Pamätáte si?

Ako Fun Rádio vysielalo celé dopoludnie priamy prenos z otvorenia fast foodu Gurmán na Poštovej ulici? Naše prvé hranolčeky s tatárskou, alebo kečupom. Vystáť rad na ne, to bolo minimálne na pol hodiny. A sadnúť si k syrovo šunkovému špízu, takmer nemožné. Na rohu Obchodnej a Poštovej bol poschodový luxus Vesna. Teraz je tam myslím VUB banka. Luxus o kúsok ďalej je dodnes. V strede Obchodnej bol tzv. parketový obchod. Na opačnom konci tiež Luxus. Na začiatku Malý Baťa a pri Michalskej bráne Veľký Baťa. Dostať sa tam na rad...

Pamätám, ako sme nakúkali do základovej jamy na Mierovom námestí. Vraj tam bude hotel Fórum. V hoteli Tatra bol na prízemí bar. Klasický, zafajčený, s mohutnými tapacírovanými kreslami. Nová scéna nebola. Na SNP bol mliečny bar, kam sme chodievali na jahodový koktail a 10dkg tresky. Tak isto aj pri Národnom divadle.

Karlton. Prázdna stará budova s názvom napísaným po rusky. Dlho som netušila, čo ten nápis znamená. Prior na Kamennom námestí. Delil sa na starý a nový. V suteréne boli vychytené potraviny, kde sa predlho čakalo na košík. Pred pokladňami bol pult so šalátmi. Na prízemí bolo oddelenie s nábytkom. Na prvom poschodí presklená, malá drogéria, skôr parfuméria, kde sa dostať k pultu bolo nad ľudské umenie.

Za prechodom do nového Priora bol opäť Luxus. Neskôr oproti nemu otvorili prvý Stefanel. Na treťom poschodí bolo hračkárstvo a cukráreň. Vianočné darčeky sa nakupovali v Priore, Dunaji, Dome odievania a na Obchodnej. Ak ste ich nezohnali tam, nebolo už moc na výber. No možno ešte v Poľskej predajni, kde tiež vždy bolo plno. Oproti nej bolo kino Slovan. Dnes je tam McDonald´s. Vyššie na SNP neskôr otvorili Lacoste. Kúpili sme si tam tričko za 90Kčs, ktoré sme si zarobili ako komparz.

Oproti bývalo kino, myslím, že Praha. Dnes je tam ministerstvo. Pamätáte si na non stop kino Metropol na Červenej armáde, oproti GAMČA? Dnes je to znovu Grösslingova. A na Šafárikovom námestí stál Kazačok. Jedna z vychytených bratislavských krčiem, kde sa cigaretový dym dal krájať. Na Šafku mali najlepšie hot dogy v celej Bratislave. No aj najdrahšie. Stáli 3Kčs. Inde iba 1,5Kčs, ale kto by odolal? Na Gorkého bol Tuzex. Tam sme sa báli chodiť. Teda báli sme sa chodiť aj okolo Priora. Boli tam veksláci. Radšej sme pozerali do zeme pred seba, ako na nich.

Pamätám si Petržalku ako dedinu. Za Sadom Janka Kráľa bola zastávka MHD a cez cestu stáli rodinné domy so záhradami. Petržalka končila pri dnešnom Technopole. Ten tam ešte nestál. Na ľavo od neho bolo akési malé bagrovisko. Neviem, či tam ešte je, asi nie. Dnešný Dráždiak bol v lese. A v lese neskutočné množstvo snežienok, fialiek, konvaliniek a bledúl. Kde sme dnes videli bledule? A konvalinky iba na trhu.

Chodievali sme sa prechádzať pod most Hrdinov Dukly. Bola ho iba časť a projektoval ho spolužiačkin otec. Cez križovatku Košická a Prievozská viedli koľajnice. Keď išiel vlak, zaručene ste nestihli načas do práce. Autobusová stanica nebola. Boli tam koľajnice, kde stáli prázdne vagóny a akési domčeky. Autobusová stanica bola pri Blumentálskom kostole. Centrum Bottova nebolo a cez Apolku sa dalo prejsť až k Šafku. Len nie potme. V PKO bývala Flóra, neporovnateľná s dnešnou. Incheba, Dunajský pohár. Vraj je tam najlepší parket v Európe.

Ružinovská nemocnica nestála. Pamätám si, že tam nebola, ale už neviem, čo tam bolo predtým. Pri Štrkovci bolo iba obyčajné ihrisko a novopostavený hotel Junior. Namiesto kostola pri OD Ružinov bola lúka a na nej vždy stával cirkus.  

Nebolo mi čudné, že banány, pomaranče a mandarínky boli iba v zime. Myslela som si, že proste dozrievajú iba vtedy. Plnotučné mlieko v sáčku stálo 1,50 a nízkotučné 1Kčs. Vajíčka 10ks 10Kčs. Pamätáte si žuvačky Pedro a Sevak? Tie predávali iba v drogérii. A plátkové žuvačky bývali také tvrdé, že po zahryznutí sa najprv rozsypali až potom sa z nich stala žuvačka.

Tie dlhé hnedé lízatká a Roxy lízatká. Orieškový Turecký med. Šumienka na dlani. Neskôr žuvačky v tube ako zubná pasta a praskajúce žuvačky. Vajíčkový a žihľavový šampón v malej sklenej fľaštičke. Čínska guma, nádherne voňala. Točená zmrzlina vo vaničkovej oblátke. Citrónová – dva kopčeky za korunu. A za korunu sme mali na desiatu Acidofilné mlieko a jeden rožok.

Pamätám si, ako oproti kinu Dukla otvorili prvú zmrzlináreň na spôsob cukrárne. Mali tam asi dvadsať druhov zmrzliny. Už si nepamätám, ako sa volala. Ale najlepšia aj tak bola juhoslovanská zmrzlina z podchodu pri Kyjeve. A v Dukle urobili prvé kino s dolby ozvučením a tak klopené sedadlá, že pred Vami kľudne mohol sedieť 2-metrový človek a videli ste na plátno.

Na Fr. Zupku ešte nestál Dom ROH, ale keď ho postavili, stál za to. Boli tam butiky a kinosála s pohodlnými sedadlami. Z Fr. Zupku chodila linka č. 24 na letisko. Od koľajníc až po letisko bola obrovská lúka, ktorú sme boli ochotné prejsť pešo, aby sme videli vystavené ruské lietadlo Iljušin. Do autobusu sme sa už nezmestili. Hrnulo sa tam snáď celé Slovensko.

Po strednej škole som brigádovala v DPOH. Ingrid Timková mala nádherný cop po pás a hrubý ako moja ruka. Po predstavení chodila na Šafko na autobus do Petržalky. Dnes je to výborná herečka.  Diana Mórová bolo vysmiate dievča po ukončení VŠMU. Dnes jedna z najlepšie platených herečiek. Zuzana Fialová a Barbara Bobuľová. Barbara je dnes veľmi uznávaná talianska herečka a Zuzanu poznáme všetci. Michal Dočolomanský hviezdil v Na skle maľované a Maroš Kramár bol večný mládenec, čo sa nikdy neožení. Miško už nás opustil a Maroš má tri deti a je šťastne ženatý. Richard Stanke, mladý chalan, večne sa smial.

Keď nad tým rozmýšľam, mám pocit, akoby som mala 50 rokov. Moja dcérka bude poznať Bratislavu ako svetové mesto. Obrovské obchodné centrá. Mrakodrapy. Cubicon, Retro, Wienna Gate, Tri veže, River park, Residence Tower... Keď jej raz toto budem rozprávať, asi si bude myslieť, že som žila minimálne v „stredoveku“. Nespomínate občas aj Vy, ako to bolo?      

Toto všetko sa mi spája aj s rozprávkami pre tú dobu. Deduško Večerníček je dodnes, no rozprávky sa zmenili. Nádherné animované rozprávky O psíčkovi a mačičke, o víle Amálke, o Makovej panenke, Maxi psovi Fíkovi, nezabudnuteľné príbehy Rumcajsa, Manky a Cipíska, Maťka a Kubka, slimáka Maťka a škriatka Klinčeka. Úžasný vlk a zajac v No počkaj, Mach a Šebestová, Lietajúci strýko Fedor. Alebo ešte ďalej. Pojďte pane, budeme si hrát, Broučci, Štaflík a Špagetka a nesmieme zabudnúť na Krtka a jeho príbehy a Ferda Mravca. Nezabudnuteľné hlasy Jozefa Krónera, Jiřiny Bohdalovej, Karel Höger, ktoré nás rozprávkami sprevádzali. A je to. Vždy som, po novom, Pata a Mata chcela mať doma.

Spomeniete si ešte na Dancúla a kura Prakura? Na Raťafáka Plachtu a míma Valentína a Ruky rukaté? A keď sme pri filmových postavách, nemôžeme zabudnúť na klasické vianočné rozprávky. Tri oriešky pre Popolušku, Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou, Malá morská víla, Princ a Večernica, Panna a netvor, Byl jednou jeden král. Pavel Trávníček, Miroslav Ráž, Radoslav Brzobohatý, Radovan Lukavský, Vlastmil Harapes, princovia našich detských snov. Nezabudnuteľná Libuše Šafránková, kto z nás netúžil po troch orieškoch? Krásna Lada a jej hviezda. Ktorá z nás by rada povedala „zavaž mi střevíček“? V tom veku asi každá. Šílene smutná princezna. Václav Neckář sa mi tam tak veľmi páčil. Perimbaba a Alžbetka so svojimi pávmi.

Priznajte sa, nepozerávate ich dodnes? Nevyvolávajú vo Vás nostalgické a krásne spomienky? Všetky mám na videokazetách, ale na Vianoce ich pozerať musím. Bez týchto rozprávok si ich neviem ani predstaviť. Vianoce bez Mrázika by neboli Vianoce. Čo poviete?

Tie klasické, naozaj detské a v podstate poučné rozprávky z našich detských čias už skoro vymizli. Myslím, že je to škoda. Ale ja som si ich všetky zohnala a mojej malej ich budem púšťať na DVD. Televízor ju ešte nezaujíma a nerozumie ani len Dorotke, ale ja si počkám a s veľkou radosťou ich budem pozerať s ňou.