Stres trápi 7 z 10 Slovákov, rastie aj počet ľudí s duševnými poruchami

14.10.2015 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Viac ako tretina Slovákov sa nedokáže vyrovnať so stresovou situáciou, pričom zvýšenému stresu čelia až siedmi z desiatich. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu na vzorke 1011 ľudí z celého Slovenska, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera vypracoval Inštitút stresu.

Viac ako tretina Slovákov sa nedokáže vyrovnať so stresovou situáciou, pričom zvýšenému stresu čelia až siedmi z desiatich. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu na vzorke 1011 ľudí z celého Slovenska, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera vypracoval Inštitút stresu.

Zvýšené stresové zaťaženie sa pritom zistilo aj u najmladšej skúmanej vekovej kategórie – medzi 18 až 29-ročnými ľuďmi. „Ideálny stav stresového skóre sme zistili len u tretiny vyšetrených, čo tiež nie je veľmi dobrá správa. U ôsmich ľudí zo sto bolo stresové zaťaženie dokonca extrémne vysoké,“ hovorí vedúci Inštitútu psychológ Karol Kováč.

Najhoršie výsledky dosiahli ľudia vo vekovej kategórii tesne pred dôchodkom, teda 50 až 64-roční. Nielen, že sú vystavení najväčšiemu stresu, ale zároveň ich schopnosť zvládnuť stresové situácie je najslabšia. V prieskume dopadli dokonca horšie, ako najstaršia veková kategória 65+.

Tieto zistenia potvrdzujú aj štatistické údaje zdravotnej poisťovne Dôvera. „V posledných rokoch sme zaznamenali rastúci počet poistencov s duševnými poruchami alebo poruchami správania. Pribúda ako počet užívateľov liekov na psychiku, tak aj samotných návštev u psychiatra. Nárast začína vo veku 31 až 40 rokov, no suverénne najviac problémov tohto typu majú ľudia od 51 do 60 rokov,“ uviedol generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan. Kým v roku 2011 trpelo duševným ochorením 139-tisíc poistencov Dôvery, vlani to bolo už 146-tisíc poistencov.

Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote Petra Korcsoga je však realita ešte horšia, ako ukazujú údaje. „Reálne je nárast podľa mňa oveľa výraznejší, až sa čudujem, že sa to na číslach neprejavilo. Predovšetkým výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré vyžadujú liečbu, je niekoľkonásobný,“ uviedol. Vysoký výskyt duševných problémov medzi 51 až 60-ročnými ho neprekvapuje, podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie sa na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia túto skupinu veľmi zraniteľnou.

Zo štatistík zdravotnej poisťovne Dôvera výrazne horšie vychádzajú ženy, duševnou poruchou vlani trpelo 96,2-tisíc z nich, kým mužov s takouto diagnózou bolo takmer o polovicu menej (50-tisíc). V skutočnosti sú však psychické problémy u mužov minimálne rovnako časté, ak nie dokonca častejšie, ako u žien. Psychiatra ale vyhľadá máloktorý muž, svoje problémy sa snažia riešiť skôr u lekárov internistov, gastroenterológov či neurológov.

Psychiatri poistencom Dôvery ročne predpíšu zhruba milión balení liekov, pričom spotreba kontinuálne rastie. V roku 2011 predpísali psychiatri 988,5-tisíc balení liekov, v roku 2014 to bolo už 1,07 milióna balení. „Liečba a predpisovanie liekov je plne v kompetencii lekárov, Dôvera sa pacientom snaží pomáhať aspoň úľavou na doplatkoch za lieky, respektíve preplácaním doplatkov za tieto lieky,“ doplnil Martin Kultan.

Jedným zo spúšťačov psychických ochorení je práve stres. Teda odpoveď organizmu na nadmernú záťaž, situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu. Stresu sa však dá účinne predchádzať zdravým životným štýlom – aj pravidelným pohybom. Preto Dôvera už niekoľko rokov podporuje viaceré športové podujatia pre deti i dospelých a túto podporu plánuje ešte rozšíriť.

Napríklad do futbalového turnaja Školský pohár, ktorý Dôvera finančne podporuje, sa každoročne zapája zhruba 15-tisíc detí. Ročne tiež Dôvera vynakladá cca 50-tisíc eur na podporu bežeckých podujatí, ako je napríklad Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, štafetový beh Od Tatier k Dunaju a ďalšie. „Naši poistenci môžu získať bezplatné alebo cenovo zvýhodnené štartovné na viacerých pretekoch, čím ich chceme motivovať, aby pravidelne behávali. Bežať je totiž lepšie ako ležať,“ uzatvára Martin Kultan.