Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Fyzicke tresty u deti

Chcem sa opytat, aky mate nazor na fyzicke tresty u deti. podotykam, ze mam na mysli len a len tresty ako "jedna vychovna" po zadku, skratka take capnutie po zadku, pripadne po ruke, nie zmlatit dieta tak, ze si tyzden nebude moct sadnut alebo ze z toho bude mat modriny. takisto nemam na mysli fackanie, ci udery po hlavicke (s takym niecim, pochopitelne, asi nesuhlasi nikto), zaujima ma vas nazor len na tu jednu-dve "vychovne" po zadku ci capnut po ruke, ked robi nieco nedovolene.

...ano, viem, ze vysvetlovanie je lepsie, ale nie vzdy ma mama energiu a hlavne cas a priestor nieco "polhodinu" vysvetlovat ci moznost zobrat dieta z "miesta cinu", aby sa ukludnilo a zacalo chovat normalne...

...a este podotazka: ake stare boli vase deti, ked vam prvykrat "rupli nervy" a dostali jednu po zadku?

  • anonym
    02.05.2012, 13:17

    občas výchovnú treba dať...

  • anonym
    02.05.2012, 13:43

    Nasa mala dostava taku tu vychovnu asi kazdy den uz...lebo zacina vystrkovat rozky a vysvetlovanie nepomaha niekedy,tak vtedy capnem po riti,alebo ked mi stale zapina pracku,alebo sa hra so sporakom,tak jej dam po ruke,lebo som jej to x krat hovorila a ona to stale robi...  urcite jej tym neublizim... a potom aj prestane ked jej capnem. ked som jej dohovarala tak to jak hrach na stenu hadzala.... a odkedy?? jak zacala behat a byt taka vzdorovita ,,asi rok a pol cca...

  • anonym
    02.05.2012, 14:38

    Rok a pol je asi zlom :) V tom období dostal môj syn záchvat osobnosti a bojovali sme vo všetkom (obliekanie, jedenie, spanie....), dovtedy nebol problém. Po rúčke dostal, keď aj po varovaní stále otáčal gombíkmi na sporáku a podobne. Ale musím povedať, že nimi točil aj tak, len proste vytrčil rúčku, aby som mu capla. To pokušenie točiť bolo silnejšie ako to, že dostane (a iste ho to bolelo). Ale po pár dňoch prestal.
    Aj teraz dostane po zadku/ruke (3 roky), keď vie, že robí, čo nemá, bol varovaný a aj tak to robí. U nás celkom dobre zaberá 1-2-3 a ak do 3 neprestane/neurobí, čo treba, dostane po zadočku. "Nácvik" trval krátko (ale musel byť dôsledný, po 3 naozaj dať po riťke), teraz poslúchne po 2. Ale chce si naplno užiť každú sekundu, ktorú mu ešte počítaním poskytnem :) A ak niekomu ubližuje (bračekovi, na ihrisku), tak alebo dostane bez varovania (ak to bolo naozaj surové), alebo ho len odvediem preč a spacifikujem.
    Myslím, že to funguje a je to potrebné.
    A - a ešte - v podstate som si vyhranila pár vecí, ktoré sú naozaj tabu (sporák, gombíky na umývačke, vyliezanie na stôl) a tie dôsledne dodržiavam. Ostatné (napr. šťukanie gombíkmi na práčke, keď tam nič nie je) je povolené. Moje heslo: take it easy :)

  • anonym
    02.05.2012, 14:40

    A ešte mi napadlo - to capnutie funguje len vtedy, ak to nie je často a ak drobec vie, že je to krajný prípad a naozaj prekročil medze.

  • anonym
    02.05.2012, 14:41

    Ja som tiez za "obcasnu vychovnu". Aspon ked vidim, k comu speje dnesna populacia deti, ktore su prevazne vychovavane dohovaranim, vysvetlovanim a ustupovanim.

  • anonym
    02.05.2012, 15:03

    Malý má teraz niečo cez 3 roky. Bývala som donedávna s rodičmi. A bolo tam dusno, už sme boli zo seba všetci unavení. Malý je riadny čertisko, akčný, kreatívny typ bez vypínača.  Skúšal až za hranice našich možností. Takže dostával pravidelne a v poslednom čase pravidelne od každého. A musím povedať, že aj facky sa mu ušli. A po riti neboli vôbec symbolické. (zas žiadne modriny) Naši už vyťahovali aj pomôcky.  Tie som zarazila. Nuž mňa s bratom tak tiež  "vychovávali".
    Na jednej strane, proste malý bol vyslovene provokatér, kopal , hrýzol , trieskal dverami, strhával závesy, spúšťal kvetináče dole schodami. Hádzal vecami do ľudí, do telky do lámp. Hádzal sa na nás, ked sme ležali na diváni a pod. V dome zničil veľa vecí.  Ani sa nečudujem že nám rupli nervy.   Na druhú stranu, bolo mi to ľúto, strašne, vždy keď zaspal, som si to preplakala.
    Potom sme sa presťahovali, zaviedla som pevné, nemenné pravidlá, a vždy keď bol čas a začal blázniť, sme šli vonka.  Po mesiaci môžem skonštatovať, že sa všetko zlepšilo.  Nebijem ho , menej kričím. Ked zvýšim hlas, malý sa miesto kopania, hryzenia, hádzanaia vecí (čo bolo predtým) rozplače a vyčíta mi, mamka, nekrič na mňa, mňa to ukľudní,  väčšinou ho objímem a ide sa ďalej. Malý sa ukľudnil, viac počúva, vonka ma počúva usilovne, len ked je zabraný do hry či bikuje ostošesť ma nevníma..no a doma je to tak na striedačku, ale zlepšuje sa to.
    Nie som pyšná na to, že mi občas rupli nervy, ale sú aj také deti, na ktoré pokojné slovo proste neplatí, a nedá sa nad všetkým len s nadhľadom  pokojne usmievať. Sme ľudia, unavení, niekedy chorí, treba toľko urobiť a decko s a nedá vypnúť, ani o stôl priviazať (niekedy v minulosti to fakt robili)  nuž stane sa.

  • anonym
    02.05.2012, 15:20

    To "bez vypínača" poznám :)

  • anonym
    02.05.2012, 15:56

    ...to mi odlahlo, ze je tu tolko maminiek s podobnym nazorom na vec ako ja. ked som zakladala temu, myslela som, ze ma ukamenujete zaziva, lebo vo svojom okoli vidim len mamy chronicke vysvetlovacky a tiez si myslim, ze niekedy jedna vychovna moze predist este vacsiemu vyhroteniu situacie a pride mi tiez neefektivne nekonecne vysvetlovanie v situaciach, kedy je evidentne, ze si dieta uvedomuje, ze to a to nema robit a aj tak to robi a este pritom jednym okom sleduje mamu, co ona na to...

  • anonym
    02.05.2012, 17:05



    Veď toto ma na mojom čertisku najviac irituje. Kuká na nás, jednou rukou drží záves, smeje sa do očí, ignoruje všetky nie a výhražný tón a ťahááááááá, alebo pleská do telky (tenkej, LCD,) alebo sa eše spýta  a možem?   "Nemôžeš a opováž sa!!!!!!"   Jasné, že sa opováži. Potiahn, buchne, teskne, zarehni sa a utekááááá.   Veď to akokeby si priam pýtalo, jednu po zadku.
    No a Keď zaspí, sladký ako anjelik, najradšej by som ho vybozkávala od spotených vláskov až k pätičkám, vtedy ma totálne prejde všetka zlosť a nahrnú sa výčitky n a seba. Ufffff.

  • anonym
    02.05.2012, 17:05



    Veď toto ma na mojom čertisku najviac irituje. Kuká na nás, jednou rukou drží záves, smeje sa do očí, ignoruje všetky nie a výhražný tón a ťahááááááá, alebo pleská do telky (tenkej, LCD,) alebo sa eše spýta  a možem?   "Nemôžeš a opováž sa!!!!!!"   Jasné, že sa opováži. Potiahn, buchne, teskne, zarehni sa a utekááááá.   Veď to akokeby si priam pýtalo, jednu po zadku.
    No a Keď zaspí, sladký ako anjelik, najradšej by som ho vybozkávala od spotených vláskov až k pätičkám, vtedy ma totálne prejde všetka zlosť a nahrnú sa výčitky n a seba. Ufffff.

  • anonym
    03.05.2012, 13:05

    nasa mala tiez pricupita k policke s knihami, pozrie na mna, urobi prstekom a este aj povie no-no s totalne vaznym ksichtikom a aj tak tie knihy odtial vyhadzuje :roll:

    a tak je to so vsetkym, ona velmi dobre vie, co je no-no, aj si to povie, no aj tak to robi.

    ale jasne, ze nie za vsetko ju hresim ci capnem, to by som od rana do vecera insie ani nerobila :idoh: :rofl:
    tiez mam par veci, ktore su naozaj no-no a pri tych sa nediskutuje (otacanie gombikmi na sporaku a pod.)

  • anonym
    03.05.2012, 21:16

    ..ja sa priznam, pri prvej dcerke som si povedala,ze ju neudriem. A ked mi rupli nervy,tak som vrieskala ako nepricetna. neviem,co je horsie. Ale pri dalsich detoch som sa zdrzat tapku po zadku nedokazala. A beriem to ako akesi  "prebudenie". ked napr. skace a meta sa pri obliekani, prebalovani, a pod. Akonahle dostane tap, hned sa ukludni, a mozme spolupracovat dalej. :idance: Dolezite je, aby tapnutie nebolo v afekte s nervami a silou. Pevne nervy vsetkym maminam. :thumbsup:

  • anonym
    04.05.2012, 21:54

    No a najlepsie je, ked sa vas drobec spyta po nejakej nepleche....po zadku??? :excited: To uz nemozem :D

  • sandras
    06.05.2012, 09:28

    Teoreticky s tým nesúhlasím, ale prakticky občas nejaká výchovná padne, no mam z toho potom také výčitky, že som nemusela.

     

  • anonym
    06.05.2012, 09:48

    Ja si myslím, že výchovná na zadok, alebo po ručičke od milujúceho rodiča je určite jemnejšia alternatíva, ako kýblom po hlave od rovesníka na piesku za ten istý prehrešok.

    Snažíme sa deti vychovávať, aby sa presadili, aby sa vedeli ovládať, aby sa vedeli správať empaticky. Ak ich to nenaučíme my, trebárs aj s pomocou občasnej výchovnej, život ich inak a oveľa bolestivejšie prefacká. 

+ -
Príspevkov: 25