Otec a matka

Otec a matka
28.6.2009 v kategórii Mama, autor JUDr. Eva Pistovičová, foto: istockphoto.com

Kto je otcom a matkou dieťaťa podľa platných zákonov na Slovensku? Na koho sa hľadí ako na rodiča, hoci nemusí mať s dieťaťom nič spoločné? Poradí vám právnik - JUDr. Eva Pistovičová.

Túto významnú oblasť spoločenských vzťahov upravuje predovšetkým zákon o rodine v ustanoveniach paragrafov 82 až 96. Kto je rodičom dieťaťa zákon rozdeľuje na dve časti: určenie materstva a určenie otcovstva.

Kto je matkou dieťaťa?

Pokrok v súčasnej lekárskej vede, napríklad v oblasti tzv. asistovanej reprodukcie, priniesol v právnej praxi nové otázky a stále častejšie sa vyskytujúce spory o určenie materstva. Preto v záujme právnej istoty naša právna úprava jednoznačne definuje matku ako ženu, ktorá dieťa porodila.

V rámci rímsko-germánskej vetvy európskeho civilného práva, ku ktorej patrí aj Slovensko, sa neprikladá význam iným udalostiam alebo okolnostiam, ale výlučne porodeniu dieťaťa. V tom spočíva rozdiel napríklad v porovnaní s rímsko-románskou vetvou typickou napríklad pre Francúzsko, kde dôležitú úlohu zohráva uznávanie materstva.

V zákone o rodine je zároveň zavedená zásada neplatnosti akýchkoľvek zmlúv a dohôd, ktoré sú v rozpore s tým, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila. V zahraničnej praxi už nastali prípady, kedy matka odmietla odovzdať dieťa tzv. objednávateľom. Súčasná právna teória hodnotí „zmluvy o náhradnom materstve“ ako zmluvy neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

Čo v prípade, ak je matka sporná?

V prípade, ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí súd. Súd bude vychádzať zo skutočností zistených o pôrode dieťaťa.

Návrh na určenie materstva môže podať:

  • a) žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa,
  • b) otec dieťaťa,
  • c) ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem. V praxi by mohlo ísť napríklad o rodiča ženy, ktorá tvrdí, že je matkou, prípadne o jej potomkov.

Kto je otcom dieťaťa?

Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva uvedených v zákone o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Kedy sa považuje za otca dieťaťa manžel matky dieťaťa?

Za otca sa považuje manžel matky v prípade, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. V prípade, že sa dieťa narodí žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Čo v prípade, ak manžel nesúhlasí s tým, že je otcom dieťaťa?

V tomto prípade môže manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Iné osobitné prípady

Zákon si všíma aj určité osobitné prípady, ktoré prináša sám život.

V prípade, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky možno zaprieť iba vtedy, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak, ako prostredníctvom zákroku asistovanej reprodukcie.

V prípade, ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Tu sa však vyžaduje splnenie aspoň jednej z týchto podmienok:

  • pri uzavretí manželstva manžel nevedel, že manželka je tehotná, alebo
  • manžel s matkou dieťaťa nesúložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní.

Podľa zákona má manžel tiež právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive. Ak žije iba jeden z nich, má toto právo iba voči žijúcemu. Manžel nemá právo zaprieť otcovstvo, ak nežije ani dieťa, ani matka. Podľa zákona aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

V prípade, že otcovstvo nie je určené podľa domnienky otcovstva manžela matky ako sme to uviedli v predchádzajúcom texte, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom. Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo aj k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.

Čo v prípade, ak muž nesúhlasí s tým, že je otcom dieťaťa?

Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, pričom tak môže urobiť v lehote najmenej do troch rokov veku dieťaťa. Toto je však možné iba v prípade, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Zákon pripúšťa, že aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

V prípade, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Súd bude za otca považovať muža, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

V prípade, že domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

Osobitný prípad: zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

V prípade, že je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Ak súd rozhodne tak, že návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ide tu teda o dve štádiá konania: podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva a až následne, ak súd vysloví, že zapretie otcovstva bude v záujme dieťaťa i po uplynutí lehoty, môže dieťa podať na súd návrh na zapretie otcovstva.

V prípade, že jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému žijúcemu rodičovi. Návrh na zapretie otcovstva však nie je možné podať, ak nežije ani jeden z rodičov.

Mohlo by vás zaujímať aj: Test otcovstva - Je to dieťa moje?