Kedy a akou SOĽOU soliť malým deťom?

Kedy a akou SOĽOU soliť malým deťom?
24.1.2018 v kategórii Mama, autor MUDr. Katarína Vicianová, foto: istockphoto.com

Doteraz som prísne dbala na to, aby syn jedol presne podľa odporúčaní pediatrov a odborníkov na výživu, no v poslednom čase sa už začína domáhať toho, že chce ochutnať to, čo jeme my, rodičia.

Je rozdiel medzi klasickou našou soľou a morskou? Momentálne jedlá solím himalájskou alebo morskou soľou, samozrejme, nie veľa, ale predsa.

   
Podľa základnej stratégie výživy v prvom roku života, opakovane uvádzame, že v treťom období – čo predstavujú posledné 3 – 4 mesiace prvého roka  života odporúčame postupný prechod na upravenú stravu dospelých,  tzv. rodinné jedlá.

V 9. – 10. mesiaci života dieťaťa po prvom a druhom príkrme postupne zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Pravdaže, v určitých medziach. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším, môže byť teda aj farebne pestrejší. Učíme dieťatko kultúre stolovania, budujeme jeho základné stravovacie návyky.

V tomto období až do konca druhého roku má dieťa vypiť približne 400 – 500 ml mlieka. Dbáme na to, aby sme nevychovali z detí tzv. „sladičov“, ktorí dostávajú veľa presladených ovocných štiav, sirupov, presladeného mlieka a čaju, kaší alebo ovocia. Nadbytočné množstvo energie vedie u nich k prejedaniu sa až obezite. Hrubšie nasekané kúsky nútia dieťatko k žuvaniu. Dieťa sa učí jesť rukami, prípadne lyžičkou.

Pri prechode na rodinnú stravu si treba uvedomiť, či sa v rodine dodržujú zásady správnej výživy: jesť menej tukov (tučné a mastné jedlá), menej cukrov a menej soliť. V strave treba zvýšiť obsah vlákniny, čerstvej zeleniny a ovocia. Radšej si treba nájsť viac času na prípravu čerstvého jedla, než kupovať polotovary. Tie sú drahšie aj menej zdravé a pre deti často nevhodné.     

zdravá strava, dieťa papá, jablko, ovocie

Upravená strava dospelých má byť čo najvšestrannejšia, ale treba rešpektovať  niektoré zásady.

Zásady zavádzania soli do jedálnička detí

Stravu nesolíme do 1. roku, a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie, pretože obličky funkčne dozrievajú do 2. roku života. Prednosť dostanú varené a dusené jedlá, nie pečené a vysmážané. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po vysmažení zbavíme obalu, ako to niektorí  rodičia radi robia.

Postupne dávame viac hovädzieho mäsa, prípadne chudšieho bravčového. So šunkou veľmi opatrne, nepodávame cukríky, slané drobné pečivo, čokoládu a kakao. Po prvom roku života z obilnín podávame radšej  pečivo z celozrnnej múky. Chlebík tiež uprednostníme tmavší, prípadne celozrnný.

Nezabudnime na dostatok mlieka a mliečnych výrobkov. Dieťa medzi 1. a 2. rokom života nemá dostať žiadne malé pevné kúsky potravy, ktoré by mohlo vdýchnuť (oriešky, cukríky, kúsky mrkvy). Nemalo by nikdy jesť bez prítomnosti dospelej osoby. Nemalo by jesť ani v aute, keď je s ním iba vodič, ktorý mu v prípade potreby nemôže rýchlo pomôcť. V priebehu dňa má mať dieťatko pečivo – rožok či inú potravinu do ruky, i preto, aby sa naučilo žuť. To bolo niekoľko rád na zopakovanie si celkového postoja k výžive najmenších.

TEST: Akou mamou ste naozaj?
Prečítajte si tiež:

TEST: Akou mamou ste naozaj?

Kedy zaradiť soľ do jedálnička najmenších?

Po prvom roku  možno už soľ zaradiť do stravy, ale vo veľmi malom množstve. Niektorí odborníci odporúčajú soliť až po 1,5 roku. Treba však zdôrazniť, že soľ je veľmi dôležitou zložkou našej stravy, pretože obsahuje sodík a chlór, ktoré sú pre náš organizmus potrebné. Sodík zabraňuje stratám vody z tela a udržiava v pozore našu nervovo-svalovú dráždivosť, chlór je zasa súčasťou žalúdočnej šťavy a udržiava rovnováhu medzi kyslým a zásaditým prostredím v našom tele. Že všetkého veľa škodí, platí o soli dvojnásobne.  

V obchodoch máme bežnú kuchynskú soľ. Je to kamenná soľ vyťažená v soľnej bani. Je chemicky spracovaná a zbavená všetkých minerálnych prímesí, ktoré sa v kamennej soli nachádzajú. Zostáva iba čistý chlorid sodný, ku ktorému sa v prípade stolovej soli pridáva jód.

Treba si uvedomiť, že Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization -  WHO) vydala v roku 2006 štúdiu, v ktorej upozorňuje na to, že pre deti je najvhodnejšia nízko slaná diéta.

Celkový denný príjem soli by u detí vo veku 1 až 3 roky nemal prekročiť 2 g, u detí vo veku 4 až 6 rokov maximálne 3 g, vo vekovej kategórii 7 – 18 rokov do 5 g, pričom toto množstvo zahŕňa aj soľ v chlebe a konzervovaných potravinách.

Odporúča  používať jodidovanú soľ. Univerzálna jodidácia soli je nákladovo najefektívnejším a najúspešnejším spôsobom prevencie a riešenia problému nedostatku jódu v celosvetovom meradle. Avšak iba málo európskych krajín zaviedlo povinnú jodidáciu soli a legislatíva sa líši od krajiny ku krajine. V roku 2007 malo 17 zo 40 európskych krajín národný program zameraný na jodidáciu soli. Podiel použitia jodidovanej soli narastá. V roku 2007 39 % domácností v strednej a východnej Európe konzumovalo jodidovanú soľ, kým v roku 1999 to bolo iba 27 %.

Je vhodnejšia morská či himalájska soľ?

Morská soľ

Morská soľ, ktorá  nie je rafinovaná a jodidovaná, je relatívne veľmi obľúbenou. Je oveľa vlhkejšia ako bežná jodidovaná soľ. Okrem chloridu sodného obsahuje 16 % ďalších minerálov a stopových prvkov.

Himalájska soľ

Himalájska soľ kombinuje 84 rôznych minerálov. Dôležitým prvkom je železo, ktoré dáva soli jej typickú farbu – čím väčší je obsah železa, tým ružovejšia je jej farba. Himalájska soľ je pôvodná soľ, ktorá vznikla kryštalizáciou tzv. pramora v Himalájskom pohorí. Pred mnohými miliónmi rokov na dnešnom území Himalájí sa nachádzal praveký oceán. Po tom, čo indický subkontinent „narazil“ do ázijského kontinentu vznikli Himaláje. Pred vyše 220 miliónmi rokov oceán následne vyschol a na jeho dne zostala soľ. Vďaka veľkej nadmorskej výške soľ zostala v čistom tvare až do dnešnej doby. Jej kvalita je daná tisícročnou kryštalizáciou pri extrémnom tlaku a teplote, čím zostal zachovaný pôvodný obsah cca 80 prvkov v stopovom množstve, ktoré ľudský organizmus potrebuje pre svoje fungovanie.

Soľ je ručne ťažená, umývaná a sušená na slnku. Vysoká bioenergetická hodnota soli je zaistená veľkým množstvom čistých kryštálov, čím sa radí medzi najvzácnejšie soli sveta. Kryštalická soľ v jej najdokonalejšej podobe je geologicky nazývaná halit. Keďže je nerafinovaná, má podobné priaznivé zdravotné účinky ako prírodná morská soľ.               

Z tohto prehľadu jasne vyplýva, že soľ pre našich najmenších by mala byť jodidovaná. Preto svojmu synčekovi obmieňajte spomínané druhy soli. Celkovo by sa soľ mala používať v obmedzenom množstve. Ak nechceme, aby si deti už v najútlejšom veku zvykli na príliš slanú chuť, podávame im potraviny a pokrmy len prirodzene slané.

Obmedzíme aj potraviny, ktoré sú na soľ veľmi bohaté. K tým patria najmä údeniny, chipsy, chrumky, solené oriešky, popcorny a hranolky, ale aj slané pečivo a niektoré minerálne vody s vyšším obsahom sodíka. Väčšie množstvo soli obsahujú aj instantné pokrmy a jedlá v stánkoch a prevádzkach rýchleho občerstvenia. V zdravom detskom jedálnom lístku by sa mali objavovať naozaj len úplne výnimočne.