Vaše príbehy: Narodením dieťaťa sa u nás všetko zmenilo... k horšiemu

-SF- | 23. Jul 2020
neprítomný otec

Robím niečo zle?

Vždy som si hovorila, ako je možné, že všetci, ktorým sa narodilo dieťatko majú ešte krajší vzťah ako predtým. Fotky na Facebooku a Instagrame, vysmiaty ocko s kočíkom na prechádzke. U nás sa narodením syna všetko zmenilo, ale k horšiemu. 

Dieťa áno, svadba nie

Spoznali sme sa na vysokej škole, obaja sme vyštudovaní ekonómovia, takže nájsť si zamestnanie nebol problém. Chodili sme spolu dva a pol roka a prirodzene sme zatúžili po bábätku. Už sme posledný ročník bývali v prenajatom byte, po promóciách nastúpili do banky a rok si užívali pohodu. Nevzali sme sa, lebo sme na to nemali čas, naše rodiny na tom netrvali a o dieťatku sme uvažovali skôr ako o svadbe. 
Otehotnela som a na bábätko sme sa tešili. Kúpili sme si byt, aby sme neboli v podnájme. Partner kúpil, ja som prispievala na spátky.

Od 7.mesiaca tehotenstva som musela zostať pn kvôli tlaku a začala som sa otvárať. Chvíľu som bola v nemocnici, potom doma na posteli. Zaskočilo ma to, vždy som si hovorila, že tehotenstvo nie je choroba a nechápala, ako sa kolegyne dali vypísať, len čo mali dve čiarky na tehotenskom teste. Považovala som ich za vypočítavé a lenivé, ale už viem, že dnes majú ženy problém aj otehotnieť a nie ešte aj donosiť dieťa.

Prečo máme problém donosiť dieťa?

"Ženské telo akoby zoslablo" - hovorila mi jedna známa, ktorá sa zaoberá TČM (Tradičnou čínskou medicínou). Vyznie to staromódne, ale nohavice a sebestačnosť našu ženskosť potlačilo a "vychladli" sme zvnútra. Maternica musí byť teplá, aby sa v nej bábätko dobre cítilo. Ak to tak nie je...

Viem, že mnohí na takéto reči nedajú, ale mne rozhovory s ňou pomohli a tehotenstvo sa skončilo prirodzeným pôrodom v 40.týždni. Pôrod bol bezproblémový, rodila som cisárskym rezom kvôli vyššiemu tlaku a synček sa narodil v poriadku. 

Môj partner pri pôrode bol - ale v prípade cisaráku to je asi iné. Ukázali mu bábätko a išiel oslavovať. Pokračoval vo svojom živote. Aj počas môjho tehotenstva to tak bolo, ja som sa obmedzila, pre neho to neznamenalo, že musí. Týždenný splav, firemné akcie, ponocovanie. Normálny život slobodných ľudí okolo 30-tky vo veľkom meste. Mne to neprekážalo. Myslela som si, že to isté bude platiť aj pre mňa. Ale po príchode s pôrodnice to vyzeralo, akoby som len JA mala dieťa. Ráno odišiel o 8.00 a vrátil sa okolo 17.30, ak nemal stretnutie s kamarátmi.

Malého pomojkal, ponosil ale sám s ním neostal, vraj sa bojí, lebo on to s bábätkami nevie. Takže som bola nonstop so synom ja. Zavolala som si brata, ktorý k nám prišiel na týždeň a bez problémov pokočíkoval malého aj 4 hodiny, kým som ja dospala noci. Nakúpil, kým som syna kúpala, bolo mi s ním tak dobre.

A to isté som očakávala od svojho partnera a myslela som si, že ho brácho inšpiruje. Naopak, kým bol u nás brat, mal pocit, že už nemusí chodiť domov, aby mi pomáhal, takže si naplánoval program s kolegami. 

Môj partner je ako otec NEPRÍTOMNÝ

Toľko sme sa nahádali kvôli tomu a stále sme naostro. Vraj mi pomôže tak, že nás zabezpečí, ale že nevie sa postarať inak. K synovi sa správa pekne, keď je doma, vie ho už aj prebaliť, ale sám s ním nechce zostať a mňa to veľmi obmedzuje. Neviem, čoho sa bojí a akoby nepochopil, že on je tým druhým človekom, ktorý sa postará o dieťa, keď ja tu nie som. Vždy mi navrhuje, zavolaj mame, bratovi, krstnej, alebo ich pokojne navštív na týždeň, keď sa sťažujem, že som vyčerpaná. Som sklamaná.

neprítomný otec

Ja rozumiem, že veľa pracuje a zapájajú ho do všetkých projektov, ale má syna. Keď som sa stretla s kolegyňou z našej práce, povedala mi, že už len s ním môžu rátať, lebo ostatní majú rodiny a sú časovo obmedzení. "Aha, veď vlastne hej, aj vy máte dieťa, ale vidíš, vie si nájsť čas na robotu...". Taká namosúrená som odišla, že som si večer zbalila kufre a odišla k mame aj so synom. Večer mi napísal sms, že nech si užijeme prázdniny.

Chcem od neho priveľa? Viem, že v našom sektore je veľa dravých mladých, ktorí raz -dva zaberú miesto a možno je toto jeho logika - zarábam, kým môžem, aby som vás zabezpečil. Ale mne to nestačí a naše vzťahy ochladli. Dookola riešime to isté a som už unavená. Na syna som sama a on pokračuje vo svojom živote, akoby sa nič nestalo. Stalo. Stal sa otcom, ale neprítomným. 

-SF-

Chcete sa aj vy podeliť o svoj príbeh? Vašu skúsenosť
z pôrodu,dojčenia, manželského života, výchovy detí?
Napíšte nám: koscelnikova@orbisin.sk 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: