Single mama: Už by som sa druhýkrát nevydávala

Single mama: Už by som sa druhýkrát nevydávala
18.8.2019 v kategórii Príbehy, autor Z vašich listov: Ľubomíra, foto: istockphoto.com

Som rozvedená matka dvoch detí. S partnerom žijeme spolu 5 rokov, ale po svadbe netúžim. Naučila som sa spoliehať sa sama na seba a takto mi to vyhovuje.

Vydávala som sa ako 19 ročná, čakala som bábätko, mala po škole a s partnerom sme sa mali radi. Priskoro? Možno pre niekoho áno, my sme nemali na čo čakať. Ak by sa moja dcéra rozhodla vydať v skorom veku, nebránila by som jej. Tehotenstvo som mala bezproblémové a jej výchova? Gombička. Akosi som nič neriešila, užívala som si ju ale nepociťovala som, že by ma v niečom brzdila. 

Prvé manželstvo stroskotalo na rutine a nevere

S manželom sme mali dobrý vzťah, až kým nezačali jeho flirty so ženami. Mohla som sa stiahnuť a uspokojiť s tým, že veď sa o nás stará (finančne) dobre a vlastne mám fajn život, ale na toto ja povahu nemám. Dosť sme sa hádali a po 6 rokoch rozviedli. 

S dcérkou som zostala sama, ale stále som bola mladá, prácu som mala aj nápadníkov, život išiel ďalej. Trochu viac som sa musela obracať a zvyknúť si na skromnejšie pomery, ale dalo sa. Nie som fňučka, rodičov som mala nablízku,  s malou mi pomáhali. 

Uvedomila som si,. že konečne neriešim, koľko je hodín a on nie je doma. Kedy príde a kde je. Za čím vonia jeho košeľa a prečo po mne prestal túžiť. Navyše, ja sama som mala viac času pre seba. Znie to paradoxne, ale je to tak. 

Druhýkrát do manželstva nevstúpim

Potom som spoznala terajšieho partnera. Bol úplný opak môjho muža. Taký domased, ale spoľahlivý. S prestávkami sme spolu 15 rokov. Máme spolu 5 ročného syna.

O svadbe však nerozmýšľam.Toto bol aj  dôvod občasných rozchodov s terajším partnerom, až kým som neotehotnela. Potom sa s tým zmieril. Hučia do mňa zo všetkých strán, že nech sa vydám, bude to jednoduchšie pre všetkých, aj úradne. Nemám však potrebu riešiť náš vzťah svadbou. Som možno ojedinelý prípad, lebo skôr počúvam opačné story, ale tak som sa rozhodla.

Možno sa mýlim, ale cítim to tak, že partner ma nebude brať ako samozrejmosť. Že obrúčkou sa nestanem automatickou súčasťou jeho života a hotovo. Už sa prestane snažiť, bojovať o mňa, milovať ma. Takto som si to zažila v prvom manželstve a teraz cítim, že je to o inom.

Nechcem ho naťahovať, to vôbec nie, ale vyhovuje mi ten maličký pocit neistoty - aj jeho aj mojej. Dáva iskru, ale nestresuje.

Z vašich listov: Ľubomíra