Lucka je od prvého dňa sama a na celý deň. Zo začiatku som ju chcela dávať len na 4 hodiny, ale učiteľky vraveli, že deti si potom na to tak zvyknú, že majú problém zadaptovať sa na celý deň, preto som zvolila tento postup. Prvý deň sa zaobišiel bez plaču (ja som sa tiež držala statočne až do chvíle, kým sa nezavreli dvere na triede a odchádzala som preč), prezliekla som Lucku, dokonca v škôlke aj zaspinkala (doma nespáva vyše roka) a keď sme s manželom prišli po ňu, že ideme domkov, tak rozmýšľala, či ide s nami alebo tam ešte zostane. Druhý deň už tak v pohode nebol a potom to už išlo z kopca - od vtedy plačkala (ešte na ruky, ešte pusinku, ešte postískať ...), ale učiteľka vraví, že plače len chvíľu, ale človeku sa tak zle odchádza, keď jeho dieťatko plače a počuť ho až von. Takže ráno je to s plačom, ale keď prídem pre ňu poobede a uvidí ma vo dverách, ten jej krásny úsmev a radosť v očkách, to je na nezaplatenie. Papá čo má rada a keď sa jej podarí zaspinkať tak spinká, keď nie tak sedká alebo ležká. A keď sa to ako tak začalo dostávať do "normálu", tak ochorela. Počas obdobia od marca do júla bola 2x na ATB, ale soplíky mala skoro stále. Dali sme ju zaočkovať proti pneumokokom ešte pred nástupom do škôlky. Lucka doteraz každé ráno vyjednáva, že ona do škôlky ísť nepotrebuje, že tam bola včera atď. Už sa naučila aj jednu repliku: Ty ma nedávaš do škôlky preto, že ma neľúbiš, ty ma dávaš do škôlky preto, lebo že ma ľúbiš a musíš. Ja viem, že sa mi v škôlke nepáči, ale aj tak tam musím ísť. Najväčší problém vidím v tom, že Lucka je veľmi nepriebojná v škôlke sa nechá obtĺkať, strkať, škriabať. My sme ju od malička učili, že sa biť nesmie, ale brániť sa môže, ale Lucka ani nevráti. Od 07.07. do 11.08. majú prázdniny a už teraz som zvedavá ako bude reagovať, lebo už teraz vraví, že tam nepôjde :-S . V podstate si ešte na škôlku celý čas zvyká...