Toľko teória...

Poznáme to asi všetky. V období radostného očakávania nadšene chystáme výbavičku, vyberáme kočík, postieľku, vaničku, proste všetko, čo budeme určite a nevyhnutne potrebovať pre náš poklad. Čítame recenzie, radíme sa s kamarátkami, googlime a už sa nám aj sníva o odsávačkách a vibrujúcich kresielkach. S mobilným internetom alebo s časopisom pre budúce mamičky v ruke som vstávala aj chodila spať. Boli so mnou vždy a všade. Čítala som všetko, čo bolo k dispozícii. Cítila som, že si musím naštudovať ešte hŕbu vecí, veď mať bábätko je hotová veda!  Musím mať ten kočík, lebo podľa testov je najlepší. Mala ho aj tá česká speváčka. A Jankina dcéra v ňom spáva aj päť hodín denne! Iste aj môj Junior bude. Vanička? Jednoznačne s vytvarovaným ležadlom, Peťa mi písala, že by si nevedela predstaviť kúpanie v rovnej vaničke. Ideme ďalej: štyri ortodontické cumlíky s rozkošnými obrázkami, zopár balení zaručene najsuchších plienok na trhu, päť druhov kozmetiky, tridsať kusov bielych bavlnených plienok, pevne sa držím zoznamov vecí, ktoré by vo výbavičke pre bábätko nemali chýbať. Posteľné obliečky a farba stien v izbe musia mať príjemné pastelové farby, v knihe som čítala, že na dieťatko pôsobia upokojúco. Oo a nesmiem zabudnúť nahrať nový playlist s Mozartom a Vivaldim. Je dokázané, že zvyšujú inteligenciu dieťaťa a ich počúvanie už v prenatálnom období má na detičky priaznivé účinky, ktoré sa odrazia aj na jeho temperamente a povahe. Vybavené. Všetko nakúpené podľa rád a návodov. Hurá rodiť!

Toľko teória.

Prešlo pár mesiacov a ja zisťujem, že ten ospevovaný kôš na plienky, ktorý som drankala od mojej mamy na Vianoce je mi na nič, lebo Juniorove náklady z neho cítiť hádam aj o tri poschodia nižšie. Z Mozarta pre deti ma už bolí hlava, Juniora očividne nie, lebo má oči ako sova a usmievavo kukučkuje z postieľky namiesto toho, aby zaspával. Spanie v kočíku fungovalo asi tri týždne a radšej má nechá chodiť s vyplazeným jazykom aj dve hodiny, ale zaspať tam nezaspí. Mimochodom mala som na kolese toho slávneho kočíka už aj defekt. Vaničku sme vymenili po troch mesiacoch, to ležadlo mu bolo skrátka primalé. Bavlnené plienky mi stoja vyžehlené a nedotknuté v skrini, Junior si obľúbil zopár flanelových, ktoré dostal od mojej kamarátky. Ortodontické cumlíky som vyhodila, pretože akonáhle mu v noci cumlík vypadol z úst, jeho hlasový prejav vylúdil viac decibelov ako tribúna fanúšikov FC Barcelony. Kozmetiku sme doteraz nestihli minúť, pretože nám pani doktorka predpísala úplne inú.

Toľko realita.

Mohla by som pokračovať a pokračovať, ale práve lúskam stránku s rozprávkovými posteľami pre deti. Vraj ju drobčekovia s radosťou vymenia za malé postieľky, v ktorých sa môžu cítiť stiesnene a mreže na nich vplývajú skľučujúco.

Určite to bude pravda a to je dôvod, prečo už pár mesiacov vstávam k malému aj osemkrát za noc. Postieľka je mu malá a cíti sa v nej stiesnený. Ozaj, počuli ste o tom, že sa odporúča dávať drobcom celé kusy ovocia a učiť ich na pitie z veľkého pohára už od šiestich mesiacov? Vraj to podporuje.... idem to doštudovať, určite na tom niečo bude!

Milé mamičky, nepodliehajte panike, ak sa Vám neosvedčila rada tety, švagrinej či susedky, ktorá má štyri deti. Vaše dieťatko je jedinečné a výnimočné a má svoje vlastné potreby, túžby a priania. Dá Vám jasne najavo, aká hudba sa mu páči, či sa mu dobre spinká v pohodlí postieľky alebo vonku v kočíku. Vyskúšaním zistíte, ktorá kozmetika či plienky sú pre neho najlepšie, pretože čo je dobré pre jedno dieťatko, nemusí byť dobré pre druhé. Vedzte, že jedine Vy a ono viete, čo je pre neho najlepšie.  A ak náhodou budete mať niekedy pochybnosti, vždy je tu hŕba rád, ktoré môžeme vyskúšať! Tak poďme do toho, veď teórie nie je nikdy dosť!

Vaša Lia