Tak ja sa snazim vychovavat moje dieta, aj po zadku dostane, ked vystraja. Chcem z nej slusneho cloveka vychovat, nech sa pekne sprava k ostatnym detom atd... Ale co poviete na matky, co maju uplne na haku, ked ich dieta mlati a sace do inych v detskych centrach, na ihrisku a pod. Minule som bola svedkom, chalanisko privrel prstiky malemu dietatu, vedome! , a matka sa este pousmeje,ze nezbednik.

Hajzlik obycajny!! A minimalne o 4r starsi. Matka absolutne nereagovala. A moje dieta nechapavo pozera, ze ako sa to spravaju dnesne deti. Mam hadam ucit hmaty-chmaty moju malu pre pripad nutnej obrany???

Problém je, že neanučíš. Buď to dieťa má v sebe, alebo nemá.  Ja mám opačný problém. Ja musím striehnuť na môjho, aby neublížil druhým. Na ihrisku chdím za ním ako taký stopovací pes a huba s ami nezavrie, furt musím upozorňovať, vyhrážať sa, vydierať, prípadne za veľkého kriku odvádzať dieťa z ihriska. ...Bože ja tak závidím matkám pokojných detí. A ešte keď príde další taký, to je na zabitie.

Praveze mala je velmi ziva. Lenze snazim sa (tiez vyhrazkami atd) ukazat jej hranice. Nie je problem nechat dieta fackat a kopat ine deti, ale kam by sme to dospeli. Ale takyto nazor mam asi len ja a par dalsich matiek.A potom moja mala nechape, ze co ju okrikujem za spravanie, ktoré je teraz asi moderne, tzn je IN, ked dieta sa presadzuje spôsobom, ze masakruje ine deti.

Kludne jednu dve, aj po papuli, peknymi recami viete kam potom mozete ist, mile mlade neskusene benevolentne naivne mamicky...ved sa pozrite na dnesmu mladez- pomaly v 1O tich zacina fajcit, v o par rokov na to pride na mol opite domov Vase decko, sulozit to zacina v 15 tich aj skor..od 18 len same party a chlastanie a drogy...a to je len koli dnesnej benevolentnej vychove. Bolo toto za cias Vasich mam a babiciek? verte ze nie. Takze kludne na zadok a kludne poriadnu facku...nech sa nedivite potom o par rokov co z toho potom vyrastie..

hranice sa daju stanoviť aj bez tvrdých fyzických trestoch... teraz nehovorím o občasnej vychovnej po zadku 3-5 ročnému nespratníkovi ... ta ma niekedy fakt lepší účinok ako siahodlhé vysvetlovanie.

Ale u staršieho dieťaťa je fakt velmi doležité venovať mu čas, rozprávať sa, vedieť o nom čo najviac, kde a s kým je, čo robí vo volnom čase, ponúkať mu zmysluplné aktivity ale nechať mu aj vlastný priestor, aby sa necítilo preťažené. A čo fakt funguje je osobný príklad ... darmo budeme vysvetlovať, nech nepije a nefajčí, ked otecko po večeroch vysedáva pri pive a mamička s cigaretkou na kávičke s kamarátkami. Dieťa musí mať k rodičovi dôveru, ale zasa prílišné kamarátstvo a výchova podla nálady nie je bohviečo.

Ja mam aj skoro 11-ročnú dceru a ju už biť nemožem a nedokážem. Je na to velká, naposledy dostala asi pred polrokom, to ma pol dna vytáčali aj s bratom, robili neskutočný lomoz v izbe, skákali po posteli, kričali a bili sa, robili všetko zakázané ... ja tomu hovorím, že testuju, kolko mama vydrží. Nezakazujem nezmyselne, mala som strach, že si ublížia. Ja som mala nejakú prácu a asi 5x som ich bola upozorniť, vysvetila som im, nech vydržia kym dorobím a pojdeme niekam von ... ale ked to inak nešlo, dostali obidvaja a bol pokoj.

Kym bola menšia, snažila som sa ju dosť držať nakrátko, takže základ tam snád nejaký je. Zostáva už len dovoerovať, ale preverovať ... a v dnešne dobe aj dúfať, aby nenarazila na nejakú zlú partiu. Niekedy robí rodič uplne všetko správne a dieťa sa aj tak "vyšmykne"

a ty sa potom nečuduj, ked ti ju raz tvoje dieťa vráti, alebo niekede dobije na smrť kamaráta

nehovorím, že mame dovoliť dieťaťu všetko a nemá nikdy dostať nejakú výchovnú po zadku ... ale prehnané násilie plodí len násilie

Ja sa priznám, že v našej rodine boli bežné fyzické tresty. My s bratom sme dostávali aj za známky (moc šikovní žiaci sme neboli, sranda je , že keď si naši prestali všímať naše známky a školu, tak sme sa výrazne zlepšili a teraz máme obaja VŠ vzdelanie, bez problémov sme výšku zvládli). No k téme: ušlo sa nám všetkého, aj varechou, papučou aj remeňom, aj krik, kúsok aj kvázi ponižovanie (mama si to asi neuvedomila, že ma ponižuje (ja som sa dlho pocíkávala).    Rada, by som povedala, a veobecne to tak hovorím, že z nás vychovali slušných pracovitých ľudí, čo je 100% pravda. Ale pravda, je aj to, že matku si nevážim tak ako by som mala, pomáhame si, ale som radšej bez nich aj dlhší čas, otca rešpektujem, ale aj sa ho bojím a nehovorím mu všetko a keď mi hoci len zavolajú stisne mi srdce, čo zase chcú, aký problém. Poviem to takto, nei je medzi nami úplne čistý vzťah a cítim to ako závažie, aj keď mi pomáhajú , otec mi kúpil byt a mama sa veľmi stará o malého. Vždy je tam čosi a to čosi tam ostane. Myslím, že keby som žila v zahraničí, tak by mi úplne stačil kontakt raz za polroka. Musím povedať, že ako decko som sa ich bála.
K malému: čomu sa ako decko priučila, to vo mne ostalo. Darmo som si hovorila, že ja svoje deti biť nebudem. Prišlo to. Nezvládla som veľa situácii a malý (riadny beťár inak) dostával odo mňa a od našich pravidelne. Keď si raz pri mojom kriku automaticky zakryl tvár , prišlo mi to ako nočná mora. To gesto som robila za detstva často ja.  To ma prebudilo. Keď sme sa odsťahovali do svojeho , len my dvaja, snažím sa kontrolovať, keď aj kričím, hneď potom mu poviem , že aj keď kričím, ľúbim ho. Malý je poslušnejší  a oveľa menej vystrája. pravedepodobne je to aj vekom, ale asi aj kľudnejšou domácnosťou.
Myslím, že rpavda, bude kdesi uprostred, ak je dieťa živé a nepsolušné, neikedy nestačí vysvetľovanie, možno po zadku, ale nemá to byť pravidlom.  Vytvoriť kľudnú atmosféru a držať  emocie aj pri probléme pod konrolou je pre dieťa najdôležitejšie. Dieťa nám musí dôverovať a nebáť sa nás - to je pre mňa to krédo, čoho by som sa veľmi chcela držať.

poznam to, mala som rovnaku vychovu, ked to dnes manzelovi rozpravam ako ma mama mlatila, tahala po koberci, az mi spravila popaleniny, ani verit tomu nechce...moje deti napr. este u babky same neboli, sice sa vekom ukludnila, ale su situacie, ked na nej vidim, ze "stara dobra mama- myslene ironicky" je stale niekde tam... mna mlatila cca do 16 - 17 rokov, az kym neprisla jedna vyhrotena situacia, kedy som jej to vratila... odvtedy som nedostala ani raz... deti trepnem obcas po zadku, fakt vtedy, ked uz nie nepomaha... akurat starsiu som raz zbila... velmi... ked pichla mladsiu perom do oka... a odvtedy sa najprv predycham a potom plieskam po zadku, lebo to bitie vo mne stale niekde kvasi a nechcem byt ako moja mama...

no ... prečo asi si sa pocikávala... Nikdy ťa nenapadlo dať si tie 2 veci - bitka a pocikávanie dokopy?

Urobila si velmi dobre, že si malého uchránila od takého detstva, držím palce, aby si to zvládla.

..No, smutne, ako si mnohe maminy pametaju vychovne metody z detstva. najsmutnejsie na tom je, ze to sa uz nikdy nevymaze, ostane to v spomienkach, nech je mama akokolvek starostliva. Moja mama zomrela, ked som mala 10 rokov, a najviac si pametam, ko ma mlatila varechou (casto ju na mne polamala), pracherom na koberce, tahala ma za vlasy a pod. :*-(  nebolo to tyranie, jednoducho som si podla nej zasluzila trest.
A tak, nech sa stane cokolvek, ja chcem, aby si ma moje dieta pametalo ako mamu v pravom slova zmysle, malo na mna len pekne a prijemne spomienky.