Uplne chapem tvoje obavy...My sme to zvladli v pohode,dokonca ukazkovo,na to ze moj syn bol vychyreny raubir,tak si ho ucitelky nevedeli vynachvalit.Telefonovat sme mali zakazane,ucitelky si pobrali nase cisla a v case nudze mali volat ony.No a vsetkym pekne chutilo,nik im vobec neplakal,dokonca ani take deti,ktore obcas plakali v bezny den v skolke.Mali velmi nabity program a vecer padli do postele ako zabiti (vraj)...Moj syn uz ma 8 rokov,ale stale spomina ako bol v skolke v prirode,stale mi hovori nejake smiesne historky a zazitky odtial,myslim,ze si to uchova v pamati na cely zivot.A to som ho povodne nechcela pustit!Niektore mamicky dokonca deti nepustili,koli tomu,ze sa bali odlucenia a potom banovali...smelo do toho,ved keby nieco,prides ponho,dohodni sa s ucitelkou,ze ak si bude zelat ist domov,tak ze pre neho pridete - ale ten tyzden sa da v pohodke vydrzat a ver mi,ze urcite nezavolaju ;-)

ahoj jullia,

moj syn bol v skolke v prirode minuly rok, teraz je uz prvak. najskor nechcel ist, ale potom sa tozhodol, ze pojde. a velmi sa tesil. tiez sme mali stretnutie s ucitelkami a dostali sme zoznam veci, ktore bolo treba zobrat. hlavne treba spravit nejake opatrenia proti kliestom. moj syn sa velmi tesil, horsie som to prezivala ja, hlavne v prve dni, ked nebol doma. nase telefonne cisla sme odovzdali uc. v skolke, aj my sme mali c.t. do chaty, kde byvali ale nepouzili sme ho. syn sa odtial vratil stastny, s kopou zazitkov a zostali mu fotky na pamiatku. doteraz na tie dni spomina. hlavne teraz, ked idu skolaci z ich skoly ale az tretiaci a je mu luto, ze jeho trieda ist nemoze.

 

Veľmi vám ďakujem dievčatá zo odpovede, no najmä za podporu, lebo presne ako ste písali, asi sa najviac obávame my - maminy. Potešili ste ma, že je to pre deti super zážitok, tak keď mi bude smutno, budem si pripomínať, že je to dôležité pre jeho spomienky, zážitky...
A tie tel. čísla, tak asi to tak bude aj tu...že ich zozbierajú. Bude to strašne zvláštne nevidieť svoje dieťa a ani o ňom nepočuť čo robil celý deň.
Je to iné, keď to človek prežíva z druhého brehu, ako rodič. Každopádne mu chcem dopriať, aby zažil to, na čo sa sám teší.
Ešte raz vďaka.

Julka, ahooooooj. :D
Tak Jurko ide relaxovať... napíšem Ti zatiaľ, čo ma napadne.
Ak má nejaké lieky a alergie /asi nie, však?/, treba dať učiteľkám dávkovanie a lieky do ruky, nie dieťaťu do tašky. Aj to sa stáva. :s
Dávajú sa  telefónne čísla rodičov, na ktorých sú nonstop zastihnuteľní, ďalej prefotený preukaz poistenca. 
Neviem, či to škôlkárom povolia, školáci si nosia trvanlivé potraviny - napolitánky, piškóty, cukríky. Neviem len, či by škôlkári neprehnali a nedostali žalúdočné problémy po prvom dni. :wink:
Čo sa týka oblečenia... daj mu také veci, ktoré sa ľahko obliekajú, nohavice na gumu,  nie veľa gombičiek, topánky ak má na suchý zips, dosť ponožiek a inštrukcie, ako si pobaliť veci, aj keď to určite budú robiť učiteľky. Všetky veci podpíš - od zubnej kefky po prezuvky.
Neboj, určite im učiteľky  urobia taký bohatý a veselý program, že si deti na rodičov málokedy spomenú. Mám skúsenosť, že hlavne tí starší plačú pri odchode domov.
K telefonovaniu... nevolala by som... niektorí rodičia vyvolávajú a pýtajú si k telefónu dieťa, to potom narieka, ostatným deťom je ľúto, že im nevolali. Ak by mal každý volať, tak učiteľky len podávajú informácie... Veď ak by nedajbože niečo, uciteľky zavolajú. Ak Vám ponúknu, že môžete večer volať, tak kľudne, ale to je na nich.
ŠVP je super zážitok pre deti a hlavne obrovská skúsenosť, ktorá ich posunie ďalej. Zistí, že dokáže niečo celkom sám, je 24 hodín v podstate s cudzími ľuďmi a učí sa rešpektovať pravidlá, ustupovať, pomáhať,  vyskúša si svoje vodcovské schopnosti... 
A rodičia si možno poplačú a budú hrdí na svojich malých veľkých drobcov.
Inak, aj my dvaja sa chystáme. :wink:

Mamita - zlatinko, pekne ti ďakujem, vidíš, také že papučky by som tuším aj zabudla. A tie tepláčky na gumičku, to ano, budem na to pamätať. No a tie ponožky - to je pre mňa rada nad zlato, asi máš pravdu, že tam ich treba viac :))
Tak ma to ukludňuje čítať takéto veci. Jurko sa teší, a ja sa snažím maskovať tie moje obavy.
Vďaka za rady a keď už pôjde asi sem budem písať, ako to zvládam :))

Moja dcerka bola minuly rok, mala 4 a pol, bola nadsena. Boli len 4 dni, viac si rodicia netrufli, ale bolo to super. Volali sme denne:angel: , ale s riaditelkou, nie s nou, aby sme vedeli, ci netreba po nu ist - prvy raz v zivote zaspavala sama. Zoznam veci sme dostali, tak som balila podla toho, len som pridala par veci - take, co som vedela, ze si zvykne zabryzgat. Sladkosti sme balili tiez, ale to sa davalo ucitelke a ta im to davkovala. My sme to s muzom prezivali dost tazko - ale ona prisla stastna ako blcha.

sovicka- dakujem za reakciu, potešila si ma....to ma tak utvrdzuje, že to bude fajn....že treba dať dieťa ak chce isť...a potlačiť aj ten svoj rodičovský strach.