Rozprávam stále viac: Vývin reči u 2 – 3-ročných detí

Rozprávam stále viac: Vývin reči  u 2 – 3-ročných detí
2.4.2019 v kategórii Dieťa, autor PhDr. Andrea Baranovská PhD., foto: istockphoto.com

Reč, podobne ako motorika, je veľmi dôležitým nástrojom pri socializácii dieťaťa a tiež pri rozvíjaní jeho myslenia. Nie nadarmo sa hovorí, že ako dieťa v ranom detstve rozpráva, tak aj rozmýšľa.

Reč dieťaťa sa prudko rozvíja. Denne začína používať 1 až 2 nové slová.

Rozvoj reči u dieťaťa

  • Do konca prvého roka sa objavili prvé slová a napodobňovanie zvukov.
  • Medzi 1. – 2. rokom života kladie dieťa väčší dôraz na intonáciu (melódiu) a precvičuje si reč.
  • Od 2. roka presnejšie imituje intonáciu reči rodičov a skúša rôzne intonácie pri hrách.
  • V 3. roku života už používa správnu intonáciu na konci viet.

Už dvojročné dieťa má správny rytmus reči a pri komunikácii využíva základnú gramatiku – hoci nie vždy správne.

Dieťa sa učí rozprávať počúvaním

V tomto období má batoľa väčšiu pasívnu slovnú zásobu ako aktívnu – viac rozumie, ako rozpráva. Nebezpečenstvom je pozeranie televízie, je to pasívna činnosť ponúkajúca hotový produkt, ktorá nestimuluje schopnosti dieťaťa.

Zraková stimulácia prevažuje nad sluchovou a dieťa nie je prinútené odpovedať, a preto sa vývin reči môže výrazne spomaliť. To znamená, že dieťaťu nestačí byť pred televíziou, počítačom alebo tabletom. Tieto hlasy nie sú zdrojom obohatenia jeho vlastného slovníka. Dieťa by vôbec nemalo sledovať televíziu – postačí večerníček. 

Pre rozvoj reči je nesmierne dôležitý ľudský hlas v priamom kontakte. Preto sú omnoho hodnotnejšie rozprávky a príbehy, ktoré mu rozprávajú rodičia alebo najbližší v jeho okolí. Najmä od druhého roku sa deťom na dobrú noc páčia príbehy a krátke rozprávky. Tie by mali byť pozitívne. Nemusia byť z kníh, stačí prerozprávať, čo sa stalo počas dňa ap. 

Opravovať zlú výslovnosť? 

Medzi 2. – 3. rokom sa môžeme stretnúť so zlou výslovnosťou rôznych hlások. Najčastejšie ide o zle vyslovované „s“, „r“, prípadne sa môže objaviť aj vynechávanie niektorých hlások alebo ich nahrádzanie inou (napr. namiesto koník vyslovuje toník ap.).

Približne do 5. roku sa tieto nezrovnalosti upravia samy alebo s malou pomocou, ale niektoré deti potrebujú aj pomoc logopéda. Rovnako sa v tomto veku môžu objaviť neobvyklé slovné spojenia, kostrbaté vety a nesprávna gramatika. Príkladom môžu byť vety ako:

- Ja nebudem tu byť. – 2-ročné dieťa

- Topánky musieť vziať. – 2 a polročné dieťatko

- Už spám. (od slova spať) – 2 a polročné dieťa 

- Dva motýle a dva žaba. – 3 roky ap.

Na začiatku slovo funguje ako veta

Jedným slovom dokáže dieťa vyjadriť úplne všetko. Často používa neurčitok – najmä pred 2. rokom života. Medzi druhým a tretím rokom sa začína objavovať skloňovanie a v treťom roku už deti používajú množné číslo a časujú. Avšak reč býva dysgramatická. 

Rovnako sa stretávame aj s tým, že dieťa slová usporadúva vo vete podľa vlastných pravidiel: „Janko oblečie sa tam. Mama videla motýľa bude.“ Prvé vety sa objavujú, keď má dieťa vo svojej slovnej zásobe asi 50 – 60 slov – čo je medzi 1 a pol až 2 a pol rokom. Dieťa spája dve slová spolu, často však pritom vynecháva slovesá – napr. mama preč, miau neni, tata pápá ap.

Potom sa medzi 2. – 3. rokom objavujú v slovnej zásobe prídavné mená, osobné zámená ap. 

Od 2. roku sa v reči objavujú otázky

  • Kde je?
  • Čo to je?

Obávaná otázka Prečo? prichádza až po 3. roku života – takže máte ešte chvíľu čas. 

Práve tieto otázky pomáhajú dieťaťu rozširovať si slovnú zásobu. Rovnako dochádza k tomu, že medzi 2. a 3. rokom sa u dieťaťa začínajú objavovať zdvorilostné formy komunikácie – najskôr sú skôr formou rozkazu – daj mi, ona chce ap.

Konkrétne si deti zdvorilostné frázy začínajú uvedomovať až okolo 4. roku. Vo výchove to však znamená, že rodičia by mali používať vo svojom slovníku slová, ktoré chcú, aby si dieťa osvojilo, pretože aj keď nevie niečo vysloviť, neznamená to, že si to neuvedomuje. Dieťa funguje na opakovaní vzorov a toho, čo má pred sebou.

Rodičia by mali používať vo svojom slovníku slová, ktoré chcú, aby si dieťa osvojilo.

vývin reči

Cieľ: bohatá slovná zásoba a vyjadrovanie

V tomto období má byť najdôležitejším pomocníkom pre rodičov kniha. Obrázková – s veľkými a výraznými obrázkami – leporelá, v ktorých si môžu spolu s dieťaťom ukazovať obrázky a pomenúvať ich, prípadne sa zamerať na to, ako zvieratká robia ap. 

Ďalším dôležitým faktorom pri rozvíjaní reči je opakovanie. Dieťa vo veku do 3 rokov potrebuje počuť slová stále znovu a znovu. Nebuďte teda prekvapení, ak bude od vás chcieť stále tú istú rozprávku dookola. Niektoré štúdie dokazujú, že dieťa potrebuje počuť slovo až 250-krát, aby ho dokázalo použiť vo svojom rečovom prejave. 

Deti, ktorých rodičia s nimi často hovoria, mávajú lepšie jazykové a vyjadrovacie zručnosti ako deti, ktoré sú odkázané na elektronické pomôcky. Rovnako sa slovná zásoba u týchto detí rozvíja omnoho rýchlejšie a je bohatšia ako u detí, ktoré nemajú takú slovnú stimuláciu. 

Interakcia medzi rodičom a dieťaťom je najdôležitejšou formou, vďaka ktorej deti získavajú a rozvíjajú svoje zručnosti.

K týmto zručnostiam zaraďujeme napr.

  • čakanie;
  • očakávanie – a jeho zvládnutie;
  • počúvanie;
  • spolupodieľanie sa na činnostiach;
  • venovanie pozornosti niečomu;
  • pochopenie a porozumenie svetu okolo seba;
  • interakcia s ostatnými. 

Zhrňme si to:

Z predchádzajúceho roka by dieťa v rámci komunikácie malo vedieť:

  • ukázať a navigovať pohľad druhej osoby žiaducim smerom – spolu s vokalizovaním slova;
  • vysloviť slová, ktoré rodičia dokážu rozpoznať a používať ich v kombinácii;
  • vykazovať pozitívne emócie – radosť, potešenie – keď sú pochválené, že správne niečo pomenovali alebo uhádli obrázok, či osobu;
  • splniť jednoduchú inštrukciu – dones topánky, polož hračku do koša ap. 

Problémom je, ak na začiatku 2. roka:

  • batoľa nemá žiadny alebo len veľmi malý záujem o komunikáciu s ostatnými;
  • nepoužíva ani jedno zmysluplné slovo;
  • nedokáže splniť žiadnu jednoduchú inštrukciu;
  • potrebuje vizuálnu alebo nejakú dodatočnú ponuku, aby pochopilo každodenné činnosti – napr. nerozumie, keď poviete: „ideme sa kúpať“, ale začne sa tešiť, až keď napúšťate vaňu;
  • neprejavuje dostatok záujmu o spoločenské hry a aktivity s rodinnými príslušníkmi. 

Typické znaky pre reč dieťaťa medzi 2. – 3. rokom života: 

Rýchly nárast slov v slovnej zásobe – dieťa používa veľa podstatných mien – bábo, auto, loď, vlak..., najčastejšie využíva slová, ktoré sa priamo spájajú s jeho každodennými činnosťami – hrať, chodiť, mokrý, suchý, hladný, ona, on, v, na... Rovnako sa začnú vyskytovať – najmä na konci tohto obdobia, slová, ako veľa, mnoho ap. Začiatkom tretieho roka sa objavuje slovo MOJE. 

Dieťa rozumie dvojúrovňovým inštrukciám – choď a dones topánky, zober bábiku a daj ju na posteľ. Rovnako začína odpovedať na otázky dospelého – kto je to? Čo je na obrázku? Kde je Marienka? A tiež vie, ako požiadať o pomoc. 

Začína sa orientovať v každodennej rutine. Na základe určitých činností vie predpovedať, čo sa bude diať –  keď mu obliekate kabát, vie, že ide von ap. 

Jeho reči začínajú rozumieť aj ľudia, ktorí nie sú z jeho blízkeho okolia. 

Začína jednoduchú konverzáciu s vami – ohľadom vecí, ktoré robilo počas dňa.
Vie spojiť slová a vytvoriť krátke frázy – tato doma, mama obchod ap.

Spolu s rečou sa rozvíja aj hra a začína sa prejavovať viac hranie rolí – dieťa ukladá bábiku do postieľky, varí obed, umýva macíka ap.  

Prečo dieťa rozpráva tak málo?

Dôvody môžu byť rôzne. Je potrebné najskôr sa zamyslieť nad tým, ako dlho sa s dieťaťom hráte, aké podnety a stimuly má vo svojom okolí, pretože sa môže stať, že dieťa vykazuje tieto znaky aj vtedy, ak je prestimulované a uťahuje sa do seba. 

Varovné príznaky – ak dieťa na konci tohto obdobia nedokáže niečo z nasledujúcich znakov, je potrebné vyhľadať odborníka: 

  • má veľmi obmedzenú slovnú zásobu – nedokáže vytvoriť dvoj- a viacslovné spojenie;
  • nevyjadruje verbálne alebo neverbálne pochopenie pokynov zo strany rodičov a nedokáže splniť ich jednoduché inštrukcie;
  • zo strany dieťaťa je nedostatočná odpoveď na interakciu s rodičmi a dospelými;
  • vyhýba sa očnému kontaktu s dospelými – aj známymi.

Niektoré štúdie dokazujú, že dieťa potrebuje počuť slovo až 250-krát, aby ho dokázalo použiť vo svojom rečovom prejave.

Nerozpráva? Skúste TOTO
Prečítajte si tiež:

Nerozpráva? Skúste TOTO