Pre a proti: Biť či nebiť?
Biť alebo nebiť deti – to je otázka... Pre niekoho je odpoveď jednoznačná. Rozhodne nie! Viac ako akýkoľvek fyzický trest rodičia uprednostňujú lásku, trpezlivosť, vysvetľovanie a vzájomné partnerstvo s dieťaťom.
Určité percento však tvoria rodičia, prívrženci „klasickej“ výchovy, ktorá s „výchovnou“ počíta kedykoľvek, keď dôjdu argumenty.
Ako vidí problematiku bitky zákon?
Novela zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele je v platnosti od 1. januára 2009. Podľa paragrafu 7 (zákona č. 466/2008 Z. z.) je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu.
Právna úprava nulovej tolerancie k telesným trestom vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa, z návrhu Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 – 2012, ako aj z ďalších programov.
Prečítajte si: 8 dôvodov, prečo telesné tresty vo výchove nepoužívať
Dnešné deti sú iné
Chodím teraz každý deň so svojím dvojročným synom na prechádzky a niekedy sa nestačím čudovať, čo nám to vyrastá za mládež. Mám pocit, že inak ako „vybranými“ slovami sa rozprávať ani nevedia, mnohovravné gestá používajú rovnako chlapci i dievčatá a cigarety v ich rukách nie sú žiadne tabu.
Aj ja najskôr donekonečna vysvetľujem, upozorňujem, dohováram, ale keď sa inak nedá, myslím si, že slabé „pohladkanie“ po malej zadnici nemôže byť na škodu.
NIE! Nepresadzujem ani nezastávam žiadne fyzické tresty
Ani nehovorím, že deti by sa mali denne otĺkať, aby pochopili, čo je správne a čo nie. Výchova isto nie je postavená na tom a rodičia, ktorí milujú svoje deti, určite nájdu vhodné spôsoby, ako svoje ratolesti usmerniť a vychovať z nich slušných ľudí.
Deti by mali byť na prvom mieste, zaslúžia si našu maximálnu pozornosť a ochranu. Len nesmieme ich prílišným „ofukovaním“ dosiahnuť, že sa nám to celé vymkne z rúk a nebudeme si s nimi vedieť rady už v predškolskom veku.
Poznám totiž zopár mamičiek, ktoré dávali ruku do ohňa za to, že by svojho chrobáčika nikdy neudreli. No a čuduj sa svete, pár týždňov na to som nečakane spozorovala, ako išla chrobáčikovi jedna na ritku.
Viete, čo je pre mňa nepredstaviteľné? Keď počúvam v správach, že matka zbila svoje polročné dieťa tak, že skončilo v nemocnici. Keď majú rodičia nekonečné množstvo povinností a svoje zlyhania a problémy si riešia na deťoch.
Keď majú rodičia desať detí a nedokážu ich uživiť a vychovávať v dôstojných podmienkach. Toto riešme, a nie to, či ja synovi capnem po ruke, aby som ho výstražne upozornila, že na cestu sa bezmyšlienkovite nevstupuje.
Prečítajte si: Jedna facka ešte nikomu neuškodila. Naozaj?!?
Násilie produkuje násilie! Naozaj?
Podnetom na napísanie tohto článku bol pre mňa iný článok, v ktorom autorka absolútne zaznáva akýkoľvek fyzický trest. „Násilie produkuje násilie.“ Súhlasím, ale kde je tá hranica?
Myslím, že každý zodpovedný a milujúci rodič ju dokáže spoľahlivo rozpoznať a neotĺka svoje deti len tak preventívne.
Naopak, vážim si rodičov a som rada, že viedli moju výchovu (najmä mama) v prísnejšom duchu. Nikdy by som si voči nej nedovolila to, čo si dnes voči svojim rodičom dovoľujú už školopovinné deti.
Nie je trest ako trest
Je veľmi dôležité rozlišovať tresty, ktoré môžu deti ponížiť a uraziť a sú vykonávané prostriedkami, ktoré by im dokonca mohli ublížiť. V žiadnom prípade sa deti nemôžu byť palicami, varechami, prútmi, či remeňmi.
To nemá ani efekt, ani účinok. A ešte treba mať na pamäti, že len samotné plesnutie nestačí. Treba vysvetliť, prečo áno a prečo nie. A je viac než isté, že deti môžete otĺkať, koľko chcete, pokiaľ si vás nebudú vážiť a rešpektovať vás, nepomôže vám žiadna bitka.
Tak aký je váš názor?
Prečítajte si: Agresivita u malých detí: 9 tipov pre rodičov