Vôňa septembra

September ma špecifickú vôňu. Teda aspoň pre mňa. Vonia ako jahodová lízanka, ktorú som dostala v môj prvý školský deň. Vonia ako učebnice a nepopísané zošity, ktoré sú prísľubom nových vedomostí, ale zároveň i obavou pred neznámym, pred ďalším školským rokom. Vonia ako učebne, čisté a upratané, ako už nikdy viac počas školského roka. Vonia vlhkým lístím, hmlou i babím letom.

Možno ťažko pochopiteľné, ale po dvoch mesiacoch plných voľného času som s otvorenou náručou vítala pravidelný režim i isté požiadavky, ktoré ma nútili na sebe pracovať. Tešila som sa na známe tváre spolužiakov, veselé doberanie a zvláštny  pocit spolupatričnosti, ktorý vzniká v triede v čase skúšania. Počas vysokej školy september znamenal vyslobodenie z nevyhnutných brigád, stal sa symbolom voľna. Dlhé prechádzky so psom v lese hýriacom farbami ma nabíjali energiou na obdobie strávené nad knihami. Prvý školský deň strávený za katedrou mnou lomcovali podobné pocity, ako keď som bola prváčik – strach, úzkosť, obavy, ale zároveň očakávanie a radosť z nových skúseností. Ten deň nevoňal jahodovou lízankou, ale kriedou, spotenými teniskami a cigaretovým dymom... „Vône“, ktoré som si napokon obľúbila. Znamenali výzvu a boj. Smiech a krik. Nezrelosť a dozrievanie... „Učiteľský september“ skĺzol do istého pracovného stereotypu, školskej rutiny a povinností. Voňal ako daždivé ráno na stanici, preplnený autobus, káva v zborovni, toner v tlačiarni a nepopísaná triedna kniha.

Zdá sa, že tento september je celkom iný. Vonia ako hebké vlásky bábätka. Vonia ako materské mlieko. Vonia ako hŕba neožehleného detského oblečenia. Vonia ako rezké prechádzky v parku... Nepoháňa ma viac školský zvonec, ale cieľavedomý plač. Opäť sa cítim ako prvák – ba nie – oveľa zodpovednejšie. Stojac za pomyselnou katedrou premýšľam, čo tento školský rok prinesie. Držím v náručí nepopísaného človiečika a je na mne, aký uhol pohľadu na svet mu ukážem. Tento september vonia ako materstvo...