Kým nás smrť nerozdelí?

Z každej strany počuť, že sa niekto rozvádza. Rozviedli sa naši susedia, známa, ktorej odrástli deti odišla od svojho manžela a teraz žije s iným partnerom, mojej sestre to vo vzťahu tiež už dlhšiu dobu škrípe. Známi, ale aj neznámi muži či ženy sa nebránia intímnostiam s inými mužmi a ženami, aj keď sú zadaní, v horšom prípade dokonca ženatí či vydaté.

Čo však odsúva naše zábrany, svedomie, morálku a tradičné hodnoty na vedľajšiu koľaj? Prečo si nechránime naše vzťahy ako niečo posvätné a dovoľujeme iným ľuďom vstupovať do našich zväzkov? Zabudli sme na to, čo sme sľubovali pred oltárom? V dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe, v šťastí i nešťastí, v bohatstve i chudobe s tebou verne nažívať až do smrti? Čo je také silné, že nám dovoľuje tak ľahko porušiť náš manželský sľub?

V poslednej dobe mám pocit, že ak sa v partnerstve, či manželstve vyskytne nejaký problém, partneri sa ho nesnažia riešiť spoločne, ale každý sám a riešenie hľadajú zväčša niekde mimo vzťahu - v náručí inej ženy, či muža. Je to však takto správne? Nie je to len akýsi útek od problémov? Neprihodí sa im v novom vzťahu to isté, resp. niečo podobné, len to už bude s novým partnerom? Prečo hľadáme odpovede na naše otázky niekde vonku namiesto toho, aby sme nazreli do nášho vnútra a sami seba sa spýtali, čím sme prispeli k rozpadu, resp. ku kríze vo vzťahu a čím by sme mohli prispieť k zmene či zlepšeniu?

Samozrejme, je oveľa jednoduchšie uzavrieť kapitolu a začať novú a s čistým štítom. A potom, nie sú to práve médiá a duch tejto doby, ktoré nám servírujú neveru, klamstvá a podvody ako niečo úplne normálne, dokonca niečo čo je módne či dokonca in? Vernosť, láska, tolerancia, odpustenie sa už dnes nenosí?

Ale áno. Nosí. Len o nej zrejme tak nepočuť. Veď koho by už zaujímali harmonické, pravou láskou naplnené vzťahy. Každý predsa hľadá nejakú senzáciu! O tom sa predsa hovorí, či už na dedine, v kruhu známych, v novinách, či televízii. Kto s kým, kedy a ako?

No nebolo by predsa len trošku múdrejšie prestať mrhať energiou na hľadanie senzácií, klebiet a radšej sa s pokorou snažiť o zlepšenie alebo zachránenie nášho vlastného vzťahu? Trošku sa premôcť a s úsmevom na tvári prehliadnuť nedostatky toho druhého? Veď ani my nie sme dokonalí!

Kdesi som čítala, že v šťastnom aj nešťastnom manželstve je rovnaké množstvo problémov. Rozdiel je potom len v tom, že v tom šťastnom ich ľudia dokážu riešiť. Tak čo, pokúsime sa?