maminky, neviem, či vám poradím, ale aspoň vám napíšem ten náš nástup do školky...
staršia dcéra má už skoro 5 rokov, ked mala skoro tri roky, chceli sme, že skusime školku, ked sa jej bude páčiť, tak zostane a ked sa jej páčiť nebude, nevadí, lebo som bola na materskej s druhou dcérkou / tá mala vtedy tri mesiace/...
dominke s aškolka velmi páčila, aj pani učitelky...a musím povedať, že som nikdy ani raz nezažila plač, jednoducho nikdy neplakala...al eona vedela, že je to tak, že ked sa jej páčiť nebude, nemusí tam chodiť...a nemusí spať, v podstate sa tam chodila iba zahrať s detičkami a s novými hračkami, bola tam necelé 4 hodiny...
ale ja si myslím, že ten jej prístup bol založený na tom našom prístupe...my sme jej tak ospievali tu školku, že ona si nemohla myslieť nič iné ako to, že je tam super a aj jej bude super v školke...nikdy sme ju školkou nestrašili, práve naopak...pre nu bolo trestom neísť do školky...
čiže si myslím, že medzi tie najlhavnejšie veci patrí to, aký prístup zvolíme my, rodičia...nikdy som sa jej nepýtala, aké su pani učitelky, ja sama som jej hvorila, že pani učitelky su dobré a preto si ani ona nemohla myslieť nič iné...
ale druhou hlavnou vecou /ak nie aj najhlavnejšou/ je to, či je dieťa pripravené na to, opustiť matku a byť s cudzími ludmi...či je na to zrelé ...práve som čítala v jednom časopise, že väčšina trojročných detí nie je pripravených na školku... psychicky nie su ešte zrelé...
naša dominka zrelá asi bola, kedže sme žaiden plač nikdy nezažili....
pravdu poviem, čo tu čítam tieto reakcie detičiek, neviem ako matka by som to asi nezvládla, otázka je, čo si môžme my ako rodičia dovoliť v tejto situácií...asi väčšina z vás musí nastúpiť do práce kvoli udržaniu si miesta...
tak skuste aspon detičkám tú školku "vyniesť do neba", že je tam dobre a maminka sa pre ne vždy vráti...
držím vám všetkým moc moc palce, aby ste tie plače počuli čo najmenej, lebo to musí byť naozaj dosť ťažké pre vás aj detičky....