Prečo nás snaha byť šťastnými robí nešťastnejšími?
Snaha o šťastie sama osebe nie je zlá. Problém je v tom, ako k nej pristupujeme. Ak držíte hrsť piesku a silno ho zvierate, začne vám pretekať pomedzi prsty. Ale ak ruku uvoľníte, piesok v nej zostane. To znamená, že namiesto toho, aby sme sa kŕčovito snažili byť šťastní, mali by sme sa sústrediť na to, čo už máme, a uvedomiť si, že šťastie je často vedľajším produktom iných vecí.
Chceme byť šťastní. Všetci. No čím viac sa o to snažíme, tým menej sa nám to darí. Vedci zistili, že snaha o šťastie nás paradoxne vyčerpáva a oslabuje našu sebakontrolu. To vedie k rozhodnutiam, ktoré nám šťastie ešte viac vzďaľujú.
Ako funguje paradox šťastia?
Tento fenomén už viac ako desaťročie potvrdzujú rôzne štúdie, ale až nedávno sa výskumníci pozreli na to, prečo sa to deje. Ich zistenia, publikované v časopise Applied Psychology: Health and Well-Being (ext. zdroj štúdia), hovoria jasne: snaha byť šťastnejší je psychicky vyčerpávajúca. Táto únava oslabuje našu schopnosť používať vôľu a sebakontrolu, čo spôsobuje, že sa ľahšie poddáme pokušeniam – napríklad miesto cvičenia či produktívnych činností si radšej pustíme Netflix a bezmyšlienkovito skrolujeme sociálne siete. Predstavte si, že sa po dlhom dni vraciate domov. Ste unavení a chceli by ste mať poriadok, no namiesto upratovania si radšej pustíte videá na youtube. Vaša myseľ je vyčerpaná, takže uprednostníte okamžitú odmenu pred dlhodobejším prínosom.
Výskumníci tiež nadviazali na svoju staršiu štúdiu z roku 2018, ktorá ukázala, že čím viac sa niekto snaží byť šťastný, tým viac pociťuje časový stres. Tento stres ho potom paradoxne robí menej šťastným.
Šťastie na predaj: Mama, ty EŠTE nie si šťastná?
Hľadanie šťastia je ako držanie piesku v dlani
Veľký problém spočíva v tom, ako vnímame šťastie. Mnoho ľudí ho považuje za niečo, čo by mali zhromažďovať a maximalizovať, podobne ako peniaze. Lenže šťastie takto nefunguje. Prílišná snaha môže dokonca viesť k tomu, že sa cítime horšie.
Vedci skúmali stovky ľudí a zistili, že tí, ktorí sa aktívne snažili byť šťastnejší, mali menej sebakontroly v každodennom živote. V jednom experimente dokonca ľudia, ktorí boli vystavení slovu „šťastie“ v reklame, neskôr zjedli viac čokolády ako tí, ktorí ju nevideli. Prečo? Lebo už samotná myšlienka na šťastie ich mentálne unavila. Ďalší test skúmal, či je problém len so šťastím, alebo s akýmkoľvek cieľom, ktorý vyžaduje mentálnu energiu. Účastníkov rozdelili do dvoch skupín – jedna si mala vyberať predmety podľa toho, čo ich urobí šťastnejšími, druhá podľa osobných preferencií. Potom všetci absolvovali mentálnu úlohu na sebakontrolu. Tí, ktorí sa sústredili na šťastie, sa vzdali skôr – boli mentálne vyčerpanejší.
Ako sa nenechať unaviť šťastím?
Snaha o šťastie sama osebe nie je zlá. Problém je v tom, ako k nej pristupujeme. Ak držíte hrsť piesku a silno ho zvierate, začne vám pretekať pomedzi prsty. Ale ak ruku uvoľníte, piesok v nej zostane. To znamená, že namiesto toho, aby sme sa kŕčovito snažili byť šťastní, mali by sme sa sústrediť na to, čo už máme, a uvedomiť si, že šťastie je často vedľajším produktom iných vecí. Napríklad:
- Namiesto neustáleho hľadania nových zážitkov si vychutnajte tie, ktoré už prežívate.
- Namiesto posadnutého dosahovania cieľov sa tešte z procesu.
- Namiesto honby za dokonalým životom si uvedomte, že aj malé veci vás môžu urobiť šťastnými.
Upokojte sa. Nesnažte sa byť stále super šťastní. Namiesto toho si uvedomte, čo už máte, a vážte si to. A možno práve vtedy, keď prestaneme hľadať šťastie, si uvedomíme, že ho máme priamo pred sebou.
Zdroj: iaap-journals.onlinelibrary, eurekalert.org
