ahoj alekri...no osvedčený trik - nevšímať si - je dosť nerealiovatelny, mam svoje skusenosti s dcerkou, ta bola strašne uvrešťaná, kolkokrat mi spustila v meste a jediny sposob ake vyjsť zo situacie bolo odniesť ju preč, ta sa jednoducho hodila o žem, teiž ked sa jej niečo spriečilo, hned:*-( :*-( :*-(  Ludia sa otačali, no :ups: hambila som sa ako pes a čo urobíš??? No prvu taku fazu mala okolo 3 rokov, potom bolo chvilu klud, potom zasa po 4 rokoch a odvtedy v nepravidelnych odstupoch.

NNapr. aj dnes rano došla ofučana, že sme ju zobudili, že až manžel dal jednuu vychovnu po zadku, potrucovala v izbe a došla ako vymenená...nemysli si, my ju nebijeme;-)  to len tak akože, ale to už vie, že prekročila jednoznačne hranicu.

Ty to maš o to horšie, že to maš dvojmo:-S  No aj naš maly trucuje, už ho to chytá, ale len chvilku vždy, sa neda porovnať, ja nevšímam... tak ho to prejde. Henku sme zo začiatku utešovali a robili sme asi velku chybu:-(

Tak ako pisala Sandra jednoducho to ignorovat nic ine nezabera...aj moja tym presla mala zachvaty raz revala potom sa hodila o zem...a ked sme boli na preentivnej na tri roky tak som to hovorila doktorke a tiez mi radila nechat to tak lebo ak si to budeme vsimat bude to horsie ...ze si vydobijaju to co chcu ze su mudrejsie tak to skusaju revom

bude to tazke odbobie ale musis to len ignorovat

drzim ti palceky

My toto obdobie máme asi tak týžden. Stačí akákoľvek maličkosť a on sa mi hodí o zem , histerický záchcat plaču.....:*-( :*-(  Už som z toho hotová.:*-(  Dnes nám to urobil vonku, myslela som že sa zahrabem do zeme od hanby...Jednoznačne sa musí naučiť že nie všetko môže mať, sú určité hranice a ja zo svojho nepovolím aj ked mi bude skákať a pritom plakať.Ak máte ešte nejaký dobrý nápad, radau tak poradte.:tup:

no nič, len sa musiš tvariť že nič sa nedeje, teda pri takom malom, deti v tom hysaku aj tak vypnu a nič nevnímaju...ale niekedy sa dalo, že som jej niečo ine "veeelmi zaujímavé" ukázala a "zabudla" ale nie vždy sa to da, to musiš vystihnúť, ked sa ten záchvat iba blíži, ked prepukne, už je neskoro:green:

Je k tomu potrebná obrovská trpezlivosť a moje vrece trpezlivosti sa nejak míňa, budem ho musieť doplniť.....:roll:

dievčatá, nam sa pri Heni podarilo už dopracovať do štádia, že sme nie odolní, ale IMÚNNI:lol: :lol: :lol: 8)

baby dneska pri skladani siat som mala zapnutu telku a nahodou na jednotke islo o detoch....vzdor deti a hovorila tam psychologicka ze detom do 7 mesiacou treba dat lasku ak placu a placu ....a u starsich to len ignorovat ak to urobia v byte a mate dve deti ze to prve budi to druhe tak zatvorit ho do izby a nechat ho vyplakat...jednoducho to musime tym prejst asi kazde dieta ma obdobie vzdoru

A maminky starich deticiek, ako dlho to trvalo? Najma taka ta akutna faza. ja mam 3 rocnu dcerku a rocneho synceka a teda dcerka mava taketo zachvaty cca rok, no dnes sme opat skocili s revom. Skusam ignorovat, niekedy sa to da, ale ked ste vonku, alebo ked mse nachystany napr. von, komplet obleceni, maly caka, tak je to dost tazke, aj ked najradsej by som ju zavrela doma a nechala vyzurit a vyrevat. Co sa samozrejme neda:s

Ahojte.
No my sa učili na psychológii a na pedagogike, že u dieťaťa je prvotný vzdor úplne normálny a nič tým nesleduje. No postupne ako si začína uvedomovať seba atď. prichádzajú dalšie obdobia vzdorov - toto správanie je už naučené a je zlozvykom. A aj výchovnou chybou. Teda ked sme zo začiatku pri takýchto výstupoch dieťa ľutovali, potom  bude chcieť vždy takto upútavať pozornosť.
Ja som bola na to pri synovi pripravená, lebo som bola častým svedkom takýchto výbuchov u sestrinkho syna - tomu ked sa niečo nepáčilo, hodil sa o zem a  strašne reval. A sestra mu vždy dohovárala, pekne rozprávala alebo po ňom kričala. Povedala som jej, nech si ho nevšíma. A naozaj ho to po čase prešlo.
Náš Artur ked začne takto vyvádzať, povieme mu, že sa takto správajú hlúpe deti alebo malé deti čo nevedia rozprávať. Nech nám kludne povie čo sa mu nepáči, inak ho necháme samého v izbe a aj to pomáha. :-)
A  musíme detičky chváliť celý den ked sú dobré. ;-)

aj my sme chodili vreštiaci po celom sídlisku :ups:  už som sa hanbila po jednej ceste chodiť :ups: :lol:  u nás pomáhalo "ignorovanie" a tíško za ruku ísť domov :s  sme tam dcéra hodí "záchvat" ale to je "tvrdá" povaha. a syn tak tej je našťastie kľudný stále. ;-)
pevné nervy ;-)

No ak z toho vyrastu tak pls nech velmi rychlo. u nas je to isle ale zacinam mat pocit ze velmi pomaha sa k  nej klaknut a vysvetlit. aj ked je to o nervy ale zda sa mi ze to zabera. ale aj sa mi stane ze zvysim hlas alebo ignorujem plac. :D