Len tak si sedím s nohami v lavóre
Ten pokoj, ktorý ma prepadne, je na nezaplatenie. Všetky denné opuchy a veci, ktoré ma robili nepokojnou, zmiznú. Taký lavór studenej vody robí s mamou zázraky.
Niekedy netreba mať veľké oči a čakať, kým sa stane niečo svetové, aby ste mali pokoj v duši. Sú to malé, skromné momenty. Keď vložíte svoje nohy do studenej vody a len tak sedíte.
Žena doma: Môj milý muž, už nie som tá žena, ktorú si si vzal
Nohy v lavóre a pokoj v duši
Dieťa vám síce prechádza po prstoch s policajným autíčkom, ktoré zachraňuje muchu, ale necháte ho tak. Veď to je príjemné. Konečne nič nechce, nepotrebuje, neprekáža mu...len sa díva, ako oddychujete. Hádam aj päť minút vydrží.
Napadne mi, že je to preto, lebo sa mama cíti fajn. To stvorenie to vie a dopraje.
Dívam sa na nohy, ktoré by si zaslúžili pedikúru, parádny lak na nechty, aby v sandáloch vyzerali krajšie. Sledujem kŕčové žily, ktoré mi po dvoch tehotenstvách zdobia moje nohy a akosi ma vôbec nerozčuľujú, len keď bolia. Esteticky ich schovám za pančuchy a keď neschovám, no a čo. Teraz nebolia.
Čas sa zastavil a ja dnes neriešim. Nič.
Nemyslím na nič dôležité. Netrápia ma klimatické zmeny, politické prestrelky, málo peňazí na účte. Netrápi ma riad v dreze, ani omrvinky pod stolom, okom sledujem, ako dieťa obhryzkáva pertžlenovú vňať...a ani to ma netrápi. Tak veľa si môžem v tento horúci deň dovoliť. Ponoriť si nohy do studenej vody a dovoliť si nič neriešiť a ničím sa nezaťažovať. Koľkí si môžu toto dopriať? Ženská, ako ti je dobre.
Sú také dni, keď len šomrem a očakávam, že sa stanú veľké veci. To sú tie najhoršie dni, keď vám nič nie je nič dosť dobré a skrz vašej náladičky aj dieťa má "svoj deň". Keď má moje dieťa "svoj deň", tak kričí. Nenormálne sa rado počúva a spustí to teda poriadne. Dôvodom je hnev, radosť, smiech, potreba...proste všetko. Najlepšie sa ozýva krik na panelákovej chodbe. Z bytu vyjde tichúčko, ako myška a len čo vstúpi na prvý schodík, už kričí. Vrieska. S ohromnou silou a presvedčením, že jeho vreskot si zaslúži obdiv.
Nestrkám hlavu do piesku, ale nohy do lavóra. Ako moja babka
Teraz mlčí a vyberá z hrozna miniatúrne kôstky. Hádže ich do mojej vody v lavóre. Prešlo asi desať minút a mne tento studený refresh zdvihol náladu. Vďaka lavórovej vode som dosť v pohode, až sa sama sebe čudujem. Pamätám si, ako si do lavóra so studenou vodou dávala nohy moja babka. Vždy, keď ju boleli a teda boleli ju často, bola veľmi pracovitá. Pamätám si, ako som jej šteklila stvrdnuté päty a ona sa oháňala mucholapkou. Vlastne som bola vo veku môjho dieťaťa.
Spokojne sa usmievam a všetko sa mi zdá byť jednoduché a ľahké.
Niekedy netreba mať veľké oči a čakať, kým sa stane niečo svetové, aby ste mali pokoj v duši. Sú to malé, skromné momenty. Keď vložíte svoje nohy do studenej vody a len tak sedíte.
