie prázdniny sú, deti to vytrhne z režimu a potom si zvykajú o to horšie.

Ja som zažila niečo podobné s dcerkou .. prvé 2 týždne chodila v pohode, no potom ochorela, bola doma a po chorobe začala strašne plakávať. Trvalo to (nechcem strašiť...) u nás pol roka :roll:  

V žiadnom prípade nesmieš teraz popustiť a nechávať ho bezdovodne doma. A ni 1 den z týždna a už vobec nie ak si to "vyplače". Ak možeš, skús mu skrátiť pobyt v školke, napr. len do obeda (aby tam nespinkal), ale dávaj ho normálne každý den. Potom pobyt postupne zasa skús predlžiť. Možno ho to prejde, zabudne ža má plakať.

Určite to može byť aj reakcia na súrodenca... u nás tiež dcera začala žiarliť až ked bábo povyrástlo. On to možno vidí tak, že ty si doma s bábätkom a on je oložený v školke a to ten pocit krivdy ešte znásobuje. Skús mu povedať, že ani vy nie ste doma a tiež niekam chodíte, máte povinnosti. Viem, že sa deťom klamať nemá, ale niekedy to pomôže

Niekde na titulnej stránke je k tomuto článok, práve o adaptácii a ako prebieha.

http://www.mamaaja.sk/ActiveWeb/Article/1784/nechcem_ist_do_skolky.html 

tu je ten článok