Slávkin príbeh: Som ich mamou len na chvíľu

Slávkin príbeh: Som ich mamou len na chvíľu
7.11.2019 v kategórii Príbehy, autor Slávka Daňová/MK, foto: istockphoto.com

Mám tri dcéry vlastné a mnoho ďalších detí. Tie sú u mňa na chvíľu. Ale dávam im všetko, čo môžem.

Mám  45 (najlepší vek) tri deti, dievčatá majú 20 a 17 a syn 13 rokov. Vďaka našej Janke a jej zriedkavej diagnóze je fungovanie v našej domácnosti tak trochu špecifické. 

Začalo to keď mala Jani 4 roky a pri bicyklovaní jej ostalo zle a skolabovala. To sa v priebehu roka a pol zopakovalo ešte päťkrát pri rôznych, pre ňu záťažových, situáciách (keď tancovala na karnevale, keď vybehla hore po schodoch lebo veľmi chcela ísť ku kamarátke...).

Po mnohých návštevách lekárov, kde sa na nič závažné neprišlo sme sa konečne dostali do BA do kardiocentra,  a tam sme sa po katetrizácií  dozvedeli, že naša dcéra má závažnú pľúcnu hypertenziu (stovky zúženín ciev), a ak sa jej stav bude zhoršovať  jediná možnosť je transplantácia srdca a pľúc...

Dcéra má zriedkavý syndróm ale do tabuliek sa "nevprace"

Tu si dovolím preskočiť 10 náročných, ale zároveň krásnych rokov, kde sme sa naučili užívať si každý deň a tešiť sa z maličkostí aj keď vonku nesvietilo slnko. Pred pár  dňami som sa po šiestej hospitalizácii v priebehu piatich mesiacov dozvedela,že všetky Jankine problémy sú súčasťou zriedkavého syndrómu, ktorý je doteraz popísaný u 56 ľudí na svete. No OK,vlastne sa nič nemení. Aj keď, predsa.... 

Náš soc. systém si netrúfam hodnotiť, v každom prípade človek je často nútený meniť a prispôsobovať svoj život tak,aby v rámci možností zvládol prežiť najbližšie dni, týždne a roky v relatívnom pokoji. Týkalo sa to aj nás.

Nejaký čas som bola s dcérou na opatrovateľskom, potom pán doktor na posudkovom  zhodnotil, že vlastne nie je ležiaci pacient a do tabuliek sa nesprace. Dostali sme možnosť mať asistenta. Áno v určitých situáciách je asistent super a sú chvíle, keď je úplne nepoužiteľný. Takých chvíľ je veľa a mnohé mamy vedia o čom píšem. Napr.dieťa čaká na operáciu, nesmie ochorieť -musí byť doma je chrípkové obdobie, dieťa má vďaka liečbe imunitu na nule,nesmie ochorieť  - musí byť doma, predsa len sa mu podarí v škole niečo chytiť,ochorie - musí byť doma.

Máš choré dieťa? Si nezamestnateľná

Neviem si predstaviť,ktorý asistent by bol ochotný u nás žiť ?  Vystriedala som niekoľko zamestnaní, ale uštvaná  pri tretích antibiotikách (u Janky) v krátkom období mi došlo, že takto to nepôjde. Hlavou mi vírili myšlienky,musela som niečo vymyslieť. Potrebujem niečo robiť, ale musím byť pri tom doma.

Pár dní som bola nezamestnaná a  snažila som sa nájsť  tú pomyselnú slamku, ktorej by sa dalo chytiť. 

V jedno poobedie mi zavolala známa. Chcela len vedieť ako sa máme,no mne zrazu zasvietila kontrolka pri otázke ako ďalej. Jarka už pár rokov pracovala ako profirodič. Stále viac som začala uvažovať nad touto možnosťou. Samozrejme videla som aj riziká a nevýhody a o niektorých skutočnostiach som ani netušila. Prebrali sme to s manželom, hovorili sme s našimi deťmi. V podstate všetci súhlasili, aby sme to skúsili. A ja som začala zisťovať čo musím zariadiť, aby som  mohla začať pracovať ako profimama.

profesionálny rodič

Bude zo mňa profesionálny rodič

Po absolvovaní troj mesačného kurzu a splnení niektorých podmienok som dostala pracovnú zmluvu a s ňou nádherné dievčatko. Keď sme sa prvý krát stretli, asi pol hodinu sa na mňa vôbec nepozrela. Zrazu mi zazvonil mobil  a ona konečne zdvihla zrak a usmiala sa. Mala krásne hnedé oči, plné neistoty a strachu. Keď som dotelefonovala. podala som jej môj mobil a vtedy sa to prelomilo. Dovolila mi zobrať ju do náručia a ja som vedela, že táto práca ma bude baviť.....   

Tu by som si znova dovolila zastať, lebo ďalej je to o konkrétnych deťoch s ich životnými príbehmi,ktoré začínali u nás ...(keďže ďalšie deti boli novorodenci, ktorí boli u nás tak do pol roka).

Som ich mamou len na chvíľu

Ale aby som dala aj niečo k téme - byť mamou po 40 je oveľa náročnejšie,ale neskutočne obohacujúce a krásne. Som šťastná, že mám šancu venovať sa týmto drobcom, rozmaznávať ich, hojdať v náručí, hladkať, bozkávať,uisťovať ich,že aj napriek tomu že ich rozbeh nebol práve najšťastnejší, určite sa nájde niekto komu budú môcť veriť a kto ich nikdy nesklame.